A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jagelovci alebo staršie Jagellovci (po poľsky Jagiellonowie, po litovsky Jogailaičiai, po česky Jagellonci) bola poľská panovnícka dynastia litovského pôvodu. Jej členovia boli vládnucou dynastiou v Poľsku (v r. 1386 – 1572 a 1587 – 1668), v Litve (v r. 1377 – 1401 a 1440 – 1572), v Čechách (v r. 1471 – 1526) a v Uhorsku (v r. 1440 – 1444, a 1490 – 1526).
Pôvod rodu
Za jej zakladateľa je považované litovské veľkoknieža Jogaila, ktorý po prijatí kresťanstva a sobáši s Hedvigou (Jadviga) z Anjou, najmladšou dcérou uhorského a poľského kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou. V roku 1386 sa Jogaila stal poľským kráľom a bol korunovaný ako Vladislav II. Jagelo. Zároveň sa vytvorila poľsko-litovská únia, ktorá sa však definitívne upevnila až na začiatku 16. storočia.
Panovníci
Jagelovskí panovníci sa významne zaslúžili o trvalé zväčšenie poľského kráľovstva (Mazovsko, Livónsko, časť západného Pruska) najmä bojmi s Rádom nemeckých rytierov. Nástupcom Vladislava II. Jagela sa v roku 1434 stal jeho syn Vladislav III. (1434 – 1444), po ňom Kazimír IV. (1445 – 1492); Žigmundom II. Augustom (synom Žigmunda I.) vymrel v roku 1572 rod Jagelovcov v mužskej línii. Nastúpením Žigmunda III. (syna švédskeho kráľa Jána III. z rodu Vasa) r. 1587 sa opäť rod Jagelovcov dostal na poľský trón (až do r. 1668), a to v ženskej línii, lebo jeho manželkou bola Katarína, sestra Žigmunda II. Augusta. V 15. – 16. storočí z rodu Jagelovcov pochádzali aj niektorí uhorskí a českí panovníci. Po smrti Albrechta II. Habsburského sa od r. 1440 stal uhorským kráľom (ako Vladislav I.) poľský kráľ Vladislav III. Padol v boji proti Turkom v bitke pri Varne v r. 1444, preto sa nazýva aj Vladislavom Varnenčíkom. Najstarší syn poľského kráľa Kazimíra IV., Vladislav, bol v roku 1471 zvolený za českého kráľa a po smrti Mateja Korvína (r. 1490) zasadol na trón aj v Uhorsku. Jeho syn Ľudovít II. bol kráľom uhorským aj českým (od r. 1516). Padol v bitke pri Moháči 29.8.1526 a ním vymrela po meči uhorsko-česká vetva Jagelovcov a uhorským a českým kráľom sa po ňom stal Ferdinand I. Habsburský, ktorého manželkou bola Anna, sestra Ľudovíta II. Na rozdiel od územného zväčšovania Poľska menej úspešná bola ich politika ako českých a uhorských kráľov. V Uhorsku nedokázali čeliť politickej a hospodárskej anarchii, ktorá bola najzreteľnejšia za vlády Vladislava II. K moci sa dostala vysoká šľachta a vzrástlo zbedačovanie obyvateľstva. I v Čechách za jagelovských slabých panovníkov došlo k úpadku kráľovskej centrálnej moci a faktickú vládu mali v rukách šľachtické stavy.
Významní predstavitelia
Meno | Poznámka |
---|---|
Gediminas | litovské veľkoknieža (1316 – 1341) |
Algirdas | litovské veľkoknieža (1316 – 1341) |
Kęstutis | litovské veľkoknieža (1345 – 1382) |
Vladislav II. Jagelo | litovské veľkoknieža (1377 – 1401) a poľský kráľ (1386 – 1434) |
Vitold | litovské veľkoknieža (1401 – 1430) |
Swidrigello | litovské veľkoknieža (1430 – 1432) |
Žigmund Korybutovič | litovské veľkoknieža (1432 – 1440) |
Vladislav III. | poľský kráľ (1434 – 1444), uhorský kráľ (1440 – 1444) |
Kazimír IV. | litovské veľkoknieža (1440 – 1492), poľský kráľ (1447 – 1492) |
Vladislav II. | český kráľ (1471 – 1516), uhorský kráľ (1490 – 1516) |
Ľudovít II. | český a uhorský kráľ (1516 – 1526) |
Ján I. Albrecht | poľský kráľ (1492 – 1501) |
Alexander I. | litovské veľkoknieža (1492 – 1506), poľský kráľ (1501 – 1506) |
Žigmund I. Starý | litovské veľkoknieža (1506 – 1529), poľský kráľ (1506 – 1548) |
Žigmund II. August | litovské veľkoknieža (1529 – 1569), poľský kráľ (1548 – 1572) |
Zdroje
- Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1980
- Slovensko - Dejiny, Obzor, Bratislava, 1978
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
20. storočie v Poľsku
21. storočie v Poľsku
Archeológia v Poľsku
Archeologické lokality v Poľsku
Bitky v Poľsku
Dejiny miest v Poľsku
Česko-slovensko-poľský spor o Tešínsko
Andrusovské prímerie
Armia Krajowa
Bučačská mierová zmluva
Curzonova línia
Dejiny Poľska
Delenia Poľska
Divoké polia
Dmowského línia
Druhá poľská republika
Druhé delenie Poľska
Florynka
Generálny gouvernement
Habsburská monarchia
Haličsko-volynské kniežatstvo
Halič (región)
Hnezdniansky zjazd
Jagelovci
Jedisan
Kališský štatút
Kościuszkovo povstanie
Košické privilégium
Krakovský zlatý
Krewská únia
Leopold Okulicki
Let Poland be Poland (televízny program)
Litvinovov pakt
Lublinská únia
Mongolský vpád do Európy
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Novembrové povstanie
Okrúhly stôl
Oliwský mier
Piast
Piastovci
Poľská ľudová republika
Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)
Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)
Poľský podzemný štát
Poľský výbor národného oslobodenia
Poľsko-ruská vojna (1792)
Poľsko-uhorská personálna únia
Povstanie vo varšavskom gete
Provincia 13 spišských miest
Pruské kráľovstvo
Prvé delenie Poľska
Rakúsko-Uhorsko
Republika oboch národov
Rusínska národná republika Lemkov
Slobodné mesto Gdansk (napoleonské vojny)
Spišský záloh
Spor o Morské oko
Suvalská gubernia
Tretie delenie Poľska
Ukrajinci v Poľsku
Východné Pomoransko
Východné Prusko
Valdénstvo
Varšavské geto
Varšavské kniežatstvo
Varšavské povstanie
Veľká Morava
Západné Prusko
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk