A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
jedľa | |
Jedľa biela | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Jedľa (lat. Abies) je rod stromov z čeľade borovicovité (Pinaceae), podčeľade jedľovaté (lat. Abietoideae).
Rod jedľa v minulosti
Do druhej polovice 19. storočia sa rod jedľa (Abies) často chápal širšie než dnes; konkrétne buď zahŕňal obsah dnešných rodov jedľa (Abies) , smrek (Picea), jedľovec (Tsuga), duglaska (Pseudotsuga) a prípadne aj jedľovček (Keteleeria), alebo zahŕňal celé dnešné podčeľade jedľovaté (Abietoideae) a smrekovcovaté (Laricoideae) (prípadne okrem rodu céder) z čeľade borovicovité.[1][2][3][4][5][6]
O zámene pojmov Abies a Picea vyskytujúcej sa v literatúre do 19. storočia pozri v článku smrek obyčajný.
Etymológia
Vedecký názov rodu Abies pochádza z latinského výrazu pre jedľu - abies. Možno súvisí so starogréckym označením jedle a iných vzhľadovo podobných ihličnanov ako ἄβιν (abin), ale táto súvislosť nie je istá, môže ísť aj o prevzatie z nejakého staršieho neindoeurópskeho jazyka.[7] Skôr uvádzanými etymologickými možnosťami sú latinské abeo v zmysle „prekračujem, presahujem“ podľa toho, že jedľa patrí k najvzrastnejším európskym drevinám a výškovo často prerastá okolité stromy. Výšku značí aj grécky výraz pre jedľu – ελάτη (elaté).[8]
Výskyt
Rod je rozšírený na severnej pologuli, prevažne v Severnej Amerike, strednej a juhovýchodnej Európe, v Stredomorí a vo východnej Ázii. V strednej Európe je pôvodným druhom iba jedľa biela (Abies alba).
Ťažisko druhového bohatstva jedlí leží vo východnej Ázii a na západe Severnej Ameriky, kde patria k dôležitým lesotvorným drevinám, tvoriacim zmiešané aj jednodruhové porasty. V južných oblastiach miestami vystupujú až k hornej hranici lesa.
Paleobotanika
Podľa paleobotanických objavov sú jedle známe už z obdobia eocénu, teda starších treťohôr, rod ako taký vznikol asi na konci druhohôr.[9]
Opis
Jedle dorastajú spravidla výšku 10–60 metrov, niektoré druhy výnimočne aj vyše 80 metrov a dožívajú sa veku aj 700–800 rokov.[10]
Kmeň má hladkú kôru, meniacu sa v starobe na tenkú rozpukanú borku, pri niektorých druhoch v mladosti so živicovými pľuzgierikmi. Kmeň je hrubý až 0,5 – 4 m. Koruna je kužeľovitá.
Ihlice sú sploštené, typicky na vrchole tupo zaoblené a ľahko vykrojené, na spodnej strane obyčajne s dvoma belavými prúžkami; to však neplatí pre všetky druhy. Na rozdiel od smreka nevyrastajú na listových vankúšikoch a vetvičky sú preto hladké. Sú umiestnené v jednej rovine alebo okolo vrchnej polovice vetvičky. Tvar ihlíc a ich postavenie na vetvičke sú významným druhovo určovacím znakom.
Šišky (na rozdiel od smreka obyčajného) na vetvách nevisia nadol, ale vyrastajú vzpriamene a v zrelosti sa rozpadajú na stromoch. Sú valcovité rozpadavé, dlhé 5 – 25 cm. Po rozpadnutí šišky sa uvoľnia okrídlené semená.
Význam
Drevo jedlí patrí medzi mäkké drevá a neobsahuje živicu, v hospodárstve je cenené menej než podobné smrekové drevo. Mnoho druhov má značný sadovnícky význam, využitie majú aj aromatické esenciálne oleje a živica. Jedľa patrí k najobľúbenejším vianočným stromčekom.
Druhy
Zahŕňa v závislosti od autora 40–50 druhov. Identifikácia druhov je založená na veľkosti, farbe a usporiadaní ihlíc, a habituse.
Najznámejšie druhy sú[11]:
- jedľa biela (Abies alba)
- jedľa balzamová (Abies balsamea)
- jedľa grécka (Abies cephalonica)
- jedľa srienistá/jedľa kolorádska (Abies concolor)
- Abies forrestii
- jedľa obrovská (Abies grandis)
- jedľa nikkoská/jedľa nikko (Abies homolepis)
- jedľa kórejská (Abies koreana)
- jedľa plstnatoplodá (Abies lasiocarpa)
- jedľa nádherná (Abies magnifica)
- jedľa Nordmannova/jedľa kaukazská[12] (Abies nordmanniana)
- jedľa alžírska (Abies numidica)
- jedľa španielska (Abies pinsapo)
- jedľa vznešená/jedľa ušľachtilá[13] (Abies procera)
- jedľa Veitchova (Abies veitchii)
Druhy na Slovensku
Z týchto druhov na Slovensku je pôvodná iba jedľa biela[14].
Referencie
- ↑ LAUCHE, Wilhelm. Deutsche Dendrologie (Systematische Uebersicht, Beschreibung, Kulturanweisung und Verwendung der in Deutschland ohne oder mit Decke aushaltenden Bäume und Sträucher). : P. Parey, 1883. 727 s. Dostupné online. S. 81 a nasl..
- ↑ ROYLE, John Forbes. Materia Medica and Therapeutics .... : Lea and Blanchard, 1847. 689 s. Dostupné online. S. 564-565.
- ↑ BENTLEY, Robert. A Manual of Botany (Including the Structure, Classification, Properties, Uses, and Functions of Plants). : J. & A. Churchill, 1870. 832 s. Dostupné online. S. 661-662.
- ↑ KLIKA, Josef. Botanika pro vyšší třídy gymnazií a reálných škol. : Kober, 1868. 291 s. Dostupné online. S. 101-102.
- ↑ REUSS, G. Května Slovenska... 1853. S. 392-393
- ↑ Pinus. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 15. 1908, S. 894
- ↑ DE VAAN, Michiel. Etymological Dictionary of Latin and the other Italic Languages . 1.. vyd. Leiden, Boston: Brill. S. 20-21. Dostupné online. ISBN 978-90-04-16797-1. (po anglicky)
- ↑ MILLER, Philip. The Gardener’s Dictionary . digitalizované 2010. vyd. Bavorská štátna knižnica. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ SEMERIKOVA, S. A.; SEMERIKOV, V. L.. Molecular phylogenetic analysis of the genus Abies (Pinaceae) based on the nucleotide sequence of chloroplast DNA . January 2014, . S. 12–25. Dostupné online. Archív 28. októbra 2017 na Wayback Machine
- ↑ MUSIL, Ivan; HAMERNÍK, Jan. Lesnická dendrologie 1 : jehličnaté dřeviny : přehled nahosemenných (i výtrusných) dřevin. Praha: Česká zemědělská univerzita. S. 79–98. ISBN 80-213-0992-X.
- ↑ Slovenské názvy (pokiaľ nie je uvedené inak) sú podľa ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 81.
- ↑ František Jansa. Sadovníctvo; učebnica pre poľnohospodárske technické a majstrovské školy. : Slovenské vyd. pôdohospodárskej literatúry, 1962. 424 s. S. 140.
- ↑
- ↑ RUŽEK, Ivan, BRISUDA, Jozef a NEVŘELOVÁ, Marta: Obrazový atlas drevín . Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodoved. fakulta, 2015. 118 s. ISBN 978-80-223-4017-5. – Skriptá. na stiahnutie >> .PDF (53 MB)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jedľa (rod)
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Jedľa (rod)
Zdroje
- Naša príroda. : Reader´s Digest Výběr, 2006. ISBN 8088983037.
- ALLEN J., Coombes. Stromy. Martin : Osveta, 1996. ISBN 80-88824-15-X.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fir na anglickej Wikipédii.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku jedle na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čajovník
Čajovník čínsky
Čerešňa pílkatá
Čerešňa višňová
Čermeľ
Ďumbier lekársky
Ľalia
Acaena
Acokanthera
Akant (botanika)
Alchemilka obyčajná
Alchemilka Sojákova
Algológia
Ananás pestovaný
Araukária andská
Arborétum
Arbutus menziesii
Areka betelová
Astilba čínska
Astrofyt ježovkový
Atlas of Seeds and Fruits of Central and East-European Flora
Azalka
Badián (korenie)
Bavlník
Betula caerulea
Borievka obyčajná
Borka
Borovica čierna
Borovica ostitá
Botanika
Brachyblast
Bradáčik (rod)
Breza žltá
Breza papierová
Breza previsnutá
Byľ
Calea zacatechichi
Cesnak (rod)
Cesnak cibuľový
Cesnak medvedí
Chmeľ obyčajný
Cieva (botanika)
Citrón
Citrónovník limetový
Cukrová repa
Cukrová trstina
Cupressus chengiana
Curuba
Cyprus (strom)
Damarovník južný
Divozel sápovitý
Divozel veľkokvetý
Drevina
Drevnatá stonka
Dub zimný
Durman obyčajný
Dutohlávka sobia
Dvojnažka
Dvojslivka
Elektrotropizmus
Erinóza
Euterpe (rod)
Fialka lesná
Fialka voňavá
Figovník
Figovník bengálsky
Geobotanika
Hadovník väčší
Haematoxylum campechianum
Herbár
Herbicíd
Hmyzovník
Hniezdovka hlístová
Horčiak pieprový
Hrach siaty
Hruška nashi
Hyacint (rod)
Hyacint východný
Hydropónia
Ibiš lekársky
Ibiš ružový
Iskerník karpatský
Jačmeň
Jačmeň siaty
Jabloň domáca
Jabloň planá
Jastrabina lekárska
Javor
Javor dlaňolistý
Jedľa (rod)
Jedľovec rôznolistý
Jednopohlavný kvet
Jelša
Jelša lepkavá
Jelša zelená
Kávovník
Kôprovník štetinolistý
Kôstkovica
Kambium
Ker
Klinčekovec voňavý
Kocúrnik obyčajný
Kostihoj hľuznatý
Krvavček kanadský
Kultúrna rastlina
Kumkvat
Kvetný diagram
Lúka
Lekno biele
Lekno egyptské
Letorast
Levanduľa
Liana (stonka)
Liečivá rastlina
Lieska obyčajná
Lipa malolistá
Lipa obyčajná
Listenec
Lotosovité
Lucerna (rod)
Lyko
Mäta pieporná
Magnólia
Majorán záhradný
Malina (plod)
Mandarínka (plod)
Mechúrik (botanika)
Mikrobiota krížolistá
Modrica
Myrmekochória
Myrta
Nažka
Nadzemná stonková hľuza
Nannorrhops
Narcis (rod)
Okrasná rastlina
Oliva (plod)
Oliva európska
Oporný koreň
Orech (rod)
Orgován obyčajný
Oriešok (plod)
Ostrica sedmohradská
Ovíjavá stonka
Ovocie
Pšenica
Pašešuľa
Pahľuza
Palina pravá
Pamajorán obyčajný
Parajubaea torallyi
Parenchým (botanika)
Pavinič päťlistý
Pečeňovník trojlaločný
Perena
Persea borbonia
Piestik
Plodstvo
Plod (rastlina)
Podbeľ liečivý
Podzemná stonková hľuza
Podzemok
Poloker
Pomaranč
Poplaz
Prútnatec metlovitý
Pravé dvojklíčnolistové rastliny
Prilbica modrá
Proso
Prvosienka vyššia
Puškínia
Ríbezľa biela
Rašelinisko
Rašelinník
Rašelinník močiarny
Raž
Raž siata
Rasca lúčna
Reďkev (rod)
Rebúcia
Rebríček obyčajný
Repa obyčajná
Rhododendron
Ruža
Sója
Sekvoja vždyzelená
Semeno (rastlina)
Sitkovice
Skalničník výhonkatý
Skorocel kopijovitý
Smrek (rod)
Sporofyt
Srdcovník obyčajný
Stonková hľuza
Stopka
Struk
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk