A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Johann Strauss mladší | |
rakúsky hudobný skladateľ | |
Základné informácie | |
---|---|
Narodenie | 25. október 1825 Viedeň, Rakúske cisárstvo |
Úmrtie | 3. jún 1899 (73 rokov) Viedeň, Rakúsko-Uhorsko |
Národnosť | rakúska |
Hudobný smer | romantizmus |
Dielo | |
Ťažiskové žánre | valčík |
Doplnkové informácie | |
Podpis | |
Odkazy | |
Johann Strauss mladší multimediálny obsah na commons | |
Johann Strauss mladší (* 25. október 1825, Viedeň, Rakúsko – † 3. jún 1899, Viedeň) bol rakúsky hudobný skladateľ, nazývaný aj „kráľom valčíkov“. Okrem valčíkov komponoval aj polky, kvadrily, pochody (marsch) a operety. Jeho tvorba vyniká najmä bohatstvom melódií, skvelou harmóniou a veľmi premenlivým rytmom.
Bol synom Johanna Straussa staršieho, ktorý bol tiež skladateľom. Taktiež jeho dvaja bratia, Josef a Eduard sa stali skladateľmi, ale Johann Strauss mladší sa z nich preslávil najviac.
Kráľ valčíkov
Začiatkom 19. storočia Karl Maria Weber a Franz Schubert povýšili valčík zo sedliackeho tanca na hudobnú formu. Na ich prácu nadviazal Josef Lanner. Komponoval valčíky pre Viedenské publikum a svojím malým 4-5 členným orchestrom ho vyzýval do tanca.
Najtalentovanejším členom jeho orchestra bol Johann Strauss st. Pochádzal z rodiny majiteľa hostinca, ktorý z neho chcel urobiť kníhviazača. Avšak Straussa bavila len hudba a do Lannerovho orchestra nastúpil už ako 10 ročný. Začal tam aj komponovať pod Lannerovým menom. Čoskoro sa však s majstrom pohádal a 1. septembra 1825 si založil svoj vlastný orchester. Rýchlo rozpoznal, že malý počet hráčov nestačí na to, aby sa valčík prejavil vo svojej plnej kráse a preto vytvára väčší orchester, s parametrami symfonického orchestra, s ktorým dosiahol svetový úspech.
Napriek svojmu úspechu však nechcel, aby sa z jeho synov stali tiež muzikanti, preto sa Johann Strauss ml. musel v mladosti učiť hre na husle tajne. Otec chcel mať z neho bankára a poslal ho študovať na Polytechnický inštitút, na druhej strane matka ho podporovala v štúdiu hudby z čoho vznikli viaceré rodinné hádky. Keď jeho otec opustil rodinu, Johann Strauss ml. sa postavil na stranu matky a začala rivalita medzi otcom a synom.
V roku 1844 si založil vlastný orchester a podarilo sa mu získať dohodu vo viedenskom kasíne Dommayr, kde 15. októbra debutoval svojimi prvými štyrmi symfonickými skladbami (valčíkmi Sinngedichte a Guntwerber, kvadrilou Debutquadrille a polkou Herzenlust). V revolučnom roku 1848, sa rivalita medzi otcom a synom prejavila naplno, keď sa Johann Strauss ml. postavil na stranu revolucionárov, kým jeho otec skôr stranil cisárovi. Obom revolučné roky uškodili. Otec musel ísť na zahraničné turné a opustiť Viedeň, pretože publikum nahneval jeho provládny postoj, a syn sa musel skrývať pred políciou.
Keď Johann Strauss st. v roku 1849 zomrel, syn prebral jeho orchester a spojil ho so svojím. Snažil sa vydobyť si popularitu hlavne v lepšej spoločnosti, ktorej predtým prekážalo jeho nie príliš vhodné chovanie. Postupne sa mu to darilo a dostával čoraz viac ponúk, ktoré sa snažil maximálne využiť. V roku 1852 sa nervovo zrútil. Rodina vtedy prehovorila jeho brata Jozefa, aby sa ujal vedenia orchestra. Jozef sa osvedčil, po návrate Johanna z liečenia viedli orchester spoločne. V roku 1856 získal Johann Strauss ml. zmluvu s ruskou železničnou spoločnosťou pre ktorú koncertoval v stanici Pavlovsk na zvýšenie atraktivity nového druhu prepravy. Zmluvu na každoročné hosťovanie si udržal 10 rokov, potom ešte v roku 1869 a 1886. Príchodom roku 1863 sa konečne dočkal pozície hudobného riaditeľa cisárskeho bálu (nem. KK Hofballmusikdirector). Tento veľmi prestížny post kedysi získal Josef Lanner, po jeho smrti Johann Strauss st. a od Straussovej smrti v roku 1849 bol prázdny (Johannovi Straussovi ho pôvodne nechceli ponúknuť kvôli jeho revolučnej minulosti). Zaviazal sa hrať len v lepších podnikoch (ostatné prenechal bratom).
V 60. rokoch bol Johann Strauss ml. na výslní a nasledujúce roky chrlil jeden valčík za druhým. Z tohto obdobia pochádzajú viaceré z jeho najpopulárnejších valčíkov, napr. Na krásnom modrom Dunaji (An der schönen blauen Donau), Morgenblätter, Geschichten aus dem Wiener Wald a iné. Valčík Na krásnom modrom Dunaji vznikol pôvodne pre mužský spevácky zbor. Text bol však tejto skladbe cudzím prvkom a dnes sa zachovala v čisto orchestrálnej podobe.
Valčíky doviedol do dokonalosti, tanečná hudba sa stala skutočným umením. Teraz sa blíži k zenitu svojej kariéry, väčší úspech už nie je možné dosiahnuť. Jedinou možnosťou je divadlo a jeho "dosky, ktoré znamenajú svet ..."
Operetný skladateľ
Veľký moment prišiel 10. októbra 1871, keď veľký viedenský kráľ valčíkov napísal operetu! Jej názov bol Indigo a štyridsať zbojníkov (nem. Indigo und die vierzig Räuber) a premiéra sa konala v Theater an der Wien. Táto opereta bola viac-menej len zmesou valčíkov a poliek a navyše mala veľmi zle napísané libreto (libretista a riaditeľ divadla, Maximilián Steiner, to značne prehnal v počte spoluautorov a výsledok bol náležite chaotický). Napriek tomu mala úspech – bol to však zatiaľ hlavne úspech „kráľa valčíkov“ a nie operetného skladateľa. Časom sa však Johann Strauss mnohému priučil a dosiahol majstrovstvo aj v tvorbe operiet.
Jeho najslávnejšími operetami sú Netopier (Die Fledermaus) a Cigánsky barón (Der Zigeunerbaron). Slávna je aj opereta Viedenská krv, ktorú Strauss nestihol dokončiť a bola uvedená až po jeho smrti. Bolo pravidlom, že hudobné motívy zo svojich operiet predstavil Strauss aj v symfonickom spracovaní. Najznámejším takýmto dielom je valčík Ruže z juhu (Rosen aus dem Süden), ktorý vznikol na motívy operety Das Spitzentuch der Königin. Ďalšími sú napríklad valčíky Du und Du (z operety Netopier) alebo Schatz-waltzer (z operety Cigánsky barón).
V roku 1885 sa stal Johann Strauss občanom malého vojvodstva Sachsen-Coburg-Gotha, aby sa mohol rozviesť a opäť oženiť, čo rakúske zákony v tej dobe nedovoľovali. V posledných rokoch svojho života Strauss už nebol Rakúskym občanom.
Osem rokov po smrti Johanna Straussa ml., 22. októbra 1907 spálil starý a senilný Eduard Strauss (posledný z bratov) celý archív rodiny Straussovcov. Našťastie pre nasledujúce generácie, mnohé diela stále existovali v opisoch a tlačených verziách a celosvetovým úsilím sa ich podarilo dať dokopy a zachrániť.
Straussove hudobné motívy boli po jeho smrti mnohokrát použité pre tvorbu nových operiet, či dokonca baletov. Žiaden z nich sa však výraznejšie nepresadil.
Strauss ml. na plátne
V roku 1983 spoločnosť MGM predstavila príbeh Straussovho života vo filme Veľký valčík. V tej dobe pristupovali filmoví producenti k faktom trochu svojsky, preto zostáva tento film prinajmenšom pôvabným filmovým muzikálom. K najpozoruhodnejším využitiam Straussovej hudby došlo v slávnom filme Stanley Kubricka 2001: Vesmírna odysea. V tajuplnom tichu vesmíru pôsobí hladko a elegantne roztancovaná romantická partitúra valčíka Na Krásnom Modrom Dunaji magicky a vo filmovom divákovi zanechá nezabudnuteľný dojem.
Zoznam diel
Valčíky
Operety
|
Polky
Pochody
Quadrily
Opera
|
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Johann Strauss mladší
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1. apríl
1. august
1. december
1. júl
10. november
10. september
11. november
11. október
11. september
12. august
12. február
13. apríl
13. február
13. jún
13. máj
13. marec
13. november
13. október
14. apríl
15. apríl
16. máj
16. september
17. apríl
17. február
17. jún
1794
18. apríl
18. február
18. september
18. storočie
1802
1809
1813
1817
1818
1822
1828
1857
1880
1881
1882
1883
1884
1885
1886
1887
1888
1889
1890
19. júl
19. storočie
1922
1923
1925
1930
1935
1936
1938
1940
1942
1945
1946
1947
1949
1950
1951
1952
1953
1954
1955
1956
1958
1959
1961
1962
1963
1966
1967
1968
1971
1972
1973
1977
1978
1981
1982
2. december
2. február
20. november
20. storočie
21. február
21. január
21. máj
22. jún
22. máj
22. október
22. september
23. júl
23. marec
23. október
24. február
24. október
25. apríl
25. november
26. august
26. júl
26. jún
26. október
27. január
28. december
28. máj
28. október
29. október
3. máj
30. august
30. júl
30. január
30. október
4. jún
4. marec
4. september
5. december
5. máj
6. júl
7. február
7. november
7. október
70. roky 19. storočia
8. júl
8. november
80. roky 19. storočia
9. február
9. jún
9. november
90. roky 19. storočia
Alban Berg
Alexander Albrecht
Alexandr Alexandrovič Vesnin
Alfonz XII. (Španielsko)
André Maurois
Andrej Kavuljak
Aristides de Sousa Mendes
Arturo Rawson
Besnota
Bess Trumanová
Boehringer Ingelheim
Carl Auer von Welsbach
Carl Friedrich August Alexander Crüger
Chester Nimitz
Christian Friedrich Freyer
Cigánsky barón
David Herbert Lawrence
Desaťročie
Dimitrios Lundras
Dora Pejačević
Eduard Künneke
Endre Szőnyi
Ernst Bloch
Ezra Pound
François Mauriac
Frank Knight
František Chvalkovský
František Kadeřávek
Franz Wimmer
Fridrich Weinwurm
George Richards Minot
George S. Patton
Grover Cleveland
György Hevesy
György Lukács
Hana Gregorová (spisovateľka)
Hans Cloos
Harry S. Truman
Ivan Gall
Július Adamiš
Jacob Friedrich Gustav Henle
Jan Czochralski
Johann Strauss ml.
John Edensor Littlewood
Jules Romains
Karen Blixenová
Karen Horneyová
Karl Benz
Karol Branislav Halenaj
Konžský slobodný štát
Konstantin Dmitrijevič Kavelin
Kultúra (spoločenské vedy)
Lajos Tihanyi
Leopold II. (Belgicko)
Lev Vladimirovič Rudnev
Louis Pasteur
Matica slovenská
Meteor
Michail Frunze
Michal Buzalka
Milan Vidmar
Neodým
New York (mesto)
Niels Bohr
Niels Erik Nörlund
Niels Henrick David Bohr
Nikolaj Jakovlevič Danilevskij
Očkovanie
Opereta
Otakar Sedloň
Pavol Dobšinský
Per Albin Hansson
Platt Adams
Prazeodým
René Baillaud
Romano Guardini
Rudolf Eitelberger
Semion Konstantinovič Timošenko
Semion Michajlovič Buďonnyj
Sidonie Nádherná
Sinclair Lewis
Slovensko
Socha Slobody
Spojené štáty
Storočie
Tadeusz Kutrzeba
Ulysses S. Grant
Umberto Nobile
Václav Rabas (maliar)
Velemir Chlebnikov
Velimir Chlebnikov
Victor Hugo
Vladimír Roy
Vladimir Tatlin
Wallace Beery
Washington Monument
Yves Le Prieur
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk