Košice – mestská časť Košická Nová Ves
mestská časť Košíc
Pohľad na obec
Vlajka Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Košice III
Región	Abov
Nadmorská výška	261 m n. m.
Súradnice	48°44′00″S 21°17′51″V / 48,733333°S 21,297500°V / 48.733333; 21.297500
Rozloha	5,76 km² (576 ha)
Obyvateľstvo	3 178 (31. 12. 2024)
Hustota	551,74 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1297
Starosta	Michal Krcho (STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI)
PSČ	040 14
ŠÚJ	599018
EČV (do r. 2022)	KE
Tel. predvoľba	+421-55
Adresa miestneho úradu	Mliečna 1 040 14 Košice
E-mailová adresa	mcknv@netkosice.sk
Telefón	055/671 39 74
Fax	055/671 39 74
Poloha mestskej časti na Slovensku
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Košická Nová Ves
Webová stránka: kosickanovaves.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Košice – mestská časť Košická Nová Ves (iné názvy: Košice-Košická Nová Ves, Košická Nová Ves; maď. Kassaújfalu, nem. Kaschau-Neudorf) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice III.

V minulosti patrila obec do Abovskej stolice neskôr Abovskej župy. V súčasnosti patrí mestská časť do Košického kraja a nachádza sa vo východnej časti mesta Košice. Na severe hraničí s mestskou časťou Dargovských hrdinov na západe s časťou Vyšné Opátske a na juhu s časťou Krásna. Na východe potom s obcami Zdoba a Košické Oľšany.

Cez mestskú časť preteká Novoveský potok, ktorý je prítokom rieky Torysa.

V obci sa nachádzajú nasledovné ulice: Agátová, Buková, Brestová, Čerešňová, Furčianska, Herlianska, Jaseňová, Mliečna, Na Doline, Ortvaňová, Poľná, Svätého Ladislava, Trnková, Vínová, Vyšná Úvrať.

Podľa Heraldického registra má obec tieto symboly prijaté 25. februára 2005. Erb je na základe odtlačku pečatidla z roku 1784, nože sú pridané na pripomenutie mäsiarskych tradícií v obci (zásobovali Košičanov mäsom). Znak obce Košická Nová Ves navrhol na základe zachovanej historickej pečate a výtvarne spracoval Mgr. Marcel Bodnár.

V modrom štíte zo zlatej oblej pažite vyrastajúce dva strieborné topole a dva strieborné strapce hrozna nesúci zlatý vinič, prevýšený skríženými striebornými nožmi so zlatými rukoväťami.

Vlajka má podobu v jednej štvrti od žrde štiepeného listu, ktorého žrďová časť je žlto – modro delená, vejúca časť pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov bieleho, modrého, bieleho, žltého a bieleho v pomere 1:1:2:1:1. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Vývin názvu obce

• 1297 - Cassa Uj Falu
• 1317 - Nova Villa
• 1773 - Kassa-Új-Falu, Kossiczka Nowa Wes
• 1808 - Kassa-Újfalu, Neudorf, Nowá Wes
• 1863 - Kassaújfalu
• 1920 - Košická Nová Ves

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1297, ktorá poukazuje na výstavbu tunajšieho Kostola sv. Ladislava. Ďalším dokumentom, ktorý potvrdzuje existenciu obce, je súpis desiatkov, ktoré vyberal pápežský legát Ruffinus pre pápeža Jána XXII. z Avignonu v rokoch 1317 až 1337. Dokument konšatuje: "Tiež Mikuláš z Novej Vsi (Nicolaus de Nova Villa) z tretej čiastky kostola má zaplatiť 6 grošov...". Obec Košická Nová Ves bola poddanským majetkom mesta Košice. Historický vývoj výrazne poznamenal prílev Maďarov, ktorí utekali pred tatárskymi vpádmi, príchod nemeckých kolonistov a viacero pohrôm. V roku 1427 tu bolo zapísaných 20 hospodárstiev. V rokoch 1709 - 1710 sa vplyvom stavovských protihabsburských povstaní Františka II. Rákociho obec takmer vyľudnila. Ostali tu len štyria poddaní a jeden želiar. Košický magistrát pristúpil k ďalšiemu zaľudneniu obce o sto rokov neskôr. V roku 1826 mala Košická Nová Ves 684 obyvateľov. V roku 1896 tu stálo 152 domov s 1160 obyvateľmi. Zrušením poddanstva v roku 1848 sa Košická Nová Ves stala samostatnou obcou. V roku 1851 ju Fényes spomína ako slovenskú dedinu s 855 obyvateľmi. Počas obdobia 1938 - 1945 bola obec pričlenená k Maďarsku. Ku Košiciam ako mestská časť bola pričlenená 1. augusta 1968.

Obyvateľstvo sa v minulosti venovalo poľnohospodárstvu a pestovaniu viniča. Choroba viniča však všetky vinice zničila, a tak si obyvateľstvo muselo nájsť náhradný zdroj obživy. Zameralo na chov ošípaných, obchodovanie s nimi, na výsek mäsa a rôznych údenárskych výrobkov. Známa šunka, klobásky, majoše a najmä zvláštne spracované škvarky priniesli novovešťanom prezývku „škvarkare“. Dôkazom o týchto činnostiach je aj obecný erb. Doplnkovým zdrojom zárobku bolo zásobovanie košického trhu mliekom a predajom koláčov. Mäsiarski majstri z Košickej Novej Vsi boli známi nielen svojim majstrovstvom, ale aj vzdelaním. V období prevládajúcej negramotnosti vedeli písať a počítať. V súčasnosti je obyvateľstvo prostredníctvom Mestskej hromadnej dopravy plne napojené na mesto Košice. V obci sa nachádza aj škola postavená v 70. rokoch a tiež Detský domov z 80. rokov.

• Rímskokatolícky Kostol sv. Ladislava, trojloďová neorománska stavba s transeptom, polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1925 – 1929. Autorom súčasného kostola je košický staviteľ Július Wirth. Stojí však na mieste ranogotického kostola v prameňoch spomínaného v roku 1297. Z tejto stavby sa zachovalo pôvodné polygonálne presbytérium, ktoré bolo zahrnuté do novostavby ako bočná kaplnka. Tá je zaklenutá lunetovými klenbami z druhej polovice 18. storočia, keď bol celý kostol upravovaný. Počas stavby kostola v 20. rokoch bol k severnej stene stredovekého presbytéria umiestnený neskorogotický portál, pôvodne asi z južnej steny lode. Ten pochádza z obdobia okolo roku 1510, keď bol stredoveký kostol rozšírený a prestavaný. Z exteriéru je na fasáde kaplnky sekundárne umiestnené štvorcové gotické okno. V rokoch 1999 – 2001 prešiel celý kostol obnovou. Interiér je zaklenutý kombináciou valených klenieb a krížových klenieb. Fasády kostola sú členené pilastrami a opornými piliermi. Korunná rímsa je doplnená o oblúčkový vlys. Polkruhovo ukončené okná majú profilované šambrány. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. Vstupný portál je riešený ako ústupkový s polkruhovým záklenkom a vimpergom. Stredoveké presbytérium má fasádu členenú opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami.

• 
  Kostol sv. Ladislava
• 
  Detail presbytéria

• Folklórna skupina Škvarkare vznikla na prelome roku 2009, vedúcim skupiny sa stal Tomáš Ondruš.
• Spevácka folklórna skupina Čorgov vznikla v roku 2010, vedúci skupiny Jaroslav Adamondy.
• Detská folklórna skupina Pagáčik vznikla v roku 2011, vedúci skupiny Tomáš Ondruš, choreograf Slavomír Ondejka.

V obci funguje futbalový klub FK Košická Nová Ves. Jedným z odchovancov bol aj bývalý reprezentant Peter Dzúrik.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Košice – mestská časť Košická Nová Ves

• História a súčasnosť Košická Nová Ves – Mestská časť Košíc, 2010, Vydavateľstvo JES Košice

• Oficiálna stránka mestskej časti
• Územný plán mestskej časti Košická Nová Ves

Košický portál