A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kalcit | |
CaCO₃ uhličitan vápenatý | |
Všeobecné informácie | |
---|---|
Rok objavenia | starovek |
Pôvod názvu | z lat. calx – vápno |
Klasifikácia | |
IMA status | prijatý (1959) |
Strunzova klasifikácia | V/B.02 (8.vyd.) 5.AB.05 (9.vyd.) |
Nickelova-Strunzova klasifikácia | 5.AB.05 (10.vyd.) |
Danaova klasifikácia | 14.1.1.1 (8.vyd.) |
Kryštalografia | |
Kryšt. sústava | Trigonálna sústava |
Bodová grupa | 3m |
Priestorová grupa | R3c |
Mriežkové param. | a = 4,9896 Å c = 17,061 Å V = 367,85 Å3 Z = 6 |
Habitus | masívny, kryštály s tvarmi {1011}, {2131}, {0001} |
Zrasty | podľa plôch {0112}, {1011}, {0001} a {0221} |
Fyzikálne vlastnosti | |
Priesvitnosť | priehľadný až priesvitný |
Farba(y) | bezfarebný, biela, žltá, ružová, hnedá |
Vryp | biely |
Lesk | sklený |
Tvrdosť (Mohs) | 3 (referenčný minerál) |
Hustota | 2,7102 kg.dm−3 |
Štiepateľnosť | výborná na ploche {1011} |
Lom | nepravidelný |
Optické dáta | |
Indexy lomu jednoosový minerál | nε = 1,640 - 1,660 nω = 1,486 |
Dvojlom | δ = 0,154 - 0,174 |
Iné | |
Rozpustnosť | v kyselinách |
Odrody a variety | |
Islandský kalcit odrody so zvýšeným obsahom Mn, Mg, Ba, Co, Fe, Ni, Pb, Cr, Sr, Zn | |
Zoznam minerálov Kalcit na mindat.org Kalcit na Commons | |
Kalcit je minerál kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky uhličitan vápenatý - CaCO3. Jeden z najbežnejších horninotvorných minerálov, tvorí najdôležitejšiu minerálnu súčasť vápenca[1], kriedy, mramoru a iných hornín. Kalcitu podobný je minerál aragonit.
Kalcit rozoznával už začiatkom 1. storočia Plínius Starší. Názov pochádzal z latinského calx - vápno.[2]
Charakteristika
Kalcit sa často vyskytuje vo forme klencových alebo skalenoédrických kryštálov. Často vytvára rozličné spojky. Klence tzv. islandského kalcitu sa vyznačujú dvojlomom. Časté je aj zdvojčatenie kryštálov a drúzy. Tento minerál však môže mať aj celistý, zrnitý alebo kvapľovitý habitus. Býva hlavne bezfarebný, biely, sivý, zelenkastý, žltý. Zriedkavejšie červený, hnedý až čierny. Vryp má biely až sivastý. Je to priehľadný až priesvitný minerál so skleným až perleťovým leskom.[3][4] Hustota 2,711 g/cm3. Trigonálny kalcit je polymorfný s rombickým aragonitom, na ktorý sa mení pri 380–470 °C alebo pri zvýšenom tlaku. Z chemického hľadiska sa jedná o pomerne čistý uhličitan vápenatý. V malom množstve však môžu byť prítomné prímesy Mg, Mn, Fe a zriedkavo aj Zn. Stroncium môže v kryštálovej štruktúre takisto nahrádzať vápnik, avšak jeho veľký polomer spôsobuje, že je skôr príjmané do rombickej variety - teda skôr do aragonitu.[5] Kalcit je izomorfný s magnezitom, obsah Mg sa preto môže pohybovať do 24 mol %. Nízkomagnezálny kalcit s obsahom Mg do 4 mol % pochádza prevažne zo schránok planktonických organizmov a dobre sa zachováva aj pri diagenéze. Vysokomagneziálny kalcit, typický v sedimentoch v plytkomorskom prostredí, je spolu s aragonitom za bežných podmienok nestabilný. Známy je zo súčasných plytkovodných vápencov a schránok organizmov žijúcich v plytkovodnom prostredí.[6]
Vznik
Vzniká v mnohých geologických prostrediach. Bežný vo rôznych horninách. Vzniká ako v usadených tak i v premenených a vyvretých horninách. Môže vznikať hydrotermálne aj ako sekundárny minerál[7]. Predstavuje hlavnú zložku vápencov, kde sa hromadí ako mikrokryštalický materiál z odumretých schránok živočíchov (krieda) alebo chemickým vyzrážaním z na vápnik bohatých vodných roztokov ako sinter alebo ako cement klastických sedimentov. organizmy využívajú na tvorbu kalcitu a aragonitu najmä atmosférický a vo vode rozpustený oxid uhličitý.[8] Premenou vápencov vznikajú mramory. Vzhľadom na svoju dobrú rozpustnosť vo vodných roztokoch, je mobilný. Často vzniká v hydrotermálnych žilách a vypĺňa pukliny v usadených horninách. Môže nahrádzať iné minerály. Často sprevádza rudné minerály. Tvorí aj zriedkavo sa vyskytujúce vyvreté horniny budované karbonátmi - tzv. karbonatity.[9]
V nízkoteplotných hydrotermálnych žilách asociuje s dolomitom, celestínom, fluoritom, baritom, pyritom, markazitom a sfaleritom. Alterované karbonáty s bežným kalcitom tvoria ložiská olova a zinku typu Mississippi Valley. Pri nižšej metamorfóze sa tiež môže vyskytovať so zeolitmi, chalcedónom a chloritom. Vo vyššie premenených horninách s mastencom, tremolitom, grosulárovým granátom a kremeňom. Vo vyvretých horninách asociuje s nefelínom, diopsidom, apatitom a ortoklasmi.[10]
Poznávanie
Kalcit sa so šumením rozpúšťa v studenej zriedenej kyseline chlorovodíkovej aj v kyseline octovej. Typická je tiež dokonalá štiepateľnosť a tvrdosť 3 na Mohsovej stupnici.
V polarizačnom mikroskope sa vyznačuje vysokým reliéfom a pri skrížených nikoloch pestrými interferenčnými farbami. Na jeho rozpoznanie od iných karbonátov je potrebná geochemická analýza.
Výskyt
Pekné kryštály možno nájsť v hydrotermálnych žilách a výplniach dutín a puklín vo vápencoch a iných karbonátových horninách. Masívne a mikrokryštalické agregáty tvorí vo vápencoch a mramoroch. Tvorí tiež súčasť hydrotermálnej výplne vo vyvretých horninách premenených v zeolitovej fácii.
Lokality
Lokality vo svete
Medzi najznámejšie lokality patrí baňa Helgustadir na Islande, kde vypĺňal dutiny v bazaltoch, niektoré až do veľkosti 6 x 2 m.[7] Kde sa ťažil ako islandský kalcit. Kalcit podobnej kvality sa ťažil v americkom štáte Montana. Známy tiež z hydrotermálnych ložísk v anglickom Cornwalle a nemeckého pohoria Harz. Vyskytuje sa aj vo Francúzsku, Argentíne, Mexiku, Kazachstane a Rusku.
Známy je z rudných žíl v okolí českých miest Příbram, Jáchymov, Stříbro a Jílové. Veľké drúzy sú známe z lokality Mariánska hora pri Ústí nad Labem.[11]
Lokality na Slovensku
Bežný minerál vápencov a hydrotermálnych žíl v neovulkanitoch. Pekné kryštýly pochádzajú z Banskej Štiavnice, v puklinách vápencov možno občas objaviť pekne vyvinuté kryštály rozličnej veľkosti, zriedkavo až do niekoľkých centimetrov.[4] Známy tiež z Perneku, Rožňavy, Gelnice, Rudnian, Španej Doliny a Kremnice a mnohých iných lokalít.[11]
Ekonomický význam
Číry kalcit má využitie v optickom priemysle pre svoj dvojlom. Využíval v minulosti sa napr. pri výrobe optických zameriavačov do lietadiel. Ako hlavný horninotvorný minerál viacerých hornín sa využíva v stavebníctve a chemickom priemysle.
Galéria
Pozri aj
Referencie
- ↑ Licker, M. D. a kol., 2003, Dictionary of geology and minralogy. 2nd Edition, McGraw-Hill, New York, s. 58
- ↑ Huraiová, M., 2022: Základný kameň poznania. Quark, 27, 7, 7-11.
- ↑ Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 99
- ↑ a b Minerály a horniny Slovenska - kalcit . mineraly.sk, . Dostupné online.
- ↑ King, R. J., 1986, Minerals explained 5: Calcite. Geology Today, 2, 6, s. 120-122
- ↑ Haldar, S. K., Tišljar, J., 2013, Introduction to mineralogy and petrology. Elsevier, Amsterdam, s. 56
- ↑ a b Korbel, P., Novák, M., 2001, The Complete encyclopedia of minerals. Grange Books, London, s. 116
- ↑ Kusky, T., 2005, Encyclopedia of Earth Sciences. Facts On File, Inc., New York, s. 34
- ↑ Wilson, R. J., 2010, Minerals and Rocks. Ventus Publishing, s. 75
- ↑ Anthony, J.W., Bideaux, R.A., Bladh, K.W., Nichols, M.C. Handbook of Mineralogy . Tucson Arizona: Mineral Data Publishing, 1990, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Jedickeová, L., 2003: Nerasty a horniny. Cesty, Bratislava, s. 110
Iné projekty
Externé odkazy
- Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
- Kalcit na www.mindat.org
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Īsen
Železo
Željezo
Σίδηρος
Аьшк
Жалеза
Железо
Желязо
Жєлѣꙁо
Кшни
Кӧрт
Мах
Ракь
Темир
Темір
Тимĕр
Тимер
Түмэр
Төмөр (химийн элемент)
Երկաթ
ברזל
آهن
ئاسن
حديد
دمیر
ܦܪܙܠܐ
ދަގަނޑު
आइरन
लोखण
लोहा
লো
লোহা
લોખંડ
ಕಬ್ಬಿಣ
ഇരുമ്പ്
ལྕགས།
ပသီႏ
რკინა
ብረት
ᏔᎷᎩᏍᎩ
鉄
鐵
철
4. perioda
8. skupina
Aien
Aironi
Aktinium
Americium
Antimon
Apatit
Archeón
Archeóny
Argon
Arsen
Asın
Astat
Atomový poloměr
Ayan
Azil
Bakal
Barva
Baryum
Basi
Berkelium
Beryllium
Besi
Bismut
Blok (periodická tabulka)
Blok d
Bohrium
Bor (prvek)
Brom
Burdina
Cín
Cer
Cesium
Chemická skupina
Chemická vazba
Chemický prvek
Chlor
Chrom
Curium
Dəmir
Darmstadtium
Diamant
Drúza
Draselný živec
Draslík
Dubnium
Dusík
Dysprosium
Dzelzs
Ebendé
Einsteinium
Eisen
Elektronegativita
Elektronová konfigurace
Erbium
Europium
Færo
Fè
Fè (non)
Fer
Fermium
Fero
Feromagnetismus
Ferre
Ferro
Ferrum
Fier
Fierro
Flerovium
Fluor
Fluorit
Fosfor
Francium
Friedrich Mohs
Gadolinium
Gallium
Gelžės
Geležis
Germanium
Globálně harmonizovaný systém klasifikace a označování chemikálií
Haearn
Hafnium
Halit
Hassium
Helium
Hesin
Hierro
Hierru
Hlavní strana
Hliník
Hořčík
Holmium
Horn
Houarn
Hustota
Iarann
Iezer
Indium
Ion
Ionizační potenciál
Iontový poloměr
Iridium
Iron
Itakandua
Izer
Izotopy železa
Járn
Jarn
Jern
Jod
Křemík
Křemen
Kadmium
Kalcit
Kalifornium
Kelvin
Kibende
Kkalwe (Iron)
Kmeň 121
Kobalt
Koncentrace (chemie)
Konduktivita
Kopernicium
Korund
Kovalentní poloměr
Krypton
Krystal
Krystalografická soustava
Krystalová mřížka
Kurugu
Kyslík
Lanthan
Lawrencium
Lithium
Livermorium
Loha
Lutecium
Měď
Měrná tepelná kapacita
Magnetismus
Mangan
Marad
Mastek
Meitnerium
Mendelevium
Mořská voda
Mohsova stupnice tvrdosti
Molární objem
Molybden
Moscovium
Nápověda:Úvod
Nápověda:Obsah
Neodym
Neon
Neptunium
Nihonium
Nikl
Niob
Nobelium
Oganesson
Olovo
Osmium
Oxidační číslo
Přechodné kovy
Palladium
Pascal (jednotka)
Paulingova stupnice
Perioda (periodická tabulka)
Pevná látka
Platina
Plutonium
Polonium
Pomoc:Referencie
Promethium
Protaktinium
Protonové číslo
R-věty
Radium
Radon
Raud
Rauta
Registrační číslo CAS
Relativní atomová hmotnost
Rezistivita
Rhenium
Rhodium
Rino
Roentgenium
Rtuť
Rubidium
Ruthenium
Rutherfordium
Rychlost zvuku
Sádrovec
Síra
S-věty
Samarium
Seaborgium
Selen
Skandium
Skupenské teplo tání
Skupenské teplo varu
Skupenství
Skupina (periodická tabulka)
Sodík
Soubor:Apatite Canada.jpg
Soubor:Calcite-sample2.jpg
Soubor:Cut Ruby.jpg
Soubor:Fluorite with Iron Pyrite.jpg
Soubor:Gypse Arignac.jpg
Soubor:Iron electrolytic and 1cm3 cube.jpg
Soubor:Iron Spectrum.jpg
Soubor:Mineraly.sk - ortoklas.jpg
Soubor:Quartz Brésil.jpg
Soubor:Rough diamond.jpg
Soubor:Talc block.jpg
Soubor:Topaz cut.jpg
Speciální:Hledání
Speciální:Moje diskuse
Speciální:Moje příspěvky
Speciální:Náhodná stránka
Speciální:Poslední změny
Stälj
Stříbro
Standardní elektrodový potenciál
Stroncium
Stupeň Celsia
Symbol prvku
Sytá pára
Tantal
Technecium
Tellur
Temir
Tennessin
Tepelná vodivost
Teplota tání
Teplota varu
Terbium
Thallium
Thiet
Thorium
Thulium
Tiék
tirse
Titan (prvek)
Topaz
Uhlík
Uran (prvek)
USA
Uzzal
Vápenec
Vápník
Vanad
Vas
Vektor
Vodík
Vy
Wëu
Wasi
Wesi
Wikimedia Commons
Wikipédia:Overiteľnosť
Wikipédia:Spoľahlivé zdroje
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wolfram
Wuwate
Xenon
Yero
Yiarn
Yster
Ytterbium
Yttrium
Zemská kůra
Zinek
Zirkonium
Zkouška tvrdosti podle Vickerse
Zlato
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk