A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kultúra (z lat. cultura odvodené od colere, čo znamená "pestovať")[1] je spravidla definovaná ako súbor zvykov, vzťahov, inštitúcií, umenia a iných čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo sociálnu skupinu.
Kultúra je časťou sociálnych vzťahov spoločnosti a stojí na rovnakej úrovni ako politický, právny a ekonomický systém.
Dokument UNESCO z roku 2002 definuje kultúru ako „komplex špecifických duchovných, materiálnych, intelektuálnych a emocionálnych čŕt spoločnosti alebo sociálnej skupiny, ktorý zahŕňa spolu s umením a literatúrou aj spoločný spôsob života, životný štýl, hodnotový systém, tradície a vieru“. [2]
Rozlišuje sa niekoľko základných rozdelení (definícií) kultúry:
- Kultúra ako civilizácia (kultúra starovekého Ríma a pod.)
- Kultúra ako svetonázor (romantizmus, renesancia a pod.)
- Kultúra ako súbor hodnôt, noriem a artefaktov (kultúra starých Slovanov a pod.)
- Kultúra ako model pre ustálené činnosti a ich produkty (kultúra amerických teenagerov a pod.)
S pojmom kultúry súvisia pojmy:
- materiálna (hmotná) kultúra (produkt danej kultúry - napr. minca)
- symbolická kultúra (rovnaká minca vložená do hrobu už nie je peniaz, ale je symbolickým platidlom pre Chárona, prevozníka do podsvetia).
Archeológovia odlišujú archeologické kultúry, sociológovia odlišujú:
- majoritnú kultúru (dominantnú kultúru) a
- subkultúry (stojace v opozícii voči hlavnej kultúre, počtom ale nevýrazné (dnes napr. kultúra anarchistov a pod.)).
Funkcie kultúry
Základnými funkciami kultúry sú spoločenská účelnosť, úloha vo vzťahu k sociálne štruktúre - cieľ je zachovanie stability a súdržnosti a zabezpečenie osobnej emancipácie individua. Pod funkcie kultúry vo vzťahu k jednotlivcovi patrí - seba-reflexia, kreovanie identity a kultúrnych zmyslov, skúsenosť, katarzia, poznanie a hodnotenie. Funkcia kultúry vo vzťahu k spoločnosti je veková, rodová (genderová), profesijná, lokálna a národná. Patrí sem pohľad na obraz sveta (spôsob zamerania na svet), spôsob osvojenia praxe, legimitizácia, kontingencia, pretváranie sveta a výklad sveta (útópia - ideál). [3]
Najvýznamnejšie funkcie kultúry
- integračná - kultúra je významným faktorom života občianskej spoločnosti, pomáha individuu pri integrácii do spoločnestva širšieho a užšieho typu.
- výchovno-vzdelávacia - prispieva k rozvoju intelektuálnej, emocionálnej a morálnej úrovne individua.
- sociálna - vzorce konania.
- socializačná/enkulturačná - integrácia individua do kultúrneho života spoločenstva - súvisí s výchovno-vzdelávacou funkciou a unkulturáciou.
- akulturačná - včlenenie do inej cudzej kultúry.
- humanizačná
- normatívna
- kreatívna
- akumulačná
- identifikačná
- preventívna
- adaptačná
- zábavná
- terapeutická
- komunikačná - v rovine interpersonálnej a interkultúrnej.
- ekonomická
- politická
Názory na kultúru
- Antropológia: Kultúra je druhá príroda, čiže súhrn všetkého, čo vytvorili ruky a mozog človeka. Opodstatnenosť takéhoto vymedzenia kultúry v rámci antropológie vyplýva z potreby skúmať etnické skupiny. Aspekt kultivácie, humanizácie človeka je tu však len implicitne tematizovaný.
- Cicero: Kultúra je ľudská vzdelanosť (cultura mentis, cultura animi); kultúrou ducha je filozofia.
- Klasická nemecká filozofia: Kultúra je téma, ktorú treba ďalej rozpracúvať v nadväznosti na antické axiologické chápanie kultúry recipované v dielach renesančných humanistov a nemeckých osvietencov.
- Michel Paul Foucault: Kultúra je definovaná radom základných kódov, predpisov, ktoré dovoľujú dešifrovať to, čo sa v nej odohráva.: jazyk, perceptívne schémy (ľudia rôznych kultúr vnímajú, vidia rôzne veci), výmenu, techniky, sústavu hodnôt, hierarchiu činností. Kto sa do kultúry narodí, naučí sa zvykovo rozumieť tomu, čo sa v nej odohráva, ovládnuť jej kódy. Tieto kódy v podstate definujú to, čo je v tom ktorom ľudskom svte indivíduu vopred dané, do čoho vrastá, jeho prirodzený, životný svet.
- Ladislav Hanus: Kultúra je ľudská práca a výsledok tejto práce. Všetko, čo patrí svetu, ľudskej potencii strie sa ako materiál. Kultúra je neosobný a objektívny výsledok ľudskej činnosti, ktorá pretrváva svojho tvorcu a svedčí o jeho výške (kultúrne dielo). Veci navôkol sa pýtajú úpenlive do slávožiary ducha. Aspoň formou jeho chcú sa zúčastniť jeho sudby.
- Herder: Kultúra je rozvíjanie, vyjavovanie sa schopností ľudského umu, kultivovanie ducha. Kultúra je podmienka dosiahnutia šťastia. Kultúrou (kultivovaním) ako nástrojom prispôsobovania, ktorého mechanizmom je tradícia (ustálenie vzorov správania a činnosti) ako podstata ľudstva, človek v priebehu existenčného zápasu nahrádza svoje fyzické nedostatky. Kultúra je historická forma prejavu národov a spoločenstiev.
- Hubík: Kultúra je všeobecne vzatý spôsob pohybu spoločenského človeka po svete, spôsob jeho prebývania vo svete. Kultúra oznamuje, Ako čo je, že to či ono je, prečo je to tak a tak, ako treba myslieť, posudzovať, konať. Kultúra je v tomto všeobecnom zmysle artikuláciou spôsobov spätosti človeka so svetom a so sebou samým. Kultúra je však aj súhrnom významov a hodnôt objavených či vyvolaných určitou komunitou a v tejto komunite (a s ďalšími komunitami) komunikovaných. V tomto zmysle je kultúra tvorená tiež činnosťami a inštitúciami, ktoré k vytvoreniu významov a hodnôt viedli a samotnou komunikáciou ako základným predpokladom vzniku a existencie kultúry. Tento aspekt kultúry možno ďalej konkretizovať ako funkčnú štruktúru inštitúcií, umožňujúcich tvorbu, reprodukciu, difúziu/distribúciu a recepciu/konzumáciu významov a hodnôt. Ďalšie špecifikácie predstavia kultúru ako systém kodifikovaných/nekodifikovaných noriem, systém inštitúcií/organizácií, sústavu nástrojov (materiálnej a duchovnej povahy) ovplyvňovania/riadenia niektorých kultúrnych činností.
- Vladimír Mináč: Mináč veril, že ani ľudská kultúra nesúhlasí so zánikom, že je živá a že ako živá protestuje proti všetkým odroňom a hlupákom, proti fyzickej či trhovej pažravosti človeka, proti umieraniu detí a celých národov, ktorú spôsobuje nerovnomernosť vývinu a z nej pochádzajúca sociálna nespravodlivosť. Verím, že ľudská kultúra - in summa rerum discrimine - zastaví vlnobitie nenávisti. Veril nie na princíp, ale na skúsenosť. Veď ľudstvo má svoju dobre zaplatenú skúsenosť a tá je uložená práve v jeho kultúre.
- Jozef Petráň: Kultúra je proces kultivovania, vzdelávania, osvecovania človeka a spoločnosti. Je to postoj, činnosť i jej výsledky.
- Pufendorf: Kultúra je súhrn všetkých ľudských spoločenských výtvorov - inštitúcií, jazyka, bývania, obliekania, práva, vedy, morálky, ktoré sa riadia rozumom a zvykmi. Spoločenský systém (Cultur) sa líši od prírodného fyzického systému (Natur). Kultúrny spoločenský systém má kladné, pozitívne hodnoty, ktorými sa odlišuje od spoločenských systémov, ktoré tieto pozitívne spoločenské dimenzie nedosiahli (prvotnopospolné, divošské, barbarské).
- Sorokin: Kultúra sa skladá z nekonečného množstva kultúrnych konglomerátov, t. j. materiálnych (kauzálne funkcionálnych) a významových (symbolických) jednotiek alebo systémov. Tieto systémy sa líšia rozsahom, od najmenších (ako je napr. tvrdenie, že 2x2=4) cez väčšie systémy (jazyk, veda, filozofia, náboženstvo, umenie, etika, politika, technológia atď.) k najrozsiahlejším supersystémom troch typov - zmyslové, špekulativne a idealistické. Základom každého supersystému sú štyri filozofické premisy, ktoré sú jeho integrujúcim faktorom, totiž predstavy o podstate objektívneho sveta, o podstate potrieb, o úrovni a o spôsoboch ich uspokojenia. Spôsob poznávania, ktorého pomocou sa tieto predstavy získavajú, určuje štruktúrny štýl kultúry. V špekulatívnej kultúre sa objektívna realita chápe ako nehybné bytie Absolútna, prevládajú tu čisto duchovné potreby, úroveň ich uspokojovania je maximálne vysoká a uspokojujú sa prostredníctvom modifikácie individuálneho duchovného sveta. Všetky tieto predstavy vznikajú ako výsledky mystickej intuície alebo rozumu. Ak predstavy vznikajú na základe zmyslového poznania, objavuje sa protikladná zmyslová kultúra, v ktorej sa objektívna realita chápe ako zmena a utváranie a potreby sú čisto fyzické, ich uspokojenie je úplné a metódou uspokojovania je pretváranie vonkajšieho sveta, prírody. Idealistická kultúra syntetizuje črty vyššie uvedených typov kultúry. Najvšeobecnejšou tendenciou historickej zmeny je nekonečné striedanie, fluktuácia týchto kultúr, čo je dôsledkom gnozeologickej relativnosti jej štýlov. Stará kultúra sa rovná novej, preto nejde o progresívny vývin.
- Synkriticizmus: Kultúra je maximum bytia človeka spočívajúce v pretváraní dačoho zlého, ošklivého alebo hodnotovo neutrálneho na dobro alebo krásno a pretváranie niečoho menej dobrého alebo krásneho na lepšie alebo krajšie.
- Leslie White: Kultúra je exosomatický systém adaptácie ľudského druhu na prírodné prostredie. Hybnú silu kultúrneho vývoja predstavuje zdokonalovanie technológie, ktorého prejavom je rast koncentrácie a využitia energie v priebehu evolúcie civilizácie.
- Štrukturalizmus: Kultúra je štruktúra, forma imanentne obdarená zmyslom. Význam každého kultúrneho fenoménu-znaku je daný jeho postavením v spoločenskej štruktúre a je vyčerpateľný syntagmatickými vzťahmi a paradigmatickými vzťahmi.
Zdroje
- ↑ Harper, Douglas (2001). Online Etymology Dictionary. (po anglicky)
- ↑
- ↑ doc. PhDr. Viera Gažová, CSc., Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie, FF UK, 2009, Bratislava ISBN 80-7121-315-2
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Kultúra (spoločenské vedy)
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kultúra (spoločenské vedy)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1. júl
1. máj
10. august
10. december
10. júl
10. január
10. máj
10. roky 20. storočia
11. máj
12. december
12. júl
13. január
13. máj
14. jún
14. máj
15. júl
16. február
16. jún
17. jún
17. január
18. január
1823
1828
1831
1834
1837
1841
1850
1855
1860
1899
1899 na Slovensku
19. storočie
1900
1900 na Slovensku
1901
1901 na Slovensku
1902
1902 na Slovensku
1903
1903 na Slovensku
1904
1904 na Slovensku
1905
1905 na Slovensku
1906
1906 na Slovensku
1907
1908
1909
1964
1967
1968
1973
1975
1976
1977
1981
1982
1984
1986
1991
1996
1997
1999
2. júl
2. jún
20. storočie
2005
2008
21. apríl
21. január
21. storočie
22. apríl
22. august
23. júl
24. august
25. december
25. september
27. december
28. máj
29. august
29. september
3. august
3. február
3. júl
3. september
4. jún
4. október
5. december
5. január
5. marec
6. marec
7. august
7. december
7. september
8. apríl
8. december
8. júl
8. jún
90. roky 19. storočia
Adolf Peter Záturecký
Andy Aitkenhead
Anglicko
Antonín Dvořák
Antonín Novotný
Anton Pavlovič Čechov
Bloomsday
Boris Nikolajevič Čičerin
Brno
Canadian Pacific Railway
Cary Grant
Dalajláma
Desaťročie
Doprava
Eugen Kumičić
Fiodor Alexandrovič Bredichin
Frédéric Auguste Bartholdi
Frédéric Mistral
Francúzsko
George F. Kennan
Gerhard Herzberg
Guido Bodländer
Henri Cartan
Iša Krejčí
Ian Fleming
Institut de droit international
Ivan Petrovič Pavlov
Ján Kubačka
Ján Stanislav (1904)
James Joyce
Japonské cisárstvo (1868 – 1945)
Japonsko
Jej pastorkyňa (opera)
Johnny Weissmüller
John William Strutt
José Echegaray y Eizaguirre
Jozef Marko (generál)
Karl Rahner
Kultúra (spoločenské vedy)
Laco Novomeský
Leoš Janáček
Letné olympijské hry 1904
Lhasa
Milo Urban
Montreal
Moskovské umelecké akademické divadlo
Moskva
Nobelova cena za literatúru
Opera
Pablo Neruda
Philip Rabinowitz (atlét)
Ralph Bellamy
René Lacoste
Renault
Richard Addinsell
Robert Oppenheimer
Rusko
Salvador Dalí
Samuel Adamčík
Slovensko
Spojené štáty
St. Louis
Storočie
Teng Siao-pching
Theodor Herzl
Tibet (historické územie)
Tichý oceán
Transsibírska magistrála
Ulysses (román)
Vasiľ Hopko
Vendelín Bohboj Kutlík
Višňový sad
Vladivostok
William Adams (inžinier)
William Ramsay
Wilmer Allison
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk