Kláštor Chotěšov je bývalý kláštor premonštrátok v Chotěšove v okrese Plzeň-juh, ktorý bol v 13. storočí založený na vyvýšenom mieste nad riekou Radbuzou. Komplex, ktorý je jednou z radu dominánt plzenského kraja, sa nachádza 15 km od Plzne a je dobre dostupný z diaľnice D5 na Rozvadov.

V roku 2010 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Dejiny

Ženský kláštor založil medzi rokmi 1202 - 1210 blahoslavený Hroznata na žiadosť svojej sestry. Presunula sa sem časť sestier premonštrátiek z kláštora v Doksanoch. Po smrti Přemysla Otakara II. v roku 1278 bol kláštor i s kostolom v tom istom roku vyplienený. Po oprave bol kostol v roku 1282 znovu vysvätený.^[1]

Za vlády Karola IV. bol opravený konvent a kláštor zažíval rozkvet - v jeho držbe bolo napríklad 56 dedín a mestá Stod, Holýšov a Dobřany.

Na začiatku husitských vojen došlo k ďalšiemu búraniu a vypáleniu kláštora. Následná obnova trvala až do roku 1490.

V rokoch 1271 - 1339 získal chotěšovský konvent v litoměřickej diecéze hospodársky veľmi výnosný majetok, ktorého jadrom sa stali Encovany na Litoměřicku. Hoci chotěšovský kláštor tento majetok často zastavoval a od husitských vojen až do roku 1498 bol statok dlhodobo zastavený, zostal v jeho držbe až do roku 1563. V Encovanoch vzniklo po roku 1511 dokonca letné sídlo chotěšovských premonštrátiek. V roku 1533 však strahovský opát Jan zistil pri vizitácii taký pokles disciplíny, že po márnych pokusoch zaviesť opäť disciplínu požiadal tepelský opát, priamy nadriadený chotěšovského konventu, priamo kráľa o zakročenie. Po ukončení vyšetrovania nariadil kráľ Ferdinand I. Encovany v roku 1543 zastaviť a v roku 1563 predať. Tak zanikol majetok tohto kláštora na území litoměřickej diecézy.

V období vrcholného baroka bola v roku 1756 dokončená štvorkrídlová budova konventu, zrejme podľa projektu Jakuba Augustona.^[1]

22. marca 1782 cisár Jozef II. kláštor zrušil. Rádové sestry dostali rentu a museli sa vysťahovať. Kláštor aj so svojimi majetkami bol následne odovzdaný do správy náboženského fondu.

V roku 1822 kúpil Chotěšov i s panstvom od náboženského fondu knieža Karel Alexander von Thurn und Taxis z Regensburgu.

V roku 1878 bola budova konventu prenajatá sestrám saleziánkam vypovedaným z Porýnia. Sestry obnovili kláštornú komunitu a otvorili penzióny na výchovu dievčat.

V roku 1925 bol v rámci zákonov o pozemkovej reforme majetok Thurn-Taxisom skonfiškovaný a zostali im len kláštorné budovy.

Za druhej svetovej vojny bol v kláštore zriadený ženský starobinec, ktorý dostali sestry na starosť.

V roku 1950 pripadol kláštor armáde, ktorá ho užívala až do roku 1973. V tej dobe došlo k úplnej devastácii celého areálu kláštora. Časť svojej základnej vojenskej služby si tu od roku 1963 odslúžil aj pesničkár Karel Kryl.^[2] V roku 1968 sa tu natáčali niektoré scény filmu Žert.^[3]

Referencie

Literatúra

• MACEK Jaroslav, 950 rokov litoměřické kapituly, Karmelitánske nakladateľstvo, Kostolné Vydří 2007, ISBN 978-80-7195-121 - 6, str 211

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kláštor Chotěšov

Externé odkazy

• Kláštor Chotěšov - oficiálne stránky občianskeho združenia kláštor Chotěšov
• Oficiálne stránky občianskeho združenia - kláštor Chotěšov - Lesovna - usporiadateľskej Chotěšovská záhradné slávnosti
• Oficiálne stránky Obce Chotěšov
• Občianske združenie Kláštorná záhrada
• Večer pre kláštor Chotěšov - stránky tradičné kultúrne benefičnej akcie na podporu pamiatky

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Klášter Chotěšov na českej Wikipédii.