Karviná
štatutárne mesto
Masarykovo náměstí v Karviné-Fryštátě
Vlajka Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Moravsko-sliezsky (CZ080)
Okres (LAU 1)	Karviná (CZ0803)
Obec	{{{obec}}}
Historická krajina	Slezsko
Rieka	Olše
Nadmorská výška	221 m n. m.
Súradnice	49°51′15″S 18°32′34″V / 49,854167°S 18,542778°V / 49.854167; 18.542778
Rozloha	57,49 km² (5 749 ha)
Obyvateľstvo	56 848 (1. 1. 2014) [1]
Hustota	988,83 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1268
Primátor	Jan Wolf (ČSSD)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	733 01, 733 24, 735 06, 734 01
Miestne časti	9
Katastrálne územie	6
LAU 2 (obec)	CZ0803 598917
Adresa mestského úradu	Magistrát města Karviné Fryštátská 72/1 733 24 Karviná
E-mailová adresa	podatelna@karvina.cz
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Karviná
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.karvina.cz
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Český portál

Karviná (nem. Karwin, poľ. Karwina) je sliezske štatutárne mesto v Moravskosliezskom kraji. Leží na hraniciach s Poľskom, 18 km východne od Ostravy na rieke Olše.

Po druhej svetovej vojne bola dnešná Karviná projektovaná ako piata česká metropola pre 120 000 obyvateľov. Dnes (2018) tu žije 53 522 obyvateľov s významnou slovenskou a poľskou menšinou. Je univerzitným, turistickým, kúpeľným a ekonomickým centrom česko-poľskej aglomerácie s viac ako 400 000 obyvateľmi a najväčším mestom na rieke Olši. Jadrom dnešného mesta Karviná je pôvodné kniežacie mesto Fryštát. Karviná vznikla v roku 1949 premiestnením obyvateľov pôvodnej baníckej Karvinej na fryštátske Horné Předměstí, ktoré sa silne rozvíjalo už od konca 19. storočia. Úradným spojením týchto dvoch miest a pripojením Rája, Darkova a Starého Města vzniklo nové mesto s názvom Karviná, ale s historickým základom Fryštátu na ktorého katastri nové mesto stojí.

Úrad primátora mesta Karviná vykonáva od 8. januára 2018 Jan Wolf (ČSSD), bývalý prvý námestník, ktorý na čele mesta nahradil svojho straníckeho kolegu Tomáša Hanzela.^[2]

Poloha a význam

Význam Karvinej (predtým Fryštátu) v minulosti predurčovala jej strategicky výhodná poloha na obchodnej ceste z Uhorska do Pobaltia, ktorá z nej urobila obchodné, hospodárske a kultúrne centrum celej tunajšej oblasti. Od konca 13. storočia do roku 1572 tunajší zámok Fryštát bol sídelným miestom sliezskych kniežat z kráľovského rodu Piastovcov. Prvkom, ktorý významne ovplyvnil ďalší rozvoj mesta, bol nález čierneho uhlia v 2. polovici 18. storočia a rozvoj železiarenského priemyslu na začiatku 20. storočia. Naďalej bol význam mesta daný rastúcou ťažbou čierneho uhlia, rozvojom ťažkého priemyslu a železnice, ktoré predurčili ako stavebný, tak demografický vývoj mesta v druhej polovici 20. storočia.

Moderná Karviná vznikla v roku 1949 zlúčením mesta Fryštát (nemecky Freistadt; dnešná Karviná 1, centrum starého Fryštátu je mestskou pamiatkovou zónou), pôvodnej Karvinej (vďaka intenzívnej ťažbe uhlia dnes už neexistuje; je to predmestská časť Karviná-Doly), Darkova (Karviná 3), Rája (Karviná 4) a Starého Města (Karviná 5).^[3] Neskôr ešte boli pripojené Louky nad Olší. Novo vzniknuté mesto sa začalo budovať na katastri fryštátského Horného Předměstí v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia, ktoré sa rozvíjalo už od doby, kedy Severná dráha cisára Ferdinanda priviedla do Fryštátu železnicu.

Panoráma s budovami Trojčatá v centre novej Karvinej (Fryštátu)

Karviná leží na hranici s Poľskom a priamo v meste sú dva hraničné prechody (z toho jeden iba pre osobné vozidlá) v miestnej časti Karviná-Ráj. Mesto sa rozprestiera na severnom okraji predhoria Beskýd. Karviná leží v údolí rieky Olše a od krajského mesta Ostravy je vzdialená 18 km východným smerom.

Renesančnú radničnú vežu postavil knieža Kazimír II.

Univerzitné námestie na triede 17. novembra

Karviná vždy patrila k oblastiam s vysokou koncentráciou priemyslu, najmä ťažobného, ​​na ktorý nadväzujú ďalšie výrobné odvetvia. Mesto dosiahlo európskeho významu aj vďaka kúpeľníctvu, keďže vďaka nálezom liečivej jódobrómovej soľanky boli už od konca 19. storočia budované kúpele Darkov. V posledných rokoch bol posilnený význam mesta ako obchodného a turistického centra. Vznikom Obchodno podnikateľskej fakulty Sliezskej univerzity v Opave sa Karviná stala univerzitným mestom.

História

Územie dnešnej Karvinej patrí v tunajšej oblasti k miestam s najstarším osídlením, o ktorého existencii svedčia nálezy kamenných nástrojov z obdobia mladšej doby kamennej.

Najstaršou zachovanou písomnou zmienkou o území dnešného mesta (o osade Solca) je z roku 1268. Fryštát však bol založený po rozpade Veľkomoravskej ríše v roku 906 a medzi rokmi 1024 – 1032 za vlády poľského kráľa Meška II. Lamberta je nositeľom mestských práv, ktoré mu boli v neskorších rokoch niekoľkokrát potvrdené. Na dnešné miesto bol Fryštát premiestnený po roku 1290 kniežaťom Meškom I. Tešínskym. Vratislavský desiatok z rokov 1302 – 1315 obsahuje pôvodné názvy niektorých tunajších lokalít ako Fryenstat (Fryštát), Roy (Ráj), Carwin (Karviná), Berthold Villa (Darkov) . Vzhľadom k strategicky výhodnej polohe Fryštátu na obchodnej ceste z Uhorska do Pobaltia sa tu vytvorilo významné stredisko obchodu a remesiel, ktoré sa medzi rokmi 1290 až 1945 stalo sídlom najvyššej sliezskej aristokracie. Fryštát dal tiež základ pre vznik úplne nového mesta Karvinej, ktoré sa na jeho katastrálnom území začalo budovať od 50. rokov 20. storočia.

Tešínsko v roku 1888

Zásadný obrat v rozvoji celej tunajšej oblasti znamenal nález čierneho uhlia v 2. polovici 18. storočia a začiatkom 20. storočia už bolo územie mesta svojím ekonomickým potenciálom významnou oblasťou v rámci celého Rakúsko-Uhorska. K rozvoju mesta prispela výstavba železničných tratí: Severná dráha cisára Ferdinanda v Petroviciach, Košicko-bohumínska železnica v dnešnej časti Doly a v roku 1898 aj Karvinská místní dráha KFNB so stanicou Fryštát, dnes Karviná – mesto, a tiež električková trať Karviná, nádraží – Karviná, sídliště.

Počas rokov 1918 – 1920 prebiehal medzi Československom a Poľskom spor o Tešínsko. Po krátkom vojenskom stretnutí bolo územie Těšínska v roku 1920 medzi oba štáty rozdelené arbitrážou víťazných mocností. Územie mesta pripadlo Československu. V roku 1938 Poľsko začalo voči Československu opäť vznášať územné požiadavky. Tie boli formulované poľskou vládou 21. septembra 1938 a vznesené ako súčasť Hitlerovho godesberského memoranda. 30. septembra 1938 poľská vláda zaslala československej vláde ultimátum o okamžitom vydaní požadovaných oblastí a 1. októbra 1938 poľské vojsko obsadilo požadované územia, vrátane územia dnešnej Karvinej. Obdobie poľského záboru však netrvalo ani rok. Po porážke Poľska Nemeckom na začiatku druhej svetovej vojny oblasť obsadil Wehrmacht a územie mesta s germánskym pôvodom bolo pričlenené k Nemecku. V roku 1944 došlo k zlúčeniu miest Karvinná (dve písmená N v názve mesta sa užívali od roku 1920^[4]), Fryštát a obcí Staré Město, Ráj a Darkov v jeden územný celok s názvom Karwin-Freistadt. Po oslobodení mesta 3. mája 1945 sa dvojmestie rozpadlo a oblasť sa vrátila späť pod správu Československa.

Špica Viedenskej studne v historickom centre Karvinej (Fryštátu)

Najvyššie karvinské obytné budovy

Prvú výstavbu budúceho nového mesta, ulicu Zakladateľskú, otvoril predseda Benešovej vlády Klement Gottwald slávnostným výkopom v roku 1946. Roku 1949 nasledovalo opätovné zlúčenie okolitých obcí v jeden územný celok pomenovaný Karviná. Na území zlúčeného mesta nastal veľký stavebný rozvoj, ktorý trval až do 80. rokov 20. storočia. Svoj vrchol dosiahla Karviná na konci 80. rokov 20. storočia s počtom obyvateľov takmer 90. tisíc. Stavebný vývoj mesta, ktoré sa malo stať piatou českou metropolou s počtom obyvateľov 120 000 zastavili až novembrové udalosti roku 1989. Moderná mestská zástavba leží predovšetkým na katastrálnom území historického mesta Fryštát (Karviná-město) a bývalej obce Ráj.

Metropola Karviná

V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa realizoval projekt na výstavbu nového, moderného centra Karvinej v architektúre bruselského štýlu, ktoré sa malo stať piatou českou metropolou. Hlavnou cestnou tepnou sa mala stať centrálna trieda, dnes tr. 17. novembra, ktorá mala plniť úlohu mestského bulváru a vďaka prítomnosti kúpeľov v meste navodiť atmosféru pohodového a príjemného miesta. Na tejto centrálnej triede sa mali vyskytovať voľné priestory plné mestskej zelene s dominantnými budovami. To sa naozaj podarilo. Aj keď je na tejto triede hustá cestná premávka, stále láka k prechádzke po nej, a to v celej jej dĺžke. A to platí obzvlášť v čase kvitnutia sakurovej aleje, ktorá tu bola vysadená a je dodnes vzorne udržiavaná. Centrálna trieda sa však počas rokov dočkala na niektorých miestach necitlivých zásahov:

• Mestská zeleň sa rozrástla do nežiaducich rozmerov
• Módna dlažba bola zakrytá nevkusným asfaltom
• Dominantné budovy dostali nevhodnú fasádu, alebo ich prerástla zeleň

Slezská univerzita ako jedna z dominánt centrálnej triedy 17. novembra

Vyvrcholením centrálnej triedy je priestor medzi križovatkami pri VšZP a OD Prior. Tento priestor, ktorému dominuje vzdialenejšia skupina výškových budov, pôsobí zanedbaným dojmom. Prítomnosť nevkusne situovaných autobusových zastávok ešte viac vytvára dojem periférneho miesta než centra mesta. Všade prítomný asfalt a zeleň zatieňujúca dominantné budovy tento dojem ešte viac umocňuje. Pritom tento centrálny priestor môže aj naďalej byť centrálnym parkom bez toho, aby kazil dojem centra mesta. Na tomto centrálnom priestore je totiž za bujnou zeleňou schovaný rad architektonických slohov, ktoré po vyrúbaní časti zelene vytvoria dominantné prvky celého centra. Ide predovšetkým o nádhernú prvorepublikovú budovu Jiráskovej školy, roh takisto prvorepublikovej budovy Magistrátu, modernu zastupujúci OD Prior a reštauráciu s obytným blokom alebo funkcionalistické trojpodlažné obytné domy. Hlavnou dominantou celého tohto centrálneho priestoru je potom už spomínaná vzdialená skupina výškových domov (Trojčata). Centrálnemu priestoru takisto chýba výškový solitér, napr. v podobe hodinovej veže, pomníka či sochy alebo fontány. V posledných rokoch sa vyskytlo množstvo urbanistických štúdií na dotvorenie mestského centra. Pre finančnú náročnosť nikdy nebola realizovaná. Nie je potreba stavať nové budovy, stačí celej triede a predovšetkým centrálnemu priestoru vrátiť zašlý lesk šesťdesiatych rokov:

• Vyrúbať zeleň, ktorá zatieňuje dominantné prvky
• Dominantným budovám dať reprezentatívnu fasádu
• Verejný priestor zbaviť asfaltu
• Inštalovať dominantnú výškovú solitéru
• Rekonštruovať autobusové zastávky do vzhľadu hodného centra mesta
• Inštalovať informačné tabule o zaujímavostiach mesta, nový mobiliár a reprezentatívne verejné osvetlenie

Povesti

Jiráskova škola z 20. rokov 20. storočia je dominantou centrálneho priestoru na triede 17. novembra

Zvon v tunajšom kostole mal najsilnejší a najlahodnejší hlas v Sliezsku, lebo vraj do zvonoviny pri odlievaní vhodili diel striebra. Bol starší ako samotné mesto, pri zániku pôvodnej obce sa stratil, až po rokoch ho na poli vyhrabala sviňa. Zvon bolo počuť až do Těšína a jeho hlasu načúvala tešínska kňažná s takou obľubou, že sa rozhodla zvon kúpiť. Avšak fryštátčania ho nechceli predať, a preto jej povedali, že by za neho musela vysadiť toľko dukátov, že by to dosiahlo po ceste z Těšína až do Fryštátu. Lenže kňažná na obchod pristúpila, a tak jej radní museli zvon vydať. Kňažná si zvon zavesila na svojom hrade, ale zvon cez noc uletel späť do Fryštátu. Kňažná vidiac ten zázrak to vzdala a nechala Fryštátu ako zvon, tak i peniaze. Len okná kostolnej veže smerom k Těšínu nechala zamurovať, aby ju hlas zvonu nelákal.

Mestské pamiatky

Historická pamiatková zóna

Mesto bolo založené ako nové mesto fryštátské jeho prvým kniežaťom Meškom I. Piastovským v roku 1290. Najstaršou stavbou nového mesta, povýšeného na Sliezske kniežacie mesto, je areál zámku s kostolom, ktorý pochádza z prelomu 13. a 14. storočia a po celú dobu svojej existencie bol sídlom najvyššej sliezskej aristokracie. Priľahlé mesto pochádza z počiatku 14. storočia. V druhej polovici 19. storočia boli na fryštátskom predmestí objavené jódobrómové pramene, vďaka ktorým tu vznikli známe kúpele. Za dobu svojej existencie sa v nich liečil celý rad významných osôb. Roku 1992 tu bola vyhlásená mestská pamiatková zóna. Podrobný zoznam pamiatok je uvedený v článku Fryštát, Lázně Darkov, Doly a Staré Město.

Vestibul hlavnej stanice v bruselskom štýle

Sliezske kniežacie mesto

Sliezsky kniežací zámok Fryštát, pohľad z juhu

• Sliezsky kniežací zámok s kostolom a parkom
• Stará radnica s vežou a bývalým kniežacím pivovarom
• Kniežací dom
• Viedenská fontána
• Kostol sv. Marka

Výškových domov "Brusel" je na triede 17. novembra niekoľko

Staré kúpele

• Kúpeľný most
• Sanatorium
• Spoločenský dom Kurhaus

Ostatné historické pamiatky

• Kostol sv. Petra z Alkantara
• Zámocký dvor grófa Taafa

Metropolitná pamiatková zóna

Výškový blok rehabilitačného Sanatória

Predovšetkým v 60. rokoch 20. storočia bol vybudovaný základ pre výstavbu piatej českej a najväčšej sliezskej metropoly. Mesto malo dosiahnuť počet obyvateľov 120 000. Jeho novovzniknuté centrum, tvorené triedou Osvobození a triedou 17. listopadu bolo doplnené radou významných stavebných dominánt, postavených v architektúre "Bruselský štýl". Tieto budovy dodnes pripomínajú pôvodný zámer vytvoriť z Karvinej novú metropolu.

Oblasť triedy Oslobodenia

• Dom Pionýrů a mládeže
• Administratívna výšková budova na tr. Osvobození
• Námestie Budovatelů
• Mestský dom kultúry
• Administratívna výšková budova Kovona
• Spoločenské centrum Kovona

Zámocký dvor grófa Taafa

Oblasť triedy 17. listopadu

• Zimný štadión
• Obchodný dom PRIOR
• Magistrát mesta Karvinej
• Slezská univerzita
• Bytový výškový blok s tlačiarňou Hutník
• Výškové budovy Brusel
• Sakurová alej
• Nemocnica v Ráji

Banícka pamiatka – baňa Barbora

Oblasť Horného okruhu

• Námestie Jurija Gagarina
• Bytový výškový blok s kaviarňou U Slunka
• Kino Centrum
• Obchodné stredisko JAS
• Výškové bloky Sanatória Lázní Darkov
• Administratívna výšková budova na tr. Havířská
• Hala hádzanej
• Hlavná stanica

Vlečný voz karvinskej električky č. 117

Industriálne pamiatky

• Priemyselná zóna Kovona a Jäkl
• Železničná stanica Karviná-mesto
• Vodárenská veža
• Důl Gabriela
• Důl Barbora
• Železničná stanica Karviná – Lúky nad Olší
• Úzkorozchodné električky
• Automobil Škoda 100 MB

Pamätná miesta mesta Karvinej

• Kostol sv. Petra z Alkantara
• Kaplnka Anjelov strážnych
• Nádraží Severnej dráhy cisára Ferdinanda

Kostol sv. Petra z Alkantara v Karvinej-Doly

Historická budova Košicko-bohumínskej dráhy na karvínskom predmestí Lúky

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov

Štruktúra populácie

Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva v roku 2001 sa 8,5% obyvateľov mesta hlásilo ku slovenskej a 8% obyvateľov k poľskej národnosti.^[6] Zaujímavosťou mesta je vysoký podiel obyvateľov bývajúcich v panelových domoch, ktorý dosahuje 92%.^[7]

• 

  Veková štruktúra obyvateľov obce Karviná roku 2011

• 

  Rodinný stav obyvateľov obce Karviná roku 2011

• 

  Vzdelanie obyvateľov obce Karviná roku 2011

Členenie mesta