Ján Bocatius
slovenský humanistický básnik
Rod. meno	Ján Bock
Narodenie	25. december 1569 Wetschau, Svätá rímska ríša nemeckého národa
Úmrtie	31. október 1621 (51 rokov) Uherský Brod, Habsburská monarchia
Národnosť	nemecká
Profesia	spisovateľ, básnik a diplomat
Odkazy
Commons	Ján Bocatius
Biografický portál

Ján Bocatius (iné mená: Ján Bock, Ján Bogac, Ján Bogas, Ján Bogáthy^[1], Jan Bok; * 25. december 1569, Wetschau, Svätá rímska ríša nemeckého národa – † 31. október 1621, Uherský Brod) bol uhorský humanistický básnik nemeckého (resp. lužickosrbského) pôvodu, pedagóg, historik a knihovník, pôsobiaci na území dnešného Slovenska.

Pochádzal z protestantskej obchodníckej rodiny a vzdelanie získaval v Sasku a Drážďanoch, kde sa zoznámil so slovenskými študentmi, a neskôr pokračoval v štúdiu na univerzite vo Wittenbergu. Po ukončení štúdia odišiel na územie dnešného Slovenska, kde pôsobil ako pedagóg, verejný činiteľ a básnik. Ako pedagóg pracoval v Banskej Bystrici, na Spiši a v Prešove. V roku 1599 sa stal rektorom a v roku 1603 richtárom v Košiciach. V roku 1605 sa zapojil do Bočkajovho protihabsburského povstania, počas ktorého podnikal diplomatické cesty a napokon bol zajatý v Nemecku a následne väznený v Prahe. Po oslobodení sa vrátil k svojmu učiteľskému povolaniu a v roku 1619 vstúpil do služieb Gabriela Bethlena, u ktorého pôsobil ako historiograf a knihovník. Zomrel počas jednej zo svojich diplomatických ciest.

Svojou pedagogickou činnosťou nielen pozdvihol kultúrny život v dnešnom východoslovenskom regióne, ale vďaka pokrokovým učebným metódam podľa zásad humanistickej výchovy pre praktický život si získal veľké uznanie najmä v protestantskom školstve. Ako básnik si získal uznanie nielen doma (od panovníka Rudolfa II. dostal titul poeta laureatus caesareus), ale i v zahraničí, kde udržiaval čulé písomné styky s českými a nemeckými humanistickými spisovateľmi.

Okrem svojej knihy uhorských básní písal tiež oslavné, gratulačné a ľúbostné básne, chválospevy, epigramy, lamenty, epitafy, rozlúčkové a smútočné básne - elégie. Písal tiež epické diela, v ktorých sa venoval historickým udalostiam (vojna s Turkami a pod.) alebo oslave miest a osobností. Svoje diela písal v latinčine a nemčine a uverejňoval ich najmä v zbierkach iných autorov. Pod menom svojho nedospelého syna tiež vydal Otčenáš v preklade do 25 jazykov.

• 1599 – Päť kníh uhorských básní (Hungaridos libri poematum), prvá kompozične ucelená kniha básní v Uhorsku
• 1605 – Hungaroteutomachia vel colloquium de bello nunc inter Caesareos et Hungaros excitato. (Edited in 2014. Bilingual edition.)
• 1611 – Štvorročie väzenia (Olympias carceraria, andächtige schöne geistliche Lieder in Gefängnis…), zbierka nemeckých básní, ktorá bola do polovice 19. storočia takmer neznáma
• 1614 – Oratio Dominica polyglotta, vydanie Otčenáša v preklade do 25 jazykov (vyšlo pod menom jeho syna)

• Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach – premenovaná v roku 1991

1. ↑ BOCATIUS, Ján. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 459.