A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Karol Ivan Kiszely | |
slovenský múzejník, knihovník | |
Narodenie | 12. október 1881 Banská Bystrica |
---|---|
Úmrtie | 12. apríl 1947 (65 rokov) Banská Bystrica |
Karol Ivan Kiszely (* 12. október 1881, Banská Bystrica – † 12. apríl 1947, Banská Bystrica) bol pedagóg, pamiatkar, archivár múzejník a knihovník.
Životopis
V rodinnom kruhu
Karol Kiszely sa narodil 12. októbra 1881 v Banskej Bystrici. Pochádzal z rodiny, ktorej predkovia prastarý otec Michal Kiszely a starý otec Karol Ján Kiszely boli uznávanými opravármi a výrobcami organov. Jeho otec Ján Kiszely bol právnikom, úradníkom sporiteľne a neskôr riaditeľom banky. Matka Hermína Dobrovitsová bola sestrou Idy Dobrovitsovej manželky Svetozára Hurbana Vajanského.
Za štúdiom do sveta
Svoje štúdium začal v rodnom meste na banskobystrickom evanjelickom gymnáziu, ktoré ukončil maturitou. Potom pokračoval na univerzite v Budapešti, kde získal vysokoškolské vzdelanie. Tu vyštudoval históriu, zemepis a orientalistiku. Popri turečtine ovládal latinský jazyk, nemčinu, maďarčinu a slovenčinu. Bol jediným Banskobystričanom ovládajúcim turečtinu. V rámci svojich študijných ciest navštívil mnohé orientálne krajiny, napr. Turecko, Kaukaz, krajiny Orientu. Následne o týchto výskumných cestách prednášal na pôde Uhorskej zemepisnej spoločnosti v Budapešti, ale aj v Banskej Bystrici.
Úspešná učiteľská kariéra
V školskom roku 1914 – 1915 nastúpil na pozíciu pomocného profesora bez nároku na odmenu na Evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici, kde vyučoval zemepis, dejepis, prírodopis, gréčtinu a dokonca matematiku.
Všetko pre kultúru v meste Banská Bystrica prostredníctvom múzea a knižnice
Keď v roku 1915 zomrel jeden z troch nehonorovaných kustódov múzea Samuela Bothár, voľba na jeho nástupcu padla práve na Karola Kiszelyho. Mesto ho preto už o dva roky 29. marca 1917 definitívne menovalo jediným správcom banskobystrického mestského múzea so sídlom v Matejovom dome. V tejto funkcii pôsobil až do svojej smrti. Zaslúžil sa o budovanie múzea, ktoré v roku 1925 prihlásil do Zväzu československých múzeí. Mesto ho ďalej 3. februára 1926 popri správcovstve múzea jednohlasne ustanovilo aj za mestského knihovníka. Mestská knižnica bola zriadená v malej zasadacej sieni budovy radnice na námestí v Banskej Bystrici. Vzhľadom na bohaté knižničné tradície mesta inicioval 5. januára 1929 v mestskej rade zriadenie vedeckej knižnice. V tom čase sa ale myšlienka neujala. Satisfakcie sa mu však dostalo ako správcovi knižnice, keď mesto po mnohých úvahách určilo pre Mestskú verejnú knižnicu samostatný trakt novej budovy Štátneho učiteľského ústavu v prvej polovici roku 1935, kde postupne zriadil verejnú čitáreň. V roku 1932 ho Štátny referát na ochranu pamiatok na Slovensku menoval za štátneho konzervátora v okrese Banská Bystrica.
V spolupráci s Osvetovým zborom pripravil kurz sprievodcov po pamiatkach Banskej Bystrice a okolia, ktorý skončil preskúšaním frekventantov pred komisiou 5. mája 1937.
Ako zanietený múzejník a banskobystrický lokálpatriot sa zapojil do príprav výstavy pod názvom Staré umenie na Slovensku v Prahe. Zo zbierok mestského múzea vybral najreprezentatívnejšie zbierkové predmety z obdobia gotiky, ktoré na výstave vynikajúco reprezentovali Banskú Bystricu a Slovensko a ktoré pri tejto príležitosti zreštaurovala zdarma Umelecká beseda v Prahe. Dňa 9. decembra 1939 bol v Martine založený Zväz slovenských múzeí, kde medzi zakladajúcimi múzeami bolo zastúpené aj Mestské múzeum v Banskej Bystrici v zastúpení Karolom Kiszelym a Dr. Jozefom Karvašom. Obaja boli zvolení za členov muzeálnej rady zväzu, pričom Karol Kiszely bol na 3. zjazde zväzu v roku 1943 zvolený za druhého podpredsedu Zväzu múzeí na Slovensku. V roku 1939 pripravil umeleckohistorické muzeálie pre svetovú výstavu v New Yorku a v roku 1942 pre národopisnú výstavu Slovensko v Stuttgarte.
Charakterný, čestný a pracovitý
Karol Kiszely si dokázal zachovať ľudskú dôstojnosť a pevný charakter aj v zložitej životnej situácii v roku 1944, v ktorej prejavil osobnú statočnosť a odvahu, keď počas SNP po jeho ústupe do hôr ukryl v Mestskom múzeu v Banskej Bystrici časť archívu SNM vrátane tajného archívu dr. Vavra Šrobára. Karol Ivan Kiszely bol členom sedemnástich domácich a zahraničných vedeckých a odborných spoločností. Aktívne publikoval doma aj v zahraničí. V roku 1937 napísal a vydal prvého slovenského Sprievodcu Mestského múzea v Banskej Bystrici a v roku 1941 publikáciu Banská Bystrica – perla Slovenska, ktorá vyšla pre účastníkov Matičných dní v Banskej Bystrici v dňoch 9. – 11. mája 1941. Karol Kiszely bol a zostáva zosobnením morálnej a odbornej integrity, človekom, ktorý pracoval sedem dní v týždni v prospech mesta, múzea a knižnice. Spolu s likvidáciou starého meštianskeho domu padla pravdepodobne za obeť aj celá jeho pozostalosť.
Karol Kiszely zomrel 12. apríla 1947 po dlhej chorobe vo svojom rodnom dome, bez potomkov. Pochovaný je spolu s manželkou na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici. Jeho rodný dom na terajšej Skuteckého ulici č. 3 odkúpil v roku 1953 Jednotný národný výbor a po jeho asanovaní tu bola postavená budova kina Hviezda.
Ako znalec dejín Banskej Bystrice a okolia vykonával lektorskú službu, organizoval kurzy sprievodcov, spracoval dejiny Matice slovenskej v Banskej Bystrici za roky 1963-1875.
Známy bibliofil, majiteľ bohatej knižnice, zberateľ. V tlači informoval o činnosti múzea a knižnice, publikoval state o knižnici evanjelický gymnázia a prvej knižnej zbierke J. Čaploviča, štúdie uverejňoval aj v maďarských časopisoch a zborníkoch. Člen Uhorskej zemepisnej spoločnosti a ďalších 16 vedeckých spoločností, člen muzeálnej rady Zväzu slovenských múzeí, od 1943 jej predseda.
Literatúra
- Slovenský biografický slovník
- GLOCKO, Filip: Karol Ivan Kiszely. In: Radničné noviny mesta Banská Bystrica, ročník XIII., číslo 5., máj 2019, s. 12.
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 95 - evanjelická farnosť Banská Bystrica; pokrstený ako Károly Ivan László Keszely
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Haraksim
Ľudovít Holotík
Ľudovít Ondrej Kirkai
Ľudovít Petránsky
Štefan Adamovič
Štefan Bačkor
Štefan Butkovič
Štefan Cisko
Štefan Jastrabík
Štefan Kankovský
Štefan Korčmároš
Štefan Krčméry
Štefan Lángoš
Štefan Mišík
Štefan Rakovský (historik)
Adam František Kollár
Adolf Kobela
Alžbeta Gácsová
Alexander Avenarius
Alexander Húščava
Alexander Lombardini
Alojz Miškovič
Andrej Kavuljak
Andrej Kliman
Andrej Kmeť
Anna Magdolenová
Anton Augustín Baník
Anton Hreblay
Anton Hrnko
Anton Petrovský-Šichman
Béla Angyal (historik)
Bartolomej Krpelec
Belo Polla
Bohuslav Graca
Ctibor Ján Handzo
Cyril A. Hromník
Dávid Cvitinger
Dávid Fröhlich
Dagmar Čierna-Lantayová
Daniela Dvořáková
Daniela Kodajová
Daniel Rapant
Darina Lehotská
Dušan Čaplovič
Dušan Kováč
Eduard Friš
Eduard Nižňanský
Elemír Rákoš
Eliáš Berger
Emília Hrabovec
Endre Arató
Eva Ľuptáková
Eva Botťánková
Eva Kowalská
Eva Kurjaková
Filip Glocko
Florián Červeň
František Bokes
František Hrušovský
František Novosád
František Přikryl
František Psotka
Gabriela Dudeková
Gejza Balaša
Gyula Popély
Igor Graus
Imrich Kružliak
Imrich Michnovič
Ivan Bohuš
Ivan Chalupecký
Ivan Kamenec
Ján Čaplovič (etnograf)
Ján Baltazár Magin
Ján Beblavý
Ján Bobák
Ján Brodňanský
Ján Cselényi
Ján Dekan
Ján Gašpar
Ján Gallo (pedagóg)
Ján Hučko
Ján Hudák
Ján Klempa
Ján Kluch
Ján Kováč (historik)
Ján Loisch
Ján Milan Dubovský
Ján Mocko
Ján Nadáni
Ján Novák (historik)
Ján Oberuč
Ján Radomil Kvačala
Ján z Turca
József Gyönyör
Július Alberty
Július Barták
Július Bodnár
Július Botto
Július Gašparík
Július Hozák
Július Mésároš
Jakub Drábik
Jakub Jakobeus
Jaroslav Dubnický
Jozef Bošiansky
Jozef Butvin
Jozef Haľko (mladší)
Jozef Hrozienčik
Jozef Jablonický
Jozef Jurovský
Jozef Kiss
Jozef Kočiš
Jozef Leikert
Jozef M. Kirschbaum
Jozef Moravčík (archeológ)
Jozef Novák (heraldik)
Juraj Bohuš (evanjelický kňaz)
Juraj Dolinský
Juraj Marušiak
Juraj Papánek
Juraj Pray
Karol Anton Medvecký
Karol Ivan Kiszely
Karol Markovič (historik)
Karol Rapoš
Klára Kubičková
Konštantín Čulen
Kristián Genersich
Ladislav Čisárik
Ladislav Belás
Ladislav Bohuslav Bartholomeides
Ladislav Deák
Lajos Abafi-Aigner
Lajos Gogolák
Libuša Franková
Lucia Laudoniu
Marián Hronský
Martin Pekár
Matúš Kučera
Michal Ďurčo
Michal Barnovský
Michal Elefant
Michal Kocák
Michal Kušík
Michal Matunák
Michal Otčenáš
Mikuláš Jančura
Mikuláš Mišík
Milan Podrimavský
Milan Stanislav Ďurica
Miloš Gosiorovský
Miroslav Glejtek
Miroslav Kmeť
Miroslav Kropilák
Miroslav Pekník
Nora Baráthová
Ondrej Richard Halaga
Oskár Formánek
Pavel Dvořák
Pavel Horváth (historik)
Pavol Florek
Pavol Korpeľ
Pavol Križko
Pavol Lukáč
Pavol Martuliak
Peter Fedorčák
Peter Horváth (1943)
Peter Huba (historik)
Peter Kónya
Peter Kellner-Hostinský
Peter Mulík
Peter Ratkoš
Róbert Letz
Rastislav Kožiak
Richard Marsina
Robert J. Büchler
Roman Holec
Rudolf Hažlinský
Samuel Štefan Osuský
Samuel Falťan
Stanislav Kmeť (osvetový pracovník)
Stanislav Mikolaj
Svetoslav Bombík
Tivadar Ortvay
Václav Mencl
Viliam Judák
Viliam Plevza
Vincent Múcska
Vladimír Matula (historik)
Vladimír Oleríny
Vojtech Čelko
Vojtech Dangl
Vojtech Ondrouch
Zoltán Balassa
Zoltán Fábry
Zora Mintalová Zubercová
Zoznam vybraných historikov a diel z oblasti slovenských dejín
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk