Kapan

	Kapan
	Kafan, Ghapan,
	mesto
	Erb
	Erb
Štát	Arménsko
provincia	Sjunik
Nadmorská výška	910 m n. m.
Súradnice	39°12′04″S 46°24′54″V / 39,201111°S 46,415°V
Rozloha	36 km² (3 600 ha)
Obyvateľstvo	42 600 (2016)
Hustota	1 183,33 obyv./km²
	Poloha mesta na mape Arménska Poloha mesta na mape Arménska
	Wikimedia Commons: Kapan
	Webová stránka:
	Geografický portál

Súradnice: 39°12′04″S 46°24′54″V / 39,201111°S 46,415°V

Kapan^[1] (iné názvy: do roku 1990 Kafan, Ghapan, armén. Կապան) je mesto na juhovýchode Arménska. Mesto je významné centrum banského a hutníckeho priemyslu, spracúva sa v ňom meď a farebné kovy. Nachádza sa tu i nábytkársky, textilný a potravinársky priemysel.^[1] Názov mesta pochádza z arménskeho slova kapel (zamknúť) a odkazuje na okolité pohoria, ktoré sa zbiehajú k mestu. Významné je pohorie Chustup.^[2] Mestom preteká rieka Vochči a jej prítok Vačagan. Mesto sa nachádza neďaleko hraníc s Azerbajdžanom. V roku 2020 bolo mesto hlavným mestom mládeže Arménska.^[3]^[4]^[5] V meste sídli futbalový klub Gandzasar Kapan FC.

História

Pôvodné mesto Kapan sa nachádzalo asi 15 kilometrov severne od súčasného sídla. V ranom období arménskych dejín sa na území rozprestieralo Veľké Arménsko, neskôr kontrolu nad územím prevzala Perzská ríša. Prvé písomné zmienky o meste pochádzajú z 5. storočia. V 7. storočí sa do oblasti dostali moslimskí Arabi. V roku 970 sa po tom, čo do mesta presídlil kráľ Smbat I. Kapan stal hlavným mestom bagratovských sjunikských a bachkských kráľov. V roku 1003 mesto dobyli Seldžuci a mesto začalo upadať, až sa z neho stala obyčajná obec. Po páde seldžuckej moci nad územím mesta dočasne vládli Mongoli a turkickí Kara Kojunlu a Ak Kojunlu. V 16. storočí v Perzii povstala nová dynastia Safíjovcov, ktorá po bojoch s Osmanmi získala aj Kapan. V 18. storočí sa Kapan stal strediskom arménskych národnooslobodzovacích bojov proti Perzii a tureckým dobyvateľom, významnou osobnosťou bol Davith-Bek. Mesto v nasledujúcom období spadalo pod Karabašský chanát, ktorý podliehal Perzii. Po uzavretí Golestánskej mierovej zmluvy v roku 1813 sa mesto stalo súčasťou Ruskej ríše a do oblasti sa presťahovalo viacero arménskych rodín z iránskych území. Súčasné mesto vzniklo v 19. storočí zlúčením niekoľkých obcí. Po prvej svetovej vojne a rozpade Ruskej ríše si územie nárokovali Prvá arménska republika i Azerbajdžanská demokratická republika, po príchode Sovietov sa stalo súčasťou Arménskej sovietskej republiky (a dočasne Zakaukazskej socialistickej federatívnej sovietskej republiky).^[6] V sovietskej ére mesto zažilo značný rozmach spôsobený s príchodom baníctva a hutníckeho priemyslu.^[2] V roku 1938 bolo sídlo povýšené na mesto.^[1] Od roku 1991 je súčasťou Arménska.

Pamiatky

V blízkosti mesta sa nachádza Kláštor Vahanavank s Chrámom svätého Gregora Lusavoriča. Založený bol začiatkom 10. storočia, neskôr v 12. – 13 storočí bol prebudovaný a v 20. storočí prešiel čiastočnou^[2] rekonštrukciou. O čosi ďalej sa nachádza aj Kláštor Tatev. V blízkosti mesta sa nachádzajú aj ruiny pevnosti Bagaberd zo 4. storočia. Zničená bola v roku 1170,^[1] no ešte v 18. storočí sídlila ako sídlo Davith-Beka. V areáli mesta sa nachádza Šikahoghská rezervácia, kde žije veľké množstvo vzácnych druhov. V rezervácii sa nachádza aj zachovaný stredoveký kamenný most. V samotnom meste sa nachádza viacero pamätníkov, medzi nimi pamätník arménskej genocídy, pamätník druhej svetovej vojny, či cintorín vojny o Náhorný Karabach.^[4]

Galéria

Pamätník druhej svetovej vojny v Kapane
Pamätník arménskej genocídy
Pamätník Davith-Beka
Cintorín vojny o náhorný Karabach
Chrám svätej Kataríny
Socha medveďa
Pohorie Chustup a rieka Vochči

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d Kapan In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
↑ ^a ^b ^c Kapan ԿԱՊԱՆ In: DUNBAR, William. Georgia, Armenia & Azerbaijan. 4th. vyd. Melbourne : Lonely Planet Publications Pty Ltd, 2012. ISBN 9781743213032.
↑ Kapan City named 2020 Youth Capital of Armenia . armenpress.am, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ ^a ^b Kapan In: Armenia Discovery . armeniadiscovery.com, . Dostupné online. (enl)
↑ WAKSMUNDZKI, Leszek Wojciech. Armenia: Przewodnik. Piastów : Oficyna Wydawnicza "Rewasz", 2013. ISBN 978-83-62460-35-9. S. 214. (po poľsky)
↑ Historica. Jedinečný atlas svetových dejín s viac ako 1200 mapami. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2011. 512 s. ISBN 978-80-556-0487-9. S. 355 – 357.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[bel-1] Kapan In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.

[Lp-2] Kapan ԿԱՊԱՆ In: DUNBAR, William. Georgia, Armenia & Azerbaijan. 4th. vyd. Melbourne : Lonely Planet Publications Pty Ltd, 2012. ISBN 9781743213032.

[3] Kapan City named 2020 Youth Capital of Armenia . armenpress.am, . Dostupné online. (po anglicky)

[arm-4] Kapan In: Armenia Discovery . armeniadiscovery.com, . Dostupné online. (enl)

[5] WAKSMUNDZKI, Leszek Wojciech. Armenia: Przewodnik. Piastów : Oficyna Wydawnicza "Rewasz", 2013. ISBN 978-83-62460-35-9. S. 214. (po poľsky)

[:1-6] Historica. Jedinečný atlas svetových dejín s viac ako 1200 mapami. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2011. 512 s. ISBN 978-80-556-0487-9. S. 355 – 357.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]