A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
.svg)
.svg)
Súradnice: 56°S 109°Z / 56°S 109°Z
Kanada je severoamerický štát, ktorý pozostáva z desiatich provincií a troch teritórií. Kanada sa nachádza v severnej časti kontinentu a rozprestiera sa od pobrežia Atlantického oceánu na východe až po pobrežie Tichého oceánu na západe a na severe až po Severný ľadový oceán. S rozlohou viac ako 9,9 milióna štvorcových kilometrov je Kanada druhou najväčšou krajinou podľa rozlohy a jej spoločná hranica s USA je najdlhšou krajinnou hranicou na svete.
Krajina, ktorá je dnes Kanada, bola obývaná po tisícročia rôznymi skupinami pôvodných obyvateľov. Na konci 15. storočia začali britské a francúzske expedície, ktoré neskôr začali obývať región pozdĺž Atlantického oceánu. Francúzsko v roku 1763 prenechalo skoro všetky svoje kolónie v Severnej Amerike po Sedemročnej vojne. V roku 1867 so zjednotením troch kolónií Britskej Severnej Ameriky prostredníctvom Confederation of Canada bola vytvorená Kanada ako federálne domínium štyroch provincií. To začalo pribúdaním provincií a teritórií a rastom autonómií zo Spojeného kráľovstva. Toto rozširovanie autonómie bolo zvýraznené hlavne Balfourskou deklaráciou a opätovne potvrdené Westminsterským štatútom, ktorý deklaroval samoriadené domíniá s presne vyrovnaným Britským impériom. Zákon Canada Act prijatý v roku 1982 konečne oddelil pozostatky legálnej závislosti v parlamente Spojeného kráľovstva.
Kanada je federálny štát, ktorý je riadený ako parlamentná demokracia a konštitučná monarchia s kráľom Karlom III. ako hlavou štátu. Je to bilingválny národ s oficiálnymi jazykmi angličtinou a francúzštinou na federálnej úrovni. Ako jedna zo svetovo najvyspelejších krajín je Kanada rôznorodou ekonomikou, ktorá sa spolieha na svoje hojné prírodné zásoby a na obchod – najmä s USA, s ktorými Kanada má dlhé a komplexné vzťahy. Kanada je členom G7, G8, G20, NATO, OECD, WTO, Spoločenstva národov, Frankofónie, OAS, APEC a OSN. So šiestym najvyšším Indexom ľudského rozvoja je Kanada jednou z krajín s najvyššou životnou úrovňou.
Názov
Názov Canada pochádza z reči prvých národov – konkrétnejšie z kmeňa Hurónov – a znie kanata a do slovenčiny sa dá preložiť ako „dedina“, „zoskupenie dedín“ či „osídlenie“.[8] V roku 1535 použili indiáni toto slovo pre označenie osady Stadacona v rozhovore s Jacquesom Cartierom. Ten ho potom začal používať pre označenie oblasti okolo svojej osady – dnes už ako časť Quebecu. Od roku 1547 sa toto označenie začalo objavovať na mapách ako označenie rozsiahlej oblasti okolo. Pôvodné označenie, Nové Francúzsko, sa prestávalo používať a Canada bol názov územia na sever od USA a na východ od Aljašky.[9]
Francúzska kolónia Kanada, vznikla pozdĺž Rieky svätého Vavrinca a severne od Veľkých jazier. Neskôr získala územie Spojené kráľovstvo, ktorá na ňom následne postavila dve kolónie: Hornú (Upper Canada) a Dolnú Kanadu (Lower Canada), dohromady označované ako Kanady The Canadas. Tieto zanikli v roku 1841, kedy boli zjednotené do Provincie Kanada (Province of Canada).[10] V roku 1867 sa Kanada stala konfederáciou a britským domíniom, pričom oficiálne bola označovaná ako Dominion of Canada, prípadne Canadian Confederation. S rastúcou mierou nezávislosti na Veľkej Británii sa postupne stále častejšie vypúšťalo z názvu Dominion of.[11] V roku 1982 bol prijatý zákon Canada Act, ktorý uvádza ako jediný oficiálny názov krajiny Canada. V tom istom roku došlo tiež k premenovaniu štátneho sviatku Dominion Day na Canada Day.[12]
Dejiny
Dejiny do 20. storočia
Archeologické štúdie datujú prvé ľudské osídlenie do doby pred asi 26 000 rokmi na miestach severného Yukonu a pred asi 9 500 rokmi na miestach južného Ontária.[13][14][15] Prvé európske osídlenie založili na kanadskom území Vikingovia okolo roku 1000 v L’Anse aux Meadows,[16] to však existovalo iba krátko a z dlhodobého hľadiska nemalo žiadny význam. Kanada (resp. jej východné pobrežie) bola pre Európu znovu objavená na prelome 15. a 16. storočia výskumnou plavbou Johna Cabota (1497),[17] ďalšie výpravy podnikli Jacques Cartier (1534)[18] a ďalší. Prvé dlhodobé európske osídlenie tu založili Francúzi. Išlo o Port Royal (1605) a Quebec (1608). Angličania ich nasledovali v roku 1610 v oblasti Newfoundlandu. S príchodom Európanov sa na kanadskom území začali rýchlo šíriť európske choroby, ktoré decimovali pôvodných obyvateľov a otvárali kolonistom cestu do indiánskych území.[19]
Francúzi v 17. storočí kolonizovali okolie Rieky svätého Vavrinca kým Briti osídľovali trinásť kolónií na východnom pobreží dnešných Spojených štátov.[20] Spoločnosť Hudsonovho zálivu sa sústredila na oblasť Zemi princa Ruprechta. V rokoch 1689 – 1763 došlo k sérii tzv. francúzskych a indiánskych vojen.[18] Tieto vojny vyústili do zániku francúzskej moci v Kanade, ktorá pripadla Veľkej Británii.
Tá v roku 1774 schválila pre upokojenie situácie tzv. Quebec Act, ktorý akceptoval katolícke náboženstvo, francúzsky civilný zákonník a francúzštinu ako úradný jazyk na území provincie Quebec.
Počas americkej vojny za nezávislosť sa Kanada nepripojila ku povstaniu 13 kolónií a stala sa cieľovou krajinou desiatok tisíc lojalistov odchádzajúcich z územia dnešných USA. Tým sa dostal na územie Quebecu rad anglicky hovoriacich protestantov usídľujúcich sa predovšetkým v oblasti Veľkých jazier. To viedlo k neskoršiemu rozdeleniu provincie Quebec na Hornú a Dolnú Kanadu, pre Hornú Kanadu (dnešná provincia Ontário) nebol Quebec Act naďalej relevantný.[21]
V britsko-americkej vojne v rokoch 1812 – 1815 hrala kanadská fronta enormne dôležitú úlohu. USA sa opakovane pokúšali obsadiť Hornú aj Dolnú Kanadu, ale ich vpády boli odradené. Významný bol v tomto ohľade postoj indiánskeho obyvateľstva, ktoré podporovalo skôr Britov (na britskej strane bojovali hlavné kmene z oblasti Veľkých kanadských jazier a Tecumsehova únia), a takisto miestnych kolonistov. Vojny sa francúzski obyvatelia väčšinou nezúčastňovali a pokiaľ áno, tak väčšinou na strane Britov. Vojna s USA skončila nakoniec uznaním statu quo ante.
Nasledovala expanzia na sever a západ s pomocou Severozápadnej spoločnosti a Spoločnosti Hudosonovho zálivu, ktorá intenzívne prebiehala už niekoľko desaťročí. V roku 1837 došlo k povstaniu časti francúzskeho obyvateľstva (pozri Povstanie v roku 1837). Po jeho potlačení sa Británia rozhodla vytvoriť z Hornej a Dolnej Kanady jeden celok (Zjednotená kanadská provincia).
V roku 1846 boli podpísaním Oregonskej zmluvy ukončené teritoriálne spory medzi USA a Kanadou (za hranicu na západe bola určená 49. rovnobežka). Prudký rast kanadskej populácie vďaka veľkej emigrácii z Európy a vysokej pôrodnosti viedol k osídľovaniu kanadského vnútrozemia a zakladaniu nových kolónií: Vancouver a Britská Kolumbia.[22] Zároveň niektorí Európania začali Kanadu opúšťať a odchádzali do USA. V roku 1867 bol prijatý Zákon o Britskej Severnej Amerike, ktorý zjednotil britské severoamerické kolónie Provincia Kanada, Nové Škótsko a New Brunswich do jedného, už do značnej miery autonómneho domínia.[23][24][25] Krátko nato došlo k znovuvytvoreniu provincií Ontário a Quebec. Do týchto provincií bola začlenená Zem princa Ruprechta a pričlenené boli oblasti bývalej Severozápadnej spoločnosti ako Severozápadné teritóriá a novo vytvorená provincia Manitoba. Následne bola pripojená Britská Kolumbia (od roku 1866 zjednotená s Vancouverom). Osídľovanie nových území bolo podporené okrem iného výstavbou troch transkontinentálnych železníc (vrátane Canadian Pacific Railway) a ustanovením North-West Mounted Police.[26][27] V roku 1873 sa pripojila ďalšia kolónia (Ostrov princa Eduarda) a provinčný status získali časti Severozápadných teritórií: Alberta a Saskatchewan (1905).[28]
20. storočie
Kanada vstúpila do prvej svetovej vojny automaticky vyhlásením vojny s Veľkou Britániou a poslala na európske bojisko kontingent zložený prevažne z dobrovoľníkov. Straty však boli natoľko ťažké, že pre doplnenie kanadských síl v roku 1917 musel premiér Robert Borden vypísať povinné odvody do armády. Z približne 625 000 Kanaďanov, ktorí bojovali v Prvej svetovej vojne, bolo okolo 60 000 zabitých a ďalších 173 000 bolo zranených.[29]
V roku 1919 Kanada v rámci ďalšieho osamostatňovania sama za seba vstúpila do Spoločnosti národov a v roku 1931 Westminsterský štatút potvrdil jej nezávislosť.[4] Veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov zasiahla aj Kanadu.
Pred druhou svetovou vojnou Kanada podporovala politiku appeasementu voči Nemecku, po invázii na Poľsko potom jej premiér William Lyon Mackenzie King presadil v kanadskom parlamente vyhlásenie vojny (10. septembra). Počas vojny došlo k obrovskému rozvoju zbrojného priemyslu, Kanada zásobovala svojimi produktmi nielen Veľkú Britániu, ale aj USA a ZSSR. Jej pozemné jednotky boli najprv dislokované prevažne vo Veľkej Británii, neskôr sa zúčastnili vojnových operácií. Obchodné aj vojenské loďstvo hralo enormne významnú úlohu v bitke o Atlantik.
V roku 1949 sa do tej doby formálne nezávislé Domínium Newfoundland pripojilo ku Kanade ako jej 10. provincia.[30] Výsledkom silnej povojnovej emigrácie bola tzv. tichá revolúcia v Quebecu, kde zreteľne poklesol podiel francúzsky hovoriacich obyvateľov a došlo k výraznej sekularizácii spoločnosti.
Počas roku 1981 došlo k tzv. patriácii ústavy, ktorá mala definitívne zrealizovať z Kanady nezávislú krajinu. 17. apríla 1982 tak došlo aj cez odpor predstaviteľov Quebecu k schváleniu novej verzie ústavy, podľa ktorej sa Kanada stala úplne nezávislou krajinou, v ktorej čele stojí monarcha zdieľaný s Veľkou Britániou.[31]
Sociálne a spoločenské zmeny v rámci kanadského zriadenia a zmienených ústavných zmien viedli k prudkému nárastu autonomizačných a separatistických snáh Quebecu a výsledkom boli dve referendá o osamostatnenie tejto provincie. Prvé bolo jednoznačne zamietnuté (1980, ešte pred zmenou ústavy), výsledok druhého bol už veľmi tesný (1995, pre odtrhnutie 49,4% hlasujúcich). Kanadský najvyšší súd však vydal v roku 1997 stanovisko, že Quebec nemá právo na jednostranné vyhlásenie nezávislosti. Separatistické hnutie v Quebecu ale stále pokračuje v činnosti a viac-menej odmieta toto stanovisko akceptovať.[32]
V priebehu povojnových rokov dochádzalo ku stále väčšej ekonomickej integrácii medzi Kanadou a USA. Tá v roku 1987 vyústila do kanadsko-americkej zmluvy o voľnom obchode, ktorá vytvorila kanadsko-americkú zónu voľného obchodu. Pod silným americkým vplyvom sú tiež kanadské médiá (v americkom pohraničí a v anglicky hovoriacich častiach krajiny všeobecne upadá pod konkurenciou amerických médií), čo vedie na jednej strane k snahám ešte viac posilniť integráciu oboch krajín (existuje tu signifikantná skupina, ktorá sa usiluje o vytvorenie tzv. Severoamerickej únie). Dňa 1. apríla 1999 došlo k poslednej zmene v najvyššom administratívnom členení krajiny, keď bolo zo Severozápadných teritórií vyčlenené teritórium Nunavut.[33]
Geografia
Poloha a rozloha
Kanadské územie zahŕňa severnú časť Severnej Ameriky. S rozlohou 9 984 670 km² je Kanada druhým najväčším štátom sveta. Veľkosťou prevyšuje svetadiel Austráliu a je len o niečo menšia ako Európa.[34] Na severe k nej patrí rozsiahla skupina arktických ostrovov v Severnom ľadovom oceáne.[35][36] Na severovýchode sú tieto ostrovy úzkymi prielivmi oddelené od dánskeho Grónska. Kanada reklamuje od roku 1925 svoje právo na časť Arktídy medzi 60 a 141° geografickej dĺžky,[37] ale tieto nároky neuznávajú všetky štáty. Na východe je pobrežie Atlantického oceánu, na juhu hranica so Spojenými štátmi (postupne od východu ide o štáty Maine, New Hampshire, Vermont, New York, Pensylvánia, Ohio, Michigan, Wisconsin, Minnesota, Severná Dakota, Montana, Idaho a Washington) a na západe je pobrežie Tichého oceánu a hranica s americkým štátom Aljaška. Od New Yorku po Minnesotu tvorí hranicu s USA systém Veľkých kanadských jazier a s nimi súvisiace rieky.
Povrch
Stredo-severnú časť Kanady tvorí Kanadský štít, ktorý obklopuje Hudsonov záliv. Ide o oblasť skál odrených predchádzajúcou činnosťou ľadovcov. Je tu len slabá vrstva pôdy (pokiaľ vôbec nejaká je), veľké množstvo minerálov a tiež množstvo jazier a riek. Kanadský štít je najstaršou geologickou jednotkou budujúcou oblasť Severnej Ameriky, resp. severoamerickej platne. Tvoria ho najmä vyvreté a premenené horniny. Zaberá prevažne východnú a strednú Kanadu a tiež severovýchodnú časť USA. Na juhu siaha od oblasti Veľkých kanadských jazier až po Severný ľadový oceán. Z geologického hľadiska patrí ku Kanadskému štítu aj Grónsko a Hebridy, ktoré sa však oddelili od Severnej Ameriky neskôr počas vývoja Atlantického oceánu. Kanadský štít sa delí na menšie fyzickogeografické provincie: Laurentínska vrchovina (Laurentínska vrchovina), Kazan, Davis, Hudson a James.
Najvyšším vrchom Kanady je Mount Logan s nadmorskou výškou 5 959 m n. m., ktorý leží v juhozápadnej časti teritória Yukon na území Národnej prírodnej rezervácie Kluane. Mount Logan je po vrchu Denali (6 190 m n. m.) zároveň druhým najvyšším vrchom v Severnej Amerike.
Na severovýchodnom konci Zálivu svätého Vavrinca leží ostrov Newfoundland. Južne od zálivu a polostrova Gaspé sa nachádzajú tzv. Prímorské provincie (Maritime Provinces). Faktom je, že tento názov by sa dal teoreticky použiť pre každú provinciu okrem Alberty a Saskatchewanu. New Brunswick a Nové Škótsko sú tu rozdelené Fundyjským zálivom, ktorý je známy vysokým rozpätím medzi prílivom a odlivom. Stred Kanady je z klimatického i tranzitného hľadiska silne ovplyvnený na severe hlboko do severoamerickej pevniny zasahujúcim Hudsonovým zálivom a Jamesovou zátokou, na juhu systémom Veľkých kanadských jazier. Na západe sa potom nachádzajú jednak prérie s tromi tzv. Prérijnými provinciami, ktoré Skalnaté vrchy odtínajú od jedinej „pacifickej“ provincie, Britskej Kolumbie.
Podnebie
Kanada má rozmanité podnebie. Od mierneho na západnom pobreží Britskej Kolumbie po subpolárne na severe.[38] V polárnom pásme na severe Kanady môže byť po väčšinu roka sneh.[39] Vo vnútrozemí prevláda kontinentálne podnebie s teplými letami. Výnimkou je oblasť juhozápadného Ontária, kde je vlhké kontinentálne podnebie s horúcimi letami.[40] V častiach západnej Kanady je polosuché podnebie, zatiaľ čo v niektorých oblastiach Vancouverovho ostrova je dokonca stredomorské podnebie s chladnými letami. Najnižšiu teplotu namerali 3. februára 1947 v lokalite Snag v teritóriu Yukon, kde bolo vtedy -63,0°C.[41] Najvyššia teplota, 49,5°C bola zaznamenaná 30. júna 2021 v okolí Vancouveru.[42]
Vodstvo
Kanada je krajina s najväčším počtom jazier na svete a v týchto jazerách sa nachádza tiež najväčšia svetová zásoba sladkej povrchovej vody. Medzi najvýznamnejšie jazerá patrí systém Veľkých kanadských jazier – Ontárijské, Michiganské, Erijské, Hurónske a Horné jazero, ktoré tvoria hraničné územie s USA. Jazerá na území Kanady vznikli z ľadovca, ktorým bol kedysi pokrytý Kanadský štít. Najväčším jazerom je Veľké medvedie jazero s rozlohou 31 153 km². Pomerne rozľahlé je aj Veľké jazero otrokov na severe Kanady.
Riečna sieť Kanady je hustá a vývojovo mladá. Jej základom sú dlhé vodné toky, ktoré patria do úmoria Atlantického, Tichého a Severného ľadového oceánu. Väčšina kanadských riek sa vlieva do Hudsonovho zálivu: Albany, Eastmain, Churchill a iné. Najvýznamnejšou riekou je Rieka svätého Vavrinca, ktorá odvodňuje juhovýchodnú časť územia. Rieka svätého Vavrinca ústí do Atlantického oceánu najväčším nálevkovitým ústím na svete. K významným riekam patrí aj Yukon, Fraser a Columbia. Najdlhšou kanadskou riekou je Mackenzie s dĺžkou 1 738 km. Vyteká z Veľkého jazera otrokov a tečie smerom na sever do Beaufortovho mora, kde vytvára deltu s rozlohou 12 000 km². Dolina rieky obsahuje nivné vrstvy a ľadovcové usadeniny. Zároveň je silno močaristá a lemovaná smrekovým porastom.
Horné jazero pri pohľade z Thunder Bay v Ontáriu
Pobrežie Hurónskeho jazera v Goderich v Ontáriu
Scarborough Bluffs na brehoch Ontárijského jazera
Zamrznuté Veľké medvedie jazero v pozadí
Rieka Mackenzie v Inuviku v Severozápadných teritóriách
Pobrežie Atlantického oceánu v Halifaxe v Novom Škótsku
.jpeg)
.jpg)
.jpg)
Rastlinstvo
Z vegetačného a klimatického hľadiska prechádza kanadské arktické územie ľadových púští cez tundru a severský ihličnatý les až k prériám a zmiešaným a listnatým lesom mierneho pásma na juhu. Veľké kanadské jazerá potom stabilizujú priľahlé územia tak, že tam mrzne pomerne málo a na niektorých miestach sa vďaka priaznivým mikroklimatickým podmienkam dajú pestovať aj rôzne subtropické až tropické rastliny (napr. oblasť Niagarského polostrova). Prevládajú menej úrodné pôdy, ktoré nie sú vhodné na obhospodarovanie.
V oblasti tundry nerastie takmer žiadna vegetácia. Darí sa tam však machom a lišajníkom. Ďalej na juh sa vyskytujú zakrpatené stromy, kríky a najodolnejšie trávy a ostrice. Južne od lesotundry, ale stále na severe, sa rozprestiera najväčšia oblasť tajgy na svete. Hranica týchto lesov prebieha v oblúku zo stredného Labradoru k východnému pobrežiu Hudsonovho zálivu a pokračuje cez Veľké medvedie jazero až na Aljašku. Na juhovýchode Kanady sa od Veľkých jazier až k Atlantiku rozprestierajú zmiešané lesy s javormi, bukmi, jedľami a jedľovcom kanadským (Tsuga canadensis). V južných nížinách prevažujú listnaté lesy. Pozdĺž pobrežia Tichého oceánu sa tiahne jeden z najpôsobivejších lesných komplexov sveta s hustými porastmi duglasky tisolistej (Pseudotsuga menziesii), západného červeného cédru a jedľovca kanadského. Prérie sú veľmi suché oblasti, preto tam stromy rastú vo veľmi malom počte. Prevažujú tu trávy. V súčasnosti sa v tamojších oblastiach nachádzajú rozsiahle obilné polia.
Živočíšstvo
V prevažne chladnej Kanade žijú najmä odolnejšie živočíšne druhy. V severnej časti sa živočíchy koncentrujú predovšetkým popri Severnom ľadovom oceáne, kde žijú hlavne veľryby, mrože a tulene. Arktické oblasti obývajú medvede biele (Ursus maritimus) a v tundre žijú soby polárne (Rangifer tarandus), pižmone, vlky, líšky polárne (Vulpes lagopus) a lumíky. V lete sem prilietajú kŕdle sťahovavých vtákov. Hlavne alka, rybár riečny (Sterna hirundo), kulík, kajka morská (Somateria mollissima) a čajka. V tajge žijú soby, losy, rosomák, medviediky čistotné (Procyon lotor) a medvede čierne (Ursus americanus) a hnedé (Ursus arctos). V minulosti sa obyvatelia týchto oblastí živili hlavne lovom zvierat na kožušiny: bobrov, kún, ondatier, norkov a ďalších zvierat, ktoré tu žijú dodnes. Dnes sa tieto živočíchy chovajú v špecializovaných farmách. Bobor kanadský (Castor canadensis) je národným zvieraťom Kanady, keďže bobry sprevádzali Kanadu už od svojich počiatkov osídlenia Európanmi. Kanadské rody si zvykli dávať bobry do svojich erbov. Bolo to rozšírené zviera, ktoré tiež malo a stále má dôležitú funkciu v kožušinovom priemysle. Juh Kanady je obývaný jeleníkom bielochvostým (Odocoileus virginianus). Lasice, vydry a veveričky žijú predovšetkým v obývaných oblastiach. V oblasti prérií možno natrafiť na severoamerické druhy zajacov, sysľov a tetrovov. Ďalej bizóny a vidlorohy (prežúvavce podobné antilopám). V horských oblastiach žijú ovce hruborohé (Ovis canadensis), horské kozy, svište a pumy. Taktiež veľa druhov vtákov: kardinál červený (Cardinalis cardinalis), kolibiarik sykavý (Phylloscopus sibilatrix), vlha, severoamerický drozd a mnoho ďalších.
Ochrana prírody
Kanadské národné parky sú nielen kanadské, ale tiež svetové prírodné klenoty. Nachádzajú sa v každej z 13 provincií a teritórií. Kanadské národné parky spravuje Parks Canada, vládna agentúra pod jurisdikciou Ministerstva životného prostredia a zmeny klímy. Cieľom systému národných parkov je vyčleniť územia predstavujúce 39 rôznych prírodných regiónov krajiny, ktoré sú charakterizované v Pláne systému národných parkov, hlavne s cieľom chrániť ekologickú integritu krajiny a umožniť verejnosti skúmať, spoznávať a užívať si prírodné prostredie Kanady. Najstarším kanadským národným parkom je Národný park Banff, ktorý bol zriadený v roku 1885 a nachádza sa v juhozápadnej časti provincie Alberta. S rozlohou 44 972 km² je Národný park Wood Buffalo najväčším v Kanade. Rozprestiera sa na hranici Alberty a Severozápadných teritórií.
V súčasnosti je v Kanade 38 národných parkov, deväť národných prírodných rezervácií a jeden národný mestský park.[43]
Rieka Firth v Národnom parku Ivvavik v teritóriu Yukon
Jazero O’Hara v Národnom parku Yoho v Britskej Kolumbii
Ovce hruborohé (Ovis canadensis) v Národnom parku Jasper v Alberte
Medveď biely (Ursus maritimus) v Národnom parku Ukkusiksalik v teritóriu Nunavut
Stádo bizónov v Národnom parku Riding Mountain v Manitobe
Los mokraďový (Alces alces) v Národnom parku Gros Morne v provincii Newfoundland a Labrador
.jpg)
Obyvateľstvo
Podľa sčítania ľudu z roku 2001 mala Kanada 30 007 094 obyvateľov. V roku 2021 ich podľa sčítania už bolo 36 991 981.[6] Odhad pre druhý kvartál roka 2022 je 38 654 738 obyvateľov.[5] Miliónový nárast trval len 2 roky a 2 mesiace čo bola zatiaľ najkratšia doba na taký nárast. Za prvú štrvrtinu roka Kanada zaznamenala najvyšší migračný prírastok vôbec, 88 120 osôb. Celkom krajina prijala 79 951 imigrantov, netrvalých migrantov 22 283. Prirodzený prírastok bol 15 037.[44] Väčšina rastu je vďaka imigrácii, hoci prílev prisťahovalcov do štátu je v ostatnom období limitovaný.
Kanada patrí medzi veľmi riedko zaľudnené štáty Zeme. Hustota osídlenia kanadského územia je 4,2 obyvateľa/km² (jedna z najnižších na svete), ale rozmiestnenie obyvateľstva je veľmi nerovnomerné. Väčšina obyvateľov je sústredená v južnej a východnej časti krajiny, najmä v 160 km dlhom páse okolo amerických hraníc a v koridore Quebec-Windsor.[45]
Hustejšie obývané sú oblasti Veľkých kanadských jazier, v juhovýchodnom podhorí Kordiller a na juhovýchodnom pobreží Tichého oceána. Naopak rozsiahle teritoriálne územia na severe sú osídlené veľmi riedko. Najsevernejším trvalo osídleným miestom Kanady (a takisto aj sveta) je CFS Alert na severnom výbežku Ellesmerovho ostrova, 817 kilometrov (450 námorných míľ) od severného pólu.[46]
Etnické zloženie
Kanada je etnicky veľmi rôznorodá. Podľa sčítania z roku 2001 tu existuje 34 etnických skupín, ku ktorým sa hlási minimálne 100 000 obyvateľov. Veľa obyvateľov (najmä francúzsky hovoriacich) navyše o sebe hovorí ako o Kanaďanoch aj ako o Francúzoch, pričom v sčítaní udávajú obidve tieto etnické zaradenia.
Najväčšie etnické skupiny sú Kanaďania (39,4%), Angličania (20,2%), Francúzi (15,8%), Škóti (14,0%), Íri (12,9%), Nemci (9,3% ), Taliani (4,3%), Číňania (3,7%), Ukrajinci (3,6%) a Prvé národy (3,4%). Pôvodní obyvatelia Kanady (asi 600 000) žijú prevažne na západe (Indiáni) a na severe krajiny (Inuiti).
Francúzsky hovoriaca populácia je sústredená najmä v Quebecu a existujú v nej silné separatistické tendencie. Eskimáci sú sústredení hlavne na severe, prvé národy a Métisovia na juhu centrálnej časti krajiny (prériové provincie). Populácia týchto troch pôvodných etník rastie viac než dvakrát rýchlejšie ako zvyšok kanadskej populácie.
V roku 1971 kanadská vláda oficiálne prijala politiku multikulturalizmu. V súčasnosti Kanada prijíma každý rok okolo 280 000 imigrantov a väčšina z nich pochádza z Ázie. V roku 2001 patrilo 13,4% populácie k tzv. viditeľným menšinám a v roku 2011 sa k viditeľným menšinám hlásilo už 19,1% populácie.[47]
Jazyky
Kanada je multikultúrna krajina mnohých jazykov. Na federálnej úrovni sa od roku 1969 profiluje ako dvojjazyčná. Úradné jazyky sú angličtina (materinský jazyk 59,7% obyvateľov) a francúzština (materinský jazyk 23,2% obyvateľov). Jeden z týchto jazykov ovláda 98,5% obyvateľov (len angličtinu 67,5%, len francúzštinu 13,3% a oba jazyky 17,7%). Znalosť jedného z jazykov je podmienka k udeleniu občianstva žiadateľom z iných krajín. Angličtina je materskou rečou väčšiny obyvateľov všetkých provincií s výnimkou Quebecu a v dvoch z troch teritórií (Yukon a Severozápadné teritóriá). Pri pohľade do etnických štatistík je potrebné si uvedomiť fakt, že ak sa niekto hlási k francúzskej národnosti, ešte neznamená, že nutne má za materinský jazyk francúzštinu, u ďalších etník, Írov a Škótov, sa takto nedá uvažovať už vôbec. Ako materinskú reč udáva angličtinu aj veľká časť potomkov pôvodných obyvateľov.
Francúzština má najsilnejšiu pozíciu v Quebecu, kde je zároveň jediným oficiálnym jazykom. Quebec je tiež jedinou provinciou Kanady, v ktorej nemá angličtina žiadny oficiálny status, a v ktorej sa väčšina obyvateľov anglicky nedohovorí. Mimo Quebec má francúzština silnú pozíciu v provincii New Brunswick, ktorý je jedinou provinciou, ktorá je rovnako ako federálna úroveň vlády dvojjazyčný. V Ontáriu je oficiálnym jazykom iba angličtina, pričom francúzština má polooficiálny status a je v úradnom styku používaná, podobne je na tom Manitoba. Britská Kolumbia nemá oficiálny jazyk, ale de facto je ním angličtina.
Ostrov princa Eduarda a Newfoundland a Labrador majú za úradný jazyk vedenú iba angličtinu, pričom na nižších úrovniach služieb sa možno v rámci komunít dohovoriť rôzne. V Novom Škótsku je bežná angličtina, okrem nej majú významnú pozíciu francúzština, írčina a škótčina. Úradný jazyk nie je určený. V Alberte je jediným oficiálnym jazykom angličtina. V Yukone sú úradnými jazykmi angličtina a francúzština, vo zvyšných dvoch teritóriách sú ako úradné jazyky vedené okrem týchto dvoch ešte jazyky pôvodných obyvateľov (v Severozápadných teritóriách ich je šesť, v Nunavute dva).
Podiel materských jazykov
| Provincia/Teritórium | Celková populácia | Angličtina | Francúzština | Iný jazyk | Hlavné mestá |
|---|---|---|---|---|---|
| Ontário | 11 285 550 | 8 079 500 (71,6 %) | 493 630 (4,4 %) | 2 672 080 (23,7 %) | Toronto |
| Quebec | 7 506 581 | 450 394 (6,0 %) | 5 577 877 (81,0 %) | 532 967 (7,1 %) | Quebec |
| Britská Kolumbia | 3 868 875 | 2 865 300 (74,1 %) | 56 100 (1,5 %) | 939 945 (24,3 %) | Victoria |
| Alberta | 2 941 150 | 2 405 935 (81,8 %) | 59 735 (2,0 %) | 469 225 (16,0 %) | Edmonton |
| Manitoba | 1 103 700 | 863 980 (75,8 %) | 44 775 (4,1 %) | 219 160 (19,9 %) | Winnipeg |
| Saskatchewan | 963 150 | 825 865 (85,7 %) | 18 035 (1,9 %) | 117 765 (12,2 %) | Regina |
| Nové Škótsko | 897 570 | 834 315 (93,0 %) | 34 155 (3,8 %) | 26 510 (3,0 %) | Zdroj:
.png&veda=27042){kind=link}
.jpg&veda=27042){kind=link}
Feb2007.jpg&veda=27042){kind=link}
