A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kyselina etándiová | |
Všeobecné vlastnosti | |
Sumárny vzorec | C2H2O4 |
Synonymá | kyselina šťaveľová, kyselina oxálová |
Vzhľad | biela kryštalická látka |
Fyzikálne vlastnosti | |
Molárna hmotnosť | 90,034 g/mol |
Ďalšie informácie | |
Číslo CAS | 144-62-7 (bezvodá)
6153-56-6 (dihydrát) |
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Kyselina etándiová, triviálny názov kyselina šťaveľová alebo kyselina oxálová, je najjednoduchšia dikarboxylová kyselina, ktore vzorec je HOOC-COOH. Jej konjugovanou bázou je etándioát, triválne šťaveľan alebo oxalát.
Kyselina šťaveľová bola prvýkrát pripravená v roku 1776.[1]
Vlastnosti
Je to bezfarebná kryštalická látka, vo vode dobre rozpustná.[2] Zvyčajne sa vyskytuje ako dihydrát.[1]
Kyselina šťaveľová je schopná redukovať zlatité katióny na zlato.[3]
Výroba
Kyselina etándiová sa vyrába z mravčanu sodného,[1][2] oxidáciou sacharidov pomocou kyseliny dusičnej[1] alebo fermentáciou roztokov cukrov niektorými plesňami.[1]
Výskyt v prírode
Kyselina etándiová sa vyskytuje vo forme solí v rastlinách[4] (napr. rebarbora, karambola alebo špenát) a v ľudskom tele (vo forme obličkových kameňov z šťaveľanu vápenatého).[chýba zdroj Na rozdiel od komerčne pripravovaného šťaveľanu vápenatého majú tieto soli v rastlinách presne definovaný tvar, ktorý je rôzny pre rôzne rastliny.[4]
Použitie
Kyselina šťaveľová sa používa v analytickej chémii,[2] konkrétne sa využíva na odmernú analýzu ako štandard pri alkalimetrickej titrácii[5] a manganometrii.[6]
Okrem toho sa používa v čistiarenstve[2] (pri odstraňovaní škvŕn od hrdze a atramentu, pretože premieňa väčšinu nerozpustných solí železa na rozpustné šťaveľany[1]) a vo farbiarstve.[2]
Bezpečnosť
Kyselina etándiová je jedovatá.[1]
Referencie
- ↑ a b c d e f g "oxalic acid". Encyclopædia Britannica. 2010. Encyclopædia Britannica Online.
- ↑ a b c d e kyselina oxálová. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 411.
- ↑ zlato. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 717.
- ↑ a b WEBB, Mary Alice. Cell-Mediated Crystallization of Calcium Oxalate in Plants. The Plant Cell, 1999, roč. 11, čís. 4, s. 751–761. Dostupné online . ISSN 1040-4651. DOI: 10.2307/3870897.
- ↑ alkalimetria. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 84.
- ↑ manganometria. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 438.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk