A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kyselina citrónová | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | C6H8O7 C3H5O.(COOH)3 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Synonymá | kyselina 2-hydroxypropán-1,2,3-trikarboxylová kyselina 3-karboxy-3-hydroxypentandiová | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vzhľad | Biela kryštalická látka | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 192,1 u | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 192,13 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | 153 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota rozkladu | 175 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Hustota | 1,665 g/cm³ | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť | vo vode: 133 g/100 ml (20 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo CAS | 77-92-9 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo UN | 1789 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
EINECS číslo | 201-069-1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo RTECS | GE7350000 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kyselina citrónová (C3H5O•(COOH)3) je slabá trikarboxylová kyselina nachádzajúca sa v citrusových plodoch. Je prírodnou konzervačnou látkou a používa sa ako dochucovací prostriedok jedál a nealkoholických nápojov. V biochémii je dôležitým medziproduktom v citrátovom cykle.
Kyselina citrónová sa nachádza v rôznych druhoch ovocia a zeleniny, najväčší výskyt (najväčšia koncentrácia) je v citrónoch a limetkách, kde môže dosiahnuť obsahu až 8% hmotnosti sušiny.
Vlastnosti
Kyselina citrónová je pri izbovej teplote biela, kryštálická látka. Vyskytuje sa buď ako bezvodá alebo ako monohydrát. Bezvodá kryštalizuje z horúcej vody, zatiaľ čo jej monohydrát kryštalizuje za studena. Monohydrát môže byť prevedený na bezvodú kyselinu pri 74 °C. Kyselina citrónová je veľmi dobre rozpustná vo vode (133 g/100 ml pri 20 °C) a tiež sa dobre rozpúšťa v etanole. Z chemického hľadiska má kyselina citrónová vlastnosti ako ostatné karboxylové kyseliny. Pri zahriatí nad 175 °C sa rozkladá (dekarboxyluje).
História
Objav kyseliny citrónovej je pripisovaný perzskému alchymistovi z 8. storočia Jaber Ibn Hajjánovi. Stredovekí európski učenci si boli vedomí existencie prírodnej kyseliny v citrónoch a citrónových šťavách. Švédsky chemik Carl Wilhelm Scheele prvýkrát izoloval kyselinu citrónovú v roku 1784 kryštalizáciou z citrónovej šťavy. V priemyselnom rozsahu sa začala kyselina vyrábať v roku 1860. V roku 1893 objavil C. Wehmer, že niektoré druhy plesne rodu Penicillium dokážu produkovať kyselinu citrónovú z cukru. Ale tento mikrobiálny spôsob výroby kyseliny nebol priemyselne dôležitý až do prvej svetovej vojny, ktorá prerušila taliansky export citrusov. James Currie v roku 1917 objavil, že pleseň rodu Aspergillus niger môže účinne vyrábať kyselinu citrónovú. O dva roky neskôr firma Pfizer začala priemyselnú výrobu kyseliny citrónovej na tomto princípe.
Výroba
V dnešnej dobe prevažuje priemyselná výroba pomocou kultúry Aspergillus niger. Pri tejto výrobe je kultúra kŕmená sacharózou, aby produkovala kyselinu. Potom sa kultúra odfiltruje a kyselina je z výsledného roztoku vyzrážaná pomocou hydroxidu vápenatého. Zo vzniknutého citrátu vápenatého sa samotná kyselina získa pomocou kyseliny sírovej.
Použitie
Doplnok stravy
V potravinárstve sa kyselina citrónová používa ako ochranná a dochucovacia látka, hlavne u nealkoholických nápojov (býva označovaná ako prídavná látka E 330). Soli (predovšetkým tie s kovmi) sa používajú ako zdroj minerálov pri diétach či pri ochoreniach, kedy dané minerály organizmu chýbajú.
V potravinárstve
Okrem samotnej kyseliny citrónovej sa v potravinárstve využívajú jej sodné E 331, draselné E332 a vápenaté soli E 333, ale aj citrát horečnatý E 345, citrát amónny E 380, citrát železnato-amónny E 381, citrát izopropylnatý E 384 a citranaxantín E 161i. (Kurzívou sú označené škodlivé aditívne látky.)
Zmäkčovanie vody
Vďaka schopnosti tvoriť s kovmi cheláty sa kyselina citrónová pridáva do mydiel a čistiacich prostriedkov. Vo fotografickej chémii sa používa ako kyslá súčasť niektorých prerušovacích kúpeľov a ustaľovačov. Dá sa však nahradiť polovičným množstvom koncentrovanej kyseliny octovej.
Bezpečnosť
Smrteľná dávka (LD50) kyseliny citrónovej je pre potkana (orálne) 3 000 mg/kg.
Externý odkaz
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyselina citronová na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Šelak
Žltá 2G
Žltá SY
Β-Kryptoxantín
Acesulfám draselný
Acetanhydrid
Aktívne uhlie
Amarant
Amoniak
Anoxomer
Antokyán
Argón
Aspartám
Bentonit
Benzoan sodný
Benzoylperoxid
Benzylalkohol
Betakarotén
Bifenyl
Brilantná čierna BN
Brilantná modrá FCF
Brilantná zelená BS
Bután
Celulóza (organická látka)
Chlór
Chlorid amónny
Chlorid cínatý
Chlorid draselný
Chlorid horečnatý
Chlorid vápenatý
Chlorofyl
Citrát trisodný
Citrát trivápenatý
Difosforečnan
Dihydrogéncitrát sodný
Dihydrogencitrát vápenatý
Dihydrogenfosforečnan sodný
Dusík
Dusičnan draselný
Dusičnan sodný
Dusitan sodný
Erytorban sodný
Etanol
Etylacetát
E číslo
Flavínmononukleotid
Flavoxantín
Glutaman sodný
Glycín
Glycerol
Hélium
Hexakyanoželeznatan draselný
Hexametyléntetraamín
Hliník
Hydrogéncitrát sodný
Hydrogénsíran sodný
Hydrogénuhličitan sodný
Hydrogencitrát vápenatý
Hydrogenfosforečnan vápenatý
Hydrogensíran draselný
Hydrogenvínan draselný
Hydroxid draselný
Hydroxid sodný
Hydroxid vápenatý
Inozinát sodný
Jodid draselný
Jodid vápenatý
Karagén
Karamel
Karmín
Karotén
Kyselina adipová
Kyselina askorbová
Kyselina benzoová
Kyselina chlorovodíková
Kyselina citrónová
Kyselina erytorbová
Kyselina fumarová
Kyselina glutámová
Kyselina jablčná
Kyselina jantárová
Kyselina mliečna
Kyselina mravčia
Kyselina octová
Kyselina propiónová
Kyselina sírová
Kyselina sorbová
Kyselina trihydrogenfosforečná
Kyselina vínna
Kyslík
Lanolín
Manitol
Metylpropán
Mliečnan sodný
Mravčan amónny
Mravčan vápenatý
Niacín
Octan sodný
Oxidy dusíka
Oxid chloričitý
Oxid dusný
Oxid horečnatý
Oxid kremičitý
Oxid siričitý
Oxid titaničitý
Oxid uhličitý
Oxid vápenatý
Pektín
Propán
Propionát draselný
Propionát sodný
Propionát vápenatý
Riboflavín
Sépiolit
Síran amónno-hlinitý
Síran amónny
Síran draselný
Síran draselno-hlinitý
Síran meďnatý
Síran sodný
Síran vápenatý
Sorban draselný
Sorbitol
Striebro
Sukralóza
Talk
Tartrazín
Tetracyklín
Tiosíran sodný
Trietylcitrát
Uhličitan železnatý
Uhličitan draselný
Uhličitan horečnatý
Uhličitan sodný
Uhličitan vápenatý
Vermikulit
Vodík
Zlato
Zoznam prídavných látok v potravinách
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk