Košice – mestská časť Krásna
mestská časť Košíc
Kostol sv. Cyrila a Metoda
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Košice IV
Región	Abov
Vodný tok	Hornád
Nadmorská výška	192 m n. m.
Súradnice	48°40′16″S 21°19′08″V / 48,6712°S 21,3189°V / 48.6712; 21.3189
Rozloha	20,06 km² (2 006 ha)
Obyvateľstvo	6 282 (31. 12. 2024)
Hustota	313,16 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1143
Starosta	Peter Tomko (KDH, SZÖVETSÉG – ALIANCIA, SME RODINA, STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI)
PSČ	040 18
ŠÚJ	599794
EČV (do r. 2022)	KE
Tel. predvoľba	+421-55
Adresa miestneho úradu	Opátska 18
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	+421 55 6852 874
Fax	+421 55 6852 874
Poloha mestskej časti na Slovensku
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Krásna
Webová stránka: kosicekrasna.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Košice – mestská časť Krásna (iné názvy: Košice-Krásna, Krásna; v minulosti Krásna nad Hornádom a Opátska (Opácka), maď. Abaszéplak/Széplak a Széplakapáti) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice IV.

Prvá písomná zmienka o obci Krásna pochádza z roku 1143. Po druhej svetovej vojne sa stala súčasťou mesta Košice. V Krásnej žije okolo 5 600 obyvateľov a dodnes si sčasti udržiava vidiecky charakter.

Mestské zastupiteľstvo v Košiciach uznesením č. 84/2007 na svojom IV. rokovaní dňa 26. a 27. apríla 2007 v súlade so zákonom o obecnom zriadení schválilo Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 90 o erbe a vlajke mestskej časti Košice-Krásna.

V modrom štíte vpravo na striebornom kamennom stĺpe strieborné osemspicové koleso, vľavo zlatý lev v rovnakej zbroji, v labách so striebornou tŕňovou bezlistou vetvičkou ukončenou tromi červenými zlatostrednými a striebrokalíšnymi ružami. Archivované 2011-09-10 na Wayback Machine

Vlajka má podobu v jednej štvrti od žrde štiepeného listu, ktorého žrďová časť je žlto – modro delená, vejúca časť pozostáva zo šiestich pozdĺžnych pruhov bieleho, modrého, bieleho, modrého, červeného, žltého a červeného. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Archivované 2016-03-13 na Wayback Machine

• Rieka Hornád

• Štrkovisko Krásna

1. mája; Adamova; Baničova; Beniaková; Bezručova; Edisonova; Feketeova pažiť; Goldírova; Golianova; Harčarova; Horná; K majeru; Keldišova; Kertésova; K Hutke; Kladenská; Konopná; Krajná; Križinova; Lackova; Minská; Mozartova; Na pažiti; Na prednom Záhumní; Nábrežná; Ortoviska,Opátska; Orná; Pasienková; Piesočná; Pollova; Prašná; Pri Hornáde; Rehoľná; Rybárska; Smutná; Sv. Gorazda, Štrková; Tatarkova; Ukrajinská (prechádza Krásnou ako pokračovanie Slaneckej cesty z časti Nad Jazerom);Urbárska, Vyšný dvor; Zelená; Žiacka.

Vývin názvu obce

• 1219 – abbas de Zebloc (po latinsky)
• 1255 – Sceplok
• 1280 – monast. Zceplak
• 1288 – villa Zeplak
• 1327 – poss. Zyplok
• 1328 – Zeplak
• 1335 – poss. Sceplok, Sceplak
• 1337 – Zeplak
• 1808 – Széplak (po maďarsky)
• 1906 – Siplak
• 1918 – Krásna nad Hornádom (po slovensky)

• Benediktínske opátstvo, archeologická lokalita zaniknutého kláštora založeného v 40. rokoch 13. storočia.

• Kaštieľ Meškovcov, jednopodlažná pôvodne renesančná dvojtraktová stavba so stredným a bočnými rizalitmi, z druhej polovice 16. storočia. Primárna stavba mala dve kruhové nárožné bašty. V prvej tretine 17. storočia bol obnovený. Od roku 1717 patrí kaštieľ Meškovcom. Jozef I. Meško nechal kaštieľ rozšíriť na konci 18. storočia, keď boli nárožné bašty upravené na rizality a vznikol stredný rizalit s portikom. Po roku 1789 bol rozšírený na dvojtrakt. Západné krídlo bolo pristavané v roku 1828, koncom 19. storočia severné krídlo. V roku 1892 kaštieľ modernizoval Rudolf Zichy. V druhej polovici 20. storočia tu sídlila základná škola, záhrada bola rozparcelovaná a zastavaná. Po roku 1989 kaštieľ chátral. Obnovou prešiel v rokoch 2012 – 2013. Interiéry sú plochostropé. Fasády kaštieľa sú členené pásovou rustikou a oknami so šambránami a nadokennými rímsami, nad ktorými sú umiestnené portrétne medailóny lemované vencami. Vstupný portikus je trojosový, tvorený zdvojenými polostĺpmi. Ukončený je trojuholníkovým štítom s tympanónom.

• 
  Kaštieľ Meškovcov
• 
  Kaštieľ pred obnovou

• Kúria, jednopodlažná dvojtraktová neskorobaroková stavba na pôdoryse písmena U, z roku 1773. V roku 1973 boli asanované hospodárske budovy kúrie. Necitlivou obnovou prešla v roku 2009, ktorá spôsobila zničenie barokového tvaroslovia fasád. V interiéri sa nachádzajú pruské klenby. Fasády sú hladké, strecha je valbová.

• Kúria, jednopodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika s dvoma krajnými rizalitmi, z obdobia pred rokom 1782. V roku 1977 prešla necitlivou úpravou, keď bola prefasádovaná, boli upravené okná a zlikvidované tvaroslovie fasády. V interiéri sa nachádzajú pruské klenby. Stredný úsek fasády medzi rizalitmi je tvorený presklenou arkádou.

• Náhrobok baróna Jozefa Meška, klasicistická architektúra z roku 1789. V roku 2018 prešiel reštaurovaním. Tvorí ho kamenný sarkofág umiestnený na dvoch stupňoch. Kratšie strany bloku sú ukončené trojuholníkovými štítmi s tympanónmi, a nárožiach sú umiestnené akrotérie. Nachádza sa na miestnom cintoríne.

• Kaplnka utrpenia Krista, jednopriestorová murovaná stavba na pôdoryse štvorca so stanovou strechou, z roku 1791. Donátorom kaplnky bol barón Jakub Meško. Na tri strany ju tvoria segmentovo ukončené arkády, z ktorých je len predná otvorená. Nárožia tvoria polostĺpy. V interiéri sa nachádza socha bolestného Krista lemovaná sochami sv. Jána Nepomuckého a sv. Antona.

• Rímskokatolícky Kostol Cyrila a Metoda, trojloďová neorománska stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1934 – 1935.¹² Autorom projektu kostola je architekt Milan Michal Harminc. Hlavná loď je plochostropá s kazetovým stropom, bočné lode majú pruské klenby. Zariadenie kostola pochádza z rokov 1940 – 1950.¹³ Fasády sú členené nárožnou rustikou z travertínových kvádrov, ktorý je použitý aj na sokel a frontóny okien s klenákmi. Okná sú polkruhovo ukončené. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

• 
  Kostol sv. Cyrila a Metoda
• 
• 
  Detail priečelia
• 
  Detail veže
• 
  Interiér kostola

Autobusová: linky 28, 52

• Oficiálna stránka mestskej časti
• Územný plán mestskej časti

Košický portál