Regensburg
mesto
Kamenný most s Dómom sv. Petra v pozadí, najznámejšie pamiatky Regensburgu
Vlajka Erb
Štát	Nemecko
Spolková krajina	Bavorsko
Vládny obvod	Oberpfalz
Kreisfreie Stadt	Regensburg
Diaľnica	A 3, A 93
Nadmorská výška	343 m n. m.
Súradnice	49°1′S 12°6′V / 49,017°S 12,100°V / 49.017; 12.100
Rozloha	80,76 km² (8 076 ha)
Obyvateľstvo	134 218
Hustota	1 661,94 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
Poloha mesta v rámci Nemecka
Wikimedia Commons: Regensburg
Webová stránka: regensburg.de
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Regensburg (historický slovenský názov Rezno; po česky Řezno; po latinsky: Ratisbona, pôvodne Castra Regina - pevnosť na rieke Regen) je bavorské mesto, ktoré leží na najsevernejšom ohybe rieky Dunaj. Na východ od mesta leží Bavorský les. Mesto má postavenie mesta bez okresu (Kreisfreie Stadt) a zároveň je správnym strediskom bavorského vládneho obvodu Horné Falcko a krajinského okresu Regensburg.

Historické centrum mesta je od roku 2006 zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Dejiny

Pohľad na mesto (medzi 1572 a 1618)

Kamenný most

Regensburg bol jedným z najstarších nemeckých mestských osídlení v Nemecku a v 12. – 13. storočí najväčším a najbohatším mestom v južnom Nemecku. Už v staroveku tu existovalo keltské stredisko s názvom Radasbona, ktorý sa neskôr zmenil na Ratisbona. Okolo roku 70 tu Rimania založili vojenský tábor pre kohortu, ktorý cisár Marcus Aurelius roku 179 rozšíril na tábor pre légiu s názvom Castra Regina („pevnosť na rieke Regen“). V 4. storočí bolo toto opevnené miesto zničené Germánmi.

Začiatkom 6. storočia sa na troskách rímskeho tábora usídlili Agilolfingovia, vládcovia utvárajúceho sa kmeňa Bavorov, ktorí v 7. storočí prijali kresťanstvo. V roku 739 tu sv. Bonifác ustanovil biskupstvo. V roku 788 ukončil vládu Agilolfingov Karol Veľký a Regensburg sa stal jednou zo sídelných rezidencií Karolovcov, neskôr sídelným mestom vládcov Východofranskej ríše. V rokoch 899 – 973 sa súčasťou regensburskej diecézy stali aj christianizujúce sa Čechy. V roku 973 bolo v Prahe založené so súhlasom regensburského biskupa Wolfganga (napriek odporu kapituly) vlastné biskupstvo.

V 12. a 13. storočí dosiahol Regensburg vrcholný rozkvet. Rozširoval svoje obchodné väzby, spojenie bolo cez Brennerský priesmyk nadviazané okrem iného aj s Benátkami. V meste bol v 12. storočí postavený prvý kamenný most, ktorého architekt postavil aj Juditin most v Prahe. Mesto sa postupne oslobodzovalo z moci bavorských vojvodov aj regensburgských biskupov, až sa v roku 1245 stalo slobodným ríšskym mestom. V 14. storočí ich však zatienili vtedy sa rýchlo rozvíjajúci Augsburg a Norimberg. Roku 1542 prijala mestská rada dočasne luteránske vyznanie.

V rokoch 1663 – 1802 sa Regensburg stal stálym sídlom ríšskeho snemu, ktorý predstavoval akýsi predstupeň nemeckého parlamentu. V roku 1803 stratilo postavenie slobodného mesta a ako svetské kniežatstvo pripadlo mohučskému arcibiskupovi Theodorovi Karlovi von Dahlbergovi. Roku 1809 ho dobyli Francúzi a v roku 1810 pripadlo Bavorsku.

Osobnosti mesta

• Svätý Bonifác (* medzi 672 - 675 - † 754/755), založil v Regensburgu roku 739 biskupstvo
• Johannes Aventinus (* 1477 –  † 1534), nemecký historik a filolog
• Juan d'Austria (* 1547 –  † 1578), syn cisára Karola V. a dcéry regensburských mešťanov Barbory Blombergovej, sa narodil v Regensburgu
• Johannes Kepler (* 1571 –  † 1630), nemecký matematik a astronóm, zomrel v Regensburgu. V jeho úmrtnom dome bolo zriadené múzeum (Kepplerhaus)
• Johann Nepomuk Mälzel (* 1772 –  † 1838), nemecký hudobník a vynálezca metronómu
• Konrad z Megenberg (* 1309 –  † 1374), historik^[1]

Partnerské mestá

Panoramatická fotografia mesta Regensburg

Referencie

1. ↑ Book of Nature . 1481-08-20, . Dostupné online.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Regensburg

Externé odkazy

• Oficiálna stránka
• Virtuálna prehliadka Regensburgu