A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kultúra (z lat. cultura odvodené od colere, čo znamená "pestovať")[1] je spravidla definovaná ako súbor zvykov, vzťahov, inštitúcií, umenia a iných čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo sociálnu skupinu.
Kultúra je časťou sociálnych vzťahov spoločnosti a stojí na rovnakej úrovni ako politický, právny a ekonomický systém.
Dokument UNESCO z roku 2002 definuje kultúru ako „komplex špecifických duchovných, materiálnych, intelektuálnych a emocionálnych čŕt spoločnosti alebo sociálnej skupiny, ktorý zahŕňa spolu s umením a literatúrou aj spoločný spôsob života, životný štýl, hodnotový systém, tradície a vieru“. [2]
Rozlišuje sa niekoľko základných rozdelení (definícií) kultúry:
- Kultúra ako civilizácia (kultúra starovekého Ríma a pod.)
- Kultúra ako svetonázor (romantizmus, renesancia a pod.)
- Kultúra ako súbor hodnôt, noriem a artefaktov (kultúra starých Slovanov a pod.)
- Kultúra ako model pre ustálené činnosti a ich produkty (kultúra amerických teenagerov a pod.)
S pojmom kultúry súvisia pojmy:
- materiálna (hmotná) kultúra (produkt danej kultúry - napr. minca)
- symbolická kultúra (rovnaká minca vložená do hrobu už nie je peniaz, ale je symbolickým platidlom pre Chárona, prevozníka do podsvetia).
Archeológovia odlišujú archeologické kultúry, sociológovia odlišujú:
- majoritnú kultúru (dominantnú kultúru) a
- subkultúry (stojace v opozícii voči hlavnej kultúre, počtom ale nevýrazné (dnes napr. kultúra anarchistov a pod.)).
Funkcie kultúry
Základnými funkciami kultúry sú spoločenská účelnosť, úloha vo vzťahu k sociálne štruktúre - cieľ je zachovanie stability a súdržnosti a zabezpečenie osobnej emancipácie individua. Pod funkcie kultúry vo vzťahu k jednotlivcovi patrí - seba-reflexia, kreovanie identity a kultúrnych zmyslov, skúsenosť, katarzia, poznanie a hodnotenie. Funkcia kultúry vo vzťahu k spoločnosti je veková, rodová (genderová), profesijná, lokálna a národná. Patrí sem pohľad na obraz sveta (spôsob zamerania na svet), spôsob osvojenia praxe, legimitizácia, kontingencia, pretváranie sveta a výklad sveta (útópia - ideál). [3]
Najvýznamnejšie funkcie kultúry
- integračná - kultúra je významným faktorom života občianskej spoločnosti, pomáha individuu pri integrácii do spoločnestva širšieho a užšieho typu.
- výchovno-vzdelávacia - prispieva k rozvoju intelektuálnej, emocionálnej a morálnej úrovne individua.
- sociálna - vzorce konania.
- socializačná/enkulturačná - integrácia individua do kultúrneho života spoločenstva - súvisí s výchovno-vzdelávacou funkciou a unkulturáciou.
- akulturačná - včlenenie do inej cudzej kultúry.
- humanizačná
- normatívna
- kreatívna
- akumulačná
- identifikačná
- preventívna
- adaptačná
- zábavná
- terapeutická
- komunikačná - v rovine interpersonálnej a interkultúrnej.
- ekonomická
- politická
Názory na kultúru
- Antropológia: Kultúra je druhá príroda, čiže súhrn všetkého, čo vytvorili ruky a mozog človeka. Opodstatnenosť takéhoto vymedzenia kultúry v rámci antropológie vyplýva z potreby skúmať etnické skupiny. Aspekt kultivácie, humanizácie človeka je tu však len implicitne tematizovaný.
- Cicero: Kultúra je ľudská vzdelanosť (cultura mentis, cultura animi); kultúrou ducha je filozofia.
- Klasická nemecká filozofia: Kultúra je téma, ktorú treba ďalej rozpracúvať v nadväznosti na antické axiologické chápanie kultúry recipované v dielach renesančných humanistov a nemeckých osvietencov.
- Michel Paul Foucault: Kultúra je definovaná radom základných kódov, predpisov, ktoré dovoľujú dešifrovať to, čo sa v nej odohráva.: jazyk, perceptívne schémy (ľudia rôznych kultúr vnímajú, vidia rôzne veci), výmenu, techniky, sústavu hodnôt, hierarchiu činností. Kto sa do kultúry narodí, naučí sa zvykovo rozumieť tomu, čo sa v nej odohráva, ovládnuť jej kódy. Tieto kódy v podstate definujú to, čo je v tom ktorom ľudskom svte indivíduu vopred dané, do čoho vrastá, jeho prirodzený, životný svet.
- Ladislav Hanus: Kultúra je ľudská práca a výsledok tejto práce. Všetko, čo patrí svetu, ľudskej potencii strie sa ako materiál. Kultúra je neosobný a objektívny výsledok ľudskej činnosti, ktorá pretrváva svojho tvorcu a svedčí o jeho výške (kultúrne dielo). Veci navôkol sa pýtajú úpenlive do slávožiary ducha. Aspoň formou jeho chcú sa zúčastniť jeho sudby.
- Herder: Kultúra je rozvíjanie, vyjavovanie sa schopností ľudského umu, kultivovanie ducha. Kultúra je podmienka dosiahnutia šťastia. Kultúrou (kultivovaním) ako nástrojom prispôsobovania, ktorého mechanizmom je tradícia (ustálenie vzorov správania a činnosti) ako podstata ľudstva, človek v priebehu existenčného zápasu nahrádza svoje fyzické nedostatky. Kultúra je historická forma prejavu národov a spoločenstiev.
- Hubík: Kultúra je všeobecne vzatý spôsob pohybu spoločenského človeka po svete, spôsob jeho prebývania vo svete. Kultúra oznamuje, Ako čo je, že to či ono je, prečo je to tak a tak, ako treba myslieť, posudzovať, konať. Kultúra je v tomto všeobecnom zmysle artikuláciou spôsobov spätosti človeka so svetom a so sebou samým. Kultúra je však aj súhrnom významov a hodnôt objavených či vyvolaných určitou komunitou a v tejto komunite (a s ďalšími komunitami) komunikovaných. V tomto zmysle je kultúra tvorená tiež činnosťami a inštitúciami, ktoré k vytvoreniu významov a hodnôt viedli a samotnou komunikáciou ako základným predpokladom vzniku a existencie kultúry. Tento aspekt kultúry možno ďalej konkretizovať ako funkčnú štruktúru inštitúcií, umožňujúcich tvorbu, reprodukciu, difúziu/distribúciu a recepciu/konzumáciu významov a hodnôt. Ďalšie špecifikácie predstavia kultúru ako systém kodifikovaných/nekodifikovaných noriem, systém inštitúcií/organizácií, sústavu nástrojov (materiálnej a duchovnej povahy) ovplyvňovania/riadenia niektorých kultúrnych činností.
- Vladimír Mináč: Mináč veril, že ani ľudská kultúra nesúhlasí so zánikom, že je živá a že ako živá protestuje proti všetkým odroňom a hlupákom, proti fyzickej či trhovej pažravosti človeka, proti umieraniu detí a celých národov, ktorú spôsobuje nerovnomernosť vývinu a z nej pochádzajúca sociálna nespravodlivosť. Verím, že ľudská kultúra - in summa rerum discrimine - zastaví vlnobitie nenávisti. Veril nie na princíp, ale na skúsenosť. Veď ľudstvo má svoju dobre zaplatenú skúsenosť a tá je uložená práve v jeho kultúre.
- Jozef Petráň: Kultúra je proces kultivovania, vzdelávania, osvecovania človeka a spoločnosti. Je to postoj, činnosť i jej výsledky.
- Pufendorf: Kultúra je súhrn všetkých ľudských spoločenských výtvorov - inštitúcií, jazyka, bývania, obliekania, práva, vedy, morálky, ktoré sa riadia rozumom a zvykmi. Spoločenský systém (Cultur) sa líši od prírodného fyzického systému (Natur). Kultúrny spoločenský systém má kladné, pozitívne hodnoty, ktorými sa odlišuje od spoločenských systémov, ktoré tieto pozitívne spoločenské dimenzie nedosiahli (prvotnopospolné, divošské, barbarské).
- Sorokin: Kultúra sa skladá z nekonečného množstva kultúrnych konglomerátov, t. j. materiálnych (kauzálne funkcionálnych) a významových (symbolických) jednotiek alebo systémov. Tieto systémy sa líšia rozsahom, od najmenších (ako je napr. tvrdenie, že 2x2=4) cez väčšie systémy (jazyk, veda, filozofia, náboženstvo, umenie, etika, politika, technológia atď.) k najrozsiahlejším supersystémom troch typov - zmyslové, špekulativne a idealistické. Základom každého supersystému sú štyri filozofické premisy, ktoré sú jeho integrujúcim faktorom, totiž predstavy o podstate objektívneho sveta, o podstate potrieb, o úrovni a o spôsoboch ich uspokojenia. Spôsob poznávania, ktorého pomocou sa tieto predstavy získavajú, určuje štruktúrny štýl kultúry. V špekulatívnej kultúre sa objektívna realita chápe ako nehybné bytie Absolútna, prevládajú tu čisto duchovné potreby, úroveň ich uspokojovania je maximálne vysoká a uspokojujú sa prostredníctvom modifikácie individuálneho duchovného sveta. Všetky tieto predstavy vznikajú ako výsledky mystickej intuície alebo rozumu. Ak predstavy vznikajú na základe zmyslového poznania, objavuje sa protikladná zmyslová kultúra, v ktorej sa objektívna realita chápe ako zmena a utváranie a potreby sú čisto fyzické, ich uspokojenie je úplné a metódou uspokojovania je pretváranie vonkajšieho sveta, prírody. Idealistická kultúra syntetizuje črty vyššie uvedených typov kultúry. Najvšeobecnejšou tendenciou historickej zmeny je nekonečné striedanie, fluktuácia týchto kultúr, čo je dôsledkom gnozeologickej relativnosti jej štýlov. Stará kultúra sa rovná novej, preto nejde o progresívny vývin.
- Synkriticizmus: Kultúra je maximum bytia človeka spočívajúce v pretváraní dačoho zlého, ošklivého alebo hodnotovo neutrálneho na dobro alebo krásno a pretváranie niečoho menej dobrého alebo krásneho na lepšie alebo krajšie.
- Leslie White: Kultúra je exosomatický systém adaptácie ľudského druhu na prírodné prostredie. Hybnú silu kultúrneho vývoja predstavuje zdokonalovanie technológie, ktorého prejavom je rast koncentrácie a využitia energie v priebehu evolúcie civilizácie.
- Štrukturalizmus: Kultúra je štruktúra, forma imanentne obdarená zmyslom. Význam každého kultúrneho fenoménu-znaku je daný jeho postavením v spoločenskej štruktúre a je vyčerpateľný syntagmatickými vzťahmi a paradigmatickými vzťahmi.
Zdroje
- ↑ Harper, Douglas (2001). Online Etymology Dictionary. (po anglicky)
- ↑
- ↑ doc. PhDr. Viera Gažová, CSc., Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie, FF UK, 2009, Bratislava ISBN 80-7121-315-2
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Kultúra (spoločenské vedy)
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kultúra (spoločenské vedy)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1. apríl
1. august
1. december
1. júl
10. november
10. september
11. november
11. október
11. september
12. august
12. február
13. apríl
13. február
13. jún
13. máj
13. marec
13. november
13. október
14. apríl
15. apríl
16. máj
16. september
17. apríl
17. február
17. jún
1794
18. apríl
18. február
18. september
18. storočie
1802
1809
1813
1817
1818
1822
1828
1857
1880
1881
1882
1883
1884
1885
1886
1887
1888
1889
1890
19. júl
19. storočie
1922
1923
1925
1930
1935
1936
1938
1940
1942
1945
1946
1947
1949
1950
1951
1952
1953
1954
1955
1956
1958
1959
1961
1962
1963
1966
1967
1968
1971
1972
1973
1977
1978
1981
1982
2. december
2. február
20. november
20. storočie
21. február
21. január
21. máj
22. jún
22. máj
22. október
22. september
23. júl
23. marec
23. október
24. február
24. október
25. apríl
25. november
26. august
26. júl
26. jún
26. október
27. január
28. december
28. máj
28. október
29. október
3. máj
30. august
30. júl
30. január
30. október
4. jún
4. marec
4. september
5. december
5. máj
6. júl
7. február
7. november
7. október
70. roky 19. storočia
8. júl
8. november
80. roky 19. storočia
9. február
9. jún
9. november
90. roky 19. storočia
Alban Berg
Alexander Albrecht
Alexandr Alexandrovič Vesnin
Alfonz XII. (Španielsko)
André Maurois
Andrej Kavuljak
Aristides de Sousa Mendes
Arturo Rawson
Besnota
Bess Trumanová
Boehringer Ingelheim
Carl Auer von Welsbach
Carl Friedrich August Alexander Crüger
Chester Nimitz
Christian Friedrich Freyer
Cigánsky barón
David Herbert Lawrence
Desaťročie
Dimitrios Lundras
Dora Pejačević
Eduard Künneke
Endre Szőnyi
Ernst Bloch
Ezra Pound
François Mauriac
Frank Knight
František Chvalkovský
František Kadeřávek
Franz Wimmer
Fridrich Weinwurm
George Richards Minot
George S. Patton
Grover Cleveland
György Hevesy
György Lukács
Hana Gregorová (spisovateľka)
Hans Cloos
Harry S. Truman
Ivan Gall
Július Adamiš
Jacob Friedrich Gustav Henle
Jan Czochralski
Johann Strauss ml.
John Edensor Littlewood
Jules Romains
Karen Blixenová
Karen Horneyová
Karl Benz
Karol Branislav Halenaj
Konžský slobodný štát
Konstantin Dmitrijevič Kavelin
Kultúra (spoločenské vedy)
Lajos Tihanyi
Leopold II. (Belgicko)
Lev Vladimirovič Rudnev
Louis Pasteur
Matica slovenská
Meteor
Michail Frunze
Michal Buzalka
Milan Vidmar
Neodým
New York (mesto)
Niels Bohr
Niels Erik Nörlund
Niels Henrick David Bohr
Nikolaj Jakovlevič Danilevskij
Očkovanie
Opereta
Otakar Sedloň
Pavol Dobšinský
Per Albin Hansson
Platt Adams
Prazeodým
René Baillaud
Romano Guardini
Rudolf Eitelberger
Semion Konstantinovič Timošenko
Semion Michajlovič Buďonnyj
Sidonie Nádherná
Sinclair Lewis
Slovensko
Socha Slobody
Spojené štáty
Storočie
Tadeusz Kutrzeba
Ulysses S. Grant
Umberto Nobile
Václav Rabas (maliar)
Velemir Chlebnikov
Velimir Chlebnikov
Victor Hugo
Vladimír Roy
Vladimir Tatlin
Wallace Beery
Washington Monument
Yves Le Prieur
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk