A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jean-Paul Sartre francúzsky filozof a spisovateľ, predstaviteľ existencializmu | |
Západná filozofia Filozofia 20. storočia | |
Biografické údaje | |
---|---|
Meno | Jean-Paul Charles Aymard Sartre |
Narodenie | 21. jún 1905 Paríž, Francúzsko |
Úmrtie | 15. apríl 1980 (74 rokov) Paríž, Francúzsko |
Dielo | |
Škola/tradícia | existencializmus, marxizmus |
Oblasť záujmu | Metafyzika, Teória poznania, Etika, Fenomenológia, Politika, Ontológia |
Ovplyvnený
| |
Ovplyvnil
| |
Podpis | |
Odkazy | |
Jean-Paul Sartre (multimediálne súbory na commons) | |
Jean-Paul Sartre (* 21. jún 1905, Paríž, Francúzsko – † 15. apríl 1980, Paríž) bol francúzsky filozof a spisovateľ, hlavný predstaviteľ existencializmu, ktorý dokázal prepojiť filozofiu a beletriu. Hlásal, že literatúra má byť angažovaná a slobodná – má byť pre ľudstvo pozitívnym ideálom.
Detstvo a vzdelanie
Narodil sa v Paríži, kde ho od narodenia ovplyvňovalo meštianske prostredie intelektuálov. Ako dvojročný prišiel o otca a vyrastal u starého otca. Vzdelanie získal na lýceu Henricha IV., kde sa zoznámil s Paulom Nizanom, v rokoch 1922 – 1924 chodil do prípravnej triedy na lýceu Louis-le-Grand, aby ho neskôr prijali na École normale supérieure. Tu sa zoznámil s Raymondom Aronom, s ktorým sa priatelil po zvyšok života, a taktiež tu stretol svoju celoživotnú družku Simone de Beauvoir.
Začína verejne prejavovať svoje filozofické myslenie, ktoré je založené na kritike buržoázie, jej istôt, práv a povinností. Na druhý pokus sa dostáva na vysokú školu v Paríži, kde študuje filozofiu. V 30. rokoch študoval filozofiu v Nemecku, kde ho ovplyvnili najmä Hegel, Karl Marx, Friedrich Nietzsche, Edmund Husserl, a René Descartes, ale taktiež francúzski moralisti.
Myslenie a tvorba
Pôsobil ako stredoškolský profesor a od roku 1945 sa stal spisovateľom na voľnej nohe. Už v mladosti písal fantastické poviedky a po drobnejších spisoch o predstavivosti a citoch, nasledovalo prvé z jeho ťažiskových diel „Bytie a ničota“. Počas 2. svetovej vojny bol zajatý a držaný vo väzení, v roku 1941 sa pripojil k hnutiu odporu.
Po vojne založil revue „Temps modernes“ a usiloval sa existencializmus zmieriť s marxizmom. Sartre zohral významnú úlohu vo filozofickom a literárnom živote povojnového Francúzska. Zastával ľavicové, nekomunistické postoje a vyznával nekompromisnú intelektuálnu angažovanosť. Od roku 1957 charakterizuje jeho postoj isté kolísanie v praxi i filozofických dielach, a v mnohých otázkach reviduje svoje názory.
V roku 1945 vstupuje do komunistickej strany, z ktorej však v roku 1956 vystupuje, na protest proti zásahu Sovietskeho zväzu v Maďarsku. Vo svojich politických vystúpeniach sa angažoval v podstate vo všetkých vtedajších problémoch (vojna vo Vietname, študentské hnutie v roku 1968 a pod.). Ku koncu života sa potom jeho postoje prikláňali k maoizmu a radikálnej ľavici.
Súkromný život
Napriek tomu, že celý život prežil so Simone, nikdy sa s ňou neoženil. Počas 51-ročného vzťahu si filozofi sľúbili, že v rámci spĺňania ich verzie voľnej, oslobodzujúcej lásky nebudú nič skrývať. Vplyv tohto prístupu na iných milencov bol niekedy zničujúci, čo dokonca aj oni príležitostne uznali. Ľútosť, hnev a smútok. Najmä to boli podoby vzťahu Sartra a Simone de Beauvoirovej.
Taktiež nikdy neprijal Nobelovu cenu za literatúru, ktorú mu udelili v roku 1964, pretože celý život vystupoval a písal proti podobným organizáciám a cenám.
Dielo
Filozofické diela
- 1943 Bytie a ničota (L'Être et le Néant)
- 1946 Existencializmus je humanizmus (L’existencialisme est un humanisme), populárno-vedecké dielo, v ktorom teoreticky vysvetľuje svoje názory na existencializmus
- 1960 Kritika dialektického rozumu
Umelecká tvorba
- 1938 – Hnus (La Nausée). Dielo možno veľmi ťažko charakterizovať, ale ide o akúsi zmes eseje a románu s filozofickým zameraním. Kniha je písaná ako denník, ktorý si píše historik A. Roquentin, keď zbiera materiál o markízovi de Rellebon. Je tu zaznamenané pozorovanie jedného malomesta, kde je často použitý dialóg obyvateľov tohto mesta. Postupne objavuje existenciu bytia „v sebe“, je tým zhnusený a nakoniec sa uzatvára sám do seba. Dni v hotelovej izbe a v knižnici mu plynú rovnako, čoraz viac ho ťaží samota a jeho myseľ ovládne hnus nad nezmyselnosťou života. Tento román bol akýmsi predznamenaním existencializmu
- 1939 – Múr (Le Mur), súbor 5 noviel; najznámejšia (vystihujúca i ostatné) je novela Múr. V zbierke poviedok zobrazil výnimočných ľudí, ktorí sa uzatvárajú do seba. Pod vplyvom pocitu nezmyselnosti ľudskej existencie, ale aj protestu proti morálke spoločnosti stavajú „múr“ medzi sebou a okolitým svetom. Dej novely Múr sa odohráva za španielskej občianskej vojny vo väznici s odsúdencami na smrť. Múr ich oddeľuje v ich samote a zároveň je miestom ich popravy. Hlavný hrdina (komunista Pablo Ibbieta), si uvedomí absurditu svojho života. Pablo je zúfalý z blízkej smrti, neskôr sa vyrovnáva s rozsudkom, je pripravený zomrieť. Dostane však ešte príležitosť zachrániť sa, ak prezradí miesto, kde sa skrýva revolucionár Ramon Gris. Pablo miesto pozná a nie je ochotný ho prezradiť, zo žartu však povie, že na cintoríne. Ramon sa skutočne na cintoríne skrýval a tak Pablo spôsobí jeho smrť. Jeho sloboda sa stáva absurdnou.
- 1945 – 1949 – Cesty k slobode (Les Chemins de la Liberté), nedokončená románová tetralógia. Základným motívom je ľudská sloboda, dej sa odohráva v rokoch 1938 – 1940. Hlavným hrdinom je profesor filozofie Mathieu Delarue, ktorý nemá rodinné záväzky, ale ani nie je ochotný sa angažovať, nechce sa vzdať slobody. Nesúhlasí s fašizmom, ale ani nechce s francúzskymi komunistami proti nim bojovať. Hľadá zmysel vlastnej existencie. Tento veľmi pasívny a nerozhodný intelektuál, sa v treťom diele zo zúfalstva odhodlá k činu a rozhodol sa vziať zbraň a strieľať na nemeckých vojakov, čo je len výrazom protestu proti všetkému, najmä proti dovtedajšej existencii. Autor tu vyjadruje postoj, že tento človek žil, aby zomrel.
- Vek rozumu
- Odklad, z čias vojny
- Smrť v duši, o deportácii zajatcov
- Posledná šanca, posledný diel tvoria už len zlomky
- 1960 – Uragán nad cukrom (Ouragan sur le sucre), kniha reportáží o kubánskej revolúcii
- 1964 – Situácie (Situations)
- 1964 – Slová (Les Mots), autobiografická kniha, v ktorej sa vracia ku kľúčovým otázkam vynárajúcich sa počas autorovej tvorby, jedna z najvýznamnejších a najlepších autorových kníh. Zaujímavosťou knihy je aj informácia, že autor po matke pochádza zo slávnej schweitzerovskej rodiny.
- 1970 – Idiot rodiny (L’idiot de la famille), monografia o Gustavovi Flaubertovi
Dráma
Možno o nej povedať, že Sartra preslávila najviac. Bol ovplyvnený tak antickou drámou, ako aj francúzskym klasicizmom (17. storočie). Jeho hry sa odohrávajú v minulosti (antika, nemecká reformácia), alebo v prítomnosti (2. svetová vojna). Na historickej realite mu nezáležalo, išlo mu o modelové hry.
- 1943 – Muchy (Les Mouches), dramatická parafráza Orestei (Aischylos). Táto dráma je považovaná za začiatok existencialistického divadla.
- 1944 – S vylúčením verejnosti (Huis-clos) (tiež pod názvom Za zavretými dverami), hra je vybudovaná podľa klasického aristotelovského modelu – jednoty času a deja. V jednej miestnosti spolu debatujú traja mŕtvi: novinár Garcon – popravený vo vojne ako dezertér, lesbička Inés (samovrahyňa) a erotomanka (vrahyňa vlastného dieťaťa) Estelle. Žiadna z týchto postáv sa nie je ochotná vzdať svojej mienky o sebe. Z toho ich usvedčuje videnie druhých, tí sa stávajú zrkadlami, kde môžu vidieť pravdu a na tomto obraze nie je možné nič zmeniť. Potom žijú v pekle prekliati pohľadom tých druhých.
- 1946 – Úctivá pobehlica (La putaine respectueuse)
- 1946 – Nepochovaní (Morts sans sépulture), táto hra poburovala predovšetkým svojou drastickosťou.
- 1948 – Špinavé ruky (Les mains sales), na túto hru existuje niekoľko veľmi rozdielnych pohľadov.
- 1951 – Diabol a pánboh (Le diable et le Bon Dieu)
- 1955 – Nekrassov
- 1961 – Altonskí väzni (Les Séquestrés d’Altona)
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Jean-Paul Sartre
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jean-Paul Sartre
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Émile Zola
Alain Robbe-Grillet
Albert-Maria Besnard
Albert Camus
Alexandre Dumas mladší
Alexandre Dumas starší
Alfred de Musset
Alphonse de Lamartine
Anaïs Nin
André Breton
André Frossard
André Gide
André Malraux
André Maurois
Anna Gavalda
Anne Robert Jacques Turgot
Annie Ernauxová
Antoine de Saint-Exupéry
Benjamin Constant
Bernard Maris
Bertrand Blier
Bertrand Poirot-Delpech
Charles Cros
Charles Maurras
Charles Perrault
Christian Giudicelli
Christian Jacq
Claude-Adrien Helvétius
Claude Simon
Cyril Collard
Cyril Montana
Denis Diderot
Denis Veiras
Dominique de Villepin
Dominique Fernandez
Dominique Venner
Dominique Vivant Denon
Donatien Alphonse François de Sade
Edmonde Charles-Rouxová
Eliphas Lévi
Ernest Daudet
Ernest Denis
Eugène Canseliet
Eugène Noël
François-René de Chateaubriand
Françoise Sagan
François Cavanna
François de La Rochefoucauld (spisovateľ)
François de Tott
François Hotman
François Mauriac
Francis Veber
Gérard de Nerval
Gaspard Abeille
Gaston Bachelard
Gaston Leroux
Georges Bataille
Guy Debord
Guy de Maupassant
Guy Gilbert
Henri Barbusse
Honoré de Balzac
Hughes Felicité Robert de Lamennais
Jacques-André Naigeon
Jacques Dupin
Jean-Baptiste Dubos
Jean-Louis Guez de Balzac
Jean-Paul Sartre
Jean Baptiste de Lamarck
Jean Clair
Jean Cocteau
Jean de La Bruyère
Jean de La Fontaine
Jean Giono
Jean Marais
Joris-Karl Huysmans
Joseph Arthur de Gobineau
Joseph Justus Scaliger
Jules Barbey d’Aurevilly
Jules Renard
Jules Romains
Julia Kristevová
Julien Green
Juliette Benzoniová
Léon Daudet
Louis-Sébastien Mercier
Louise de Vilmorin
Louis Claude de Saint-Martin
Luc de Clapiers, markíz z Vauvenargues
Madame de La Fayette
Madame de Sévigné
Madeleine de Scudéry
Marcel Pagnol
Marcel Proust
Margita Navarrská
Marguerite Duras
Marin Mersenne
Marlène Jobertová
Maurice Brillant
Maurice Druon
Michel de Montaigne
Michel Godet
Michel Houellebecq
Michel Quoist
Milan Kundera
Nicolas Chamfort
Nicolas Hulot
Olivier Jacquemond
Olivier Weber
Paul Scarron
Paul Valéry
Paul Verlaine
Pierre-Augustin Caron de Beaumarchais
Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux
Pierre Choderlos de Laclos
Pierre Dubois
Pierre Reverdy
Prosper Mérimée
Régis Debray
Raymond Abellio
René Goscinny
Roger de Bussy-Rabutin
Roger Martin du Gard
Roland Barthes
Romain Rolland
Sébastien Mamerot
Samuel Beckett
Stendhal
Théodore de Banville
Théophile Gautier
Tristan Corbière
Valéry Giscard d’Estaing
Virginie Despentes
Voltaire
Yves Congar
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk