Jacques Dutronc
francúzsky šansonier a herec
Narodenie	28.4.194328. apríl 1943 (80 rokov) Paríž, Francúzsko
Odkazy
Webstránka	jacques-dutronc.fr
Commons	Jacques Dutronc
Biografický portál

Jacques Dutronc (* 28. apríl 1943, Paríž, Francúzsko) je francúzsky šansonier a herec.

Životopis

V rokoch 1963 – 1964 bol gitaristom skupiny El Toro et les Cyclones, ktorá vydala viacero EP. Po skončení vojenskej služby pracoval ako asistent Jacquesa Wolfsohna, umeleckého riaditeľa Vogue Records. Okrem iného aranžoval piesne viacerých umelcov, ako Zou Zou či Cleo. Koncom roka 1965, alebo začiatkom 1966 sa zoznámil s novinárom a textárom Jacquesom Lanzmannom, spolu začali robiť piesne pre interpretov z ktorých sa neskôr stali hviezdy.
Po tom ako si vypočul Wolfsohn Dutroncovu demonahrávku pripravovanej piesne, navrhol mu, aby pieseň sám naspieval. Et moi, et moi, et moi mala veľký úspech a v septembri 1966 bola na druhom mieste francúzskej hitparády.^[1].

Duo Lanzmann (text) a Dutronc (hudba) vytvorilo množstvo piesní patriacich ku klasike francúzskeho popu (Et moi, et moi, et moi, Les Playboys, Le cactus, Il est cinq heures, Paris s’éveille). Často býva prirovnávaný k Rayovi Daviesovi z The Kinks. Typická je pre neho irónia, či parodujúci odstup. Oslavuje mladosť a súčasne sa z nej vysmieva.

Filmom Antoine et Sébastien v roku 1973 začal svoju druhú kariéru ako herec.^[2] Do svojich filmov ho obsadili režiséri Jean-Luc Godard, Claude Lelouch, Andrzej Żuławski, Maurice Pialat a veľa ďalších známych francúzskych režisérov, vďaka čomu sa začal venovať viac filmu ako hudbe.

Od roku 1981 je ženatý so speváčkou Françoise Hardy s ktorou žije v Monticello na Korzike. Ich syn Thomas (* 1973) je tiež hudobník a herec a spolupracoval s otcom na niekoľkých albumoch.

Diskografia (výber)

• 1966: Et moi, et moi, et moi (Disques Vogue)
• 1966: Les playboys (Vogue)
• 1966: Les cactus (Vogue)
• 1966: Jacques Dutronc (Vogue)
• 1967: J’aime les filles (Vogue)
• 1967: Le plus difficile (Vogue)
• 1968: Il est cinq heures, Paris s’éveille (Vogue)
• 1968: Disque d’or de la chanson (Vogue)
• 1968: Le courrier du cœur (Vogue)
• 1968: L’opportuniste (Vogue)
• 1968: A tout berzingue (Vogue)
• 1968: La Seine (Vogue)
• 1969: L’aventurier (Vogue)
• 1969: L’hôtesse de l’air (Vogue)
• 1970: A la vie à l’amour (Vogue)
• 1980: Guerre et pets (Gaumont Musique WEA)
• 1992: Dutronc au casino (Columbia)
• 2003: Madame l’existence (Columbia)

Filmografia (výber)

• 1973: Antoine et Sébastien
• 1975: L’important, c’est d’aimer
• 1976: Le bon et les méchants
• 1976: Mado
• 1976: Violette et François
• 1977: L’état sauvage
• 1979: Le mors aux dents
• 1979: Le retour à la bien-aimée
• 1979: À nous deux
• 1980: Sauve qui peut (la vie)
• 1981: Malevil
• 1981: L’ombre rouge
• 1982: Paradis pour tous
• 1983: Une jeunesse
• 1983: Tricheurs
• 1989: Mes nuits sont plus belles que vos jours
• 1989: Chambre à part
• 1991: Van Gogh
• 1992: Toutes peines confondues
• 1998: Place Vendôme
• 2000: Merci pour le chocolat
• 2002: Embrassez qui vous voudrez
• 2007: UV
• 2007: Le deuxième souffle
• 2010: Joseph et la fille

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jacques Dutronc

Externé odkazy

• Jacques Dutronc v Internet Movie Database (po anglicky)
• Jacques Dutronc v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Biografia Archivované 2007-02-18 na Wayback Machine

Zdroj

Filmový portál Francúzsky portál Biografický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jacques Dutronc na nemeckej Wikipédii.