A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kábul | |
د کابل پلازمېنه پایتخت کابل | |
Hlavné mesto Afganistanu | |
Štát | Afganistan |
---|---|
Rieka | Kábul |
Nadmorská výška | 1 790 m n. m. |
Súradnice | 34°31′59″S 69°9′58″V / 34,53306°S 69,16611°V |
Rozloha | 275 km² (27 500 ha) |
- okresu | 425 km² (42 500 ha) |
Obyvateľstvo | 4 601 789 (2021) |
Hustota | 16 733,78 obyv./km² |
Primátor | Hamdullah Nomani |
Poloha mesta v Afganistane
| |
Wikimedia Commons: Kabul | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kábul (po paštúnsky Kábol) je hlavné mesto Afganistanu. Jeho názov pochádza z mena rovnomennej rieky. Žije tu okolo 4,6 miliónov obyvateľov.
Prírodné podmienky
Kábul leží v údolí rieky Kábul uprostred pohoria Asmai a Šir-Davaza. Mesto leží v nadmorskej výške okolo 1 760 m, najnižší bod je vo výške 1 720 m n. m., najvyšší vo výške 1 850 m n. m. V júli sa priemerná teplota pohybuje okolo 25 °C, v januári klesá tesne pod bod mrazu. Najviac zrážok spadne v apríli, v tomto mesiaci činí úhrn 100 mm. Naproti tomu v júli spadne priemerne iba 5 mm zrážok.
Dejiny mesta
Kábul bol založený v 1. tisícročí pred Kr. na dôležitej obchodnej ceste do Indie. Prvé zmienky o meste možno nájsť vo védách, svätých knihách indických Árjov, ktoré vznikali v období od roku 1500 pred Kr. do roku 400 pred Kr. Nazývajú ho Kubhá Kóphén. Geograf Strabón ho na začiatku nášho letopočtu označil ako Kóphés, v polovici 2. storočia ho Ptolemaios nazýva Kóa. V roku 1221 bol Kábul vyplienený Džingischánom, v roku 1504 ho ovládol Bábur, potomok Tamerlána a urobil z neho hlavné mesto svojej ríše Veľkých Mogulov (Mughalov). Mogulovia (Mughalovia) sa tu pri moci udržali až do roku 1738, kedy ich vyhnal perzský vládca šáh Nadir. V roku 1747 sa Kábul dostal pod nadvládu afganského štátu založeného Ahmadšáhom. V roku 1773 Timuršáh, syn Ahmadšáha, učinil z Kábulu hlavné mesto ríše (na úkor Kandaháru). Neskôr sa ríša rozpadla na štyri kniežatstvá, jedno z nich bolo kábulské. V rokoch 1839-41, 1842 a 1880 bolo mesto obsadené britskými vojskami. Po tretej afganskej vojne v roku 1919 získal Afganistan ako kráľovstvo plnú nezávislosť a Kábul sa stal jeho hlavným mestom.
Dnešné mesto
Mesto Kábul sa delí na dve časti: na starý Kábul a nové mesto. Starý Kábul sa nachádza na pravom brehu rieky, nové mesto na ľavom. Najstaršia časť celého mesta leží na úpätí horského chrbta Šir-Davaza. Uchovali sa tu i ruiny starovekých hradieb s pevnosťou Bala Hišar. Neďaleko tejto pevnosti stojí stĺp oslobodenia. Čím ďalej ležia mestské časti od tejto oblasti, tým vyzerajú modernejšie. V meste môžeme nájsť bývalý Kráľovský palác a rezidenciu veľvyslanectva, ďalej je zachovaných niekoľko pomníkov na pamiatku boja afganských obyvateľov za nezávislosť. Historické múzeum založené v roku 1918 má veľkú a bohatú zbierku mincí z obdobia pred príchodom islamu. Väčšina pamiatok však bola v priebehu histórie (už od obdobia prvej anglickej okupácie) zničená.
Iné projekty
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Abú Zabí (mesto)
Ammán
Ankara
Astana
Bagdad
Baku
Bandar Seri Begawan
Bangkok
Bejrút
Biškek
Damask
Dauha
Dháka
Dili
Dušanbe
Hanoj
Jakarta
Jerevan
Jeruzalem
Kábul
Káthmandu
Kolombo
Kotte
Kuala Lumpur
Kuvajt (mesto)
Male
Manáma
Manila
Maskat (mesto)
Naí Dillí
Nay Pyi Taw
Nur-Sultan
Pchjongjang
Peking
Phnom Pénh
Rijád
Saná
Soul
Taškent
Tbilisi
Teherán
Thimphu
Tokio
Ulanbátar
Vientian
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk