A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kyselina jablčná | |||||||||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | C4H6O5 | ||||||||||||||||||||||||||||
Vzhľad | Bezfarebná kryštalická látka | ||||||||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 134,1 u | ||||||||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 134,09 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | 101 – 104 °C (D- alebo L-izomér) 128 – 132 °C (racemát) | ||||||||||||||||||||||||||||
Teplota rozkladu | 140 °C (L-izomér) | ||||||||||||||||||||||||||||
Hustota | 1,609 g/cm³ | ||||||||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť | vo vode: 16 g/100 ml (D- alebo L-izomér pri 20 °C) 55,8 g/100 ml (racemát pri 20 °C) v polárnych rozpúšťadlách: etanol 36,35 g/100 ml (D- alebo L-izomér pri 20 °C) 45,53 g/100 ml (racemát pri 20 °C) acetón éter mierne rozpustný | ||||||||||||||||||||||||||||
Teplota vzplanutia | 203 °C (racemát) | ||||||||||||||||||||||||||||
Teplota vznietenia | 349 °C (racemát) | ||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||
Číslo CAS | 6915-15-7 | ||||||||||||||||||||||||||||
EINECS číslo | 230-022-8 | ||||||||||||||||||||||||||||
Číslo RTECS | ON7175000 | ||||||||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||
Kyselina jablčná, (C2H4O(COOH)2) je dikarboxylová kyselina, ktorú vyrábajú všetky živé organizmy, prispieva k príjemnej kyslej chuti ovocia, a je používaná ako prídavná látka v potravinách. Soli a estery kyseliny jablčnej sa nazývajú jablčnany (maláty).
Vlastnosti
Kyselina L-jablčná je prirodzene sa vyskytujúca forma, kým zmes L- a D- kyseliny jablčnej sa vyrába synteticky.
Kyselina hrá dôležitú úlohu v biochémii. V Hatchov-Slackovom cykle je malát zdrojom CO2 v Calvinovom cykle. V citrátovom cykle je (S)-jablčnan intermediát tvorený pridaním –OH.
Je tiež systemizovaná karboxyláciou s fosfoenolpyruvátom v strážnych bunkách listov rastlín. Jablčnan, ako dvojitý anión, často sprevádza draslíkové katióny pri príjme rozpustených látok do bunky, aby bola zachovaná rovnováha elektrolytov v bunkách.
História
Kyselina jablčná bola prvýkrát izolovaná z jablčnej šťavy Carlom Wilhelmom Scheeleom v roku 1785. Kyselina jablčná prispieva ku kyslosti zeleného jablka. Je prítomná v hrozne a vo väčšine vín s koncentráciou niekedy až 5 g/l. Vytvára kyslastú chuť vína, aj keď jej obsah s rastúcou zrelosťou ovocia klesá. Proces jablčno – mliečneho kvasenia, premieňa na kyselinu jablčnú oveľa slabšiu kyselinu mliečnu.
Použitie
V potravinárstve
Kyselina jablčná sa používa v potravinárskom priemysle (býva označovaná ako prídavná látka E296) na dochucovanie. Je zdrojom extrémnej kyslosti cukroviniek, vyrábaných v USA, tzv. extrémnych cukroviniek. Je tiež používaná s menej kyslou kyselinou citrónovou v kyslých cukríkoch, ktoré sú niekedy označované upozornením, že nadmerná konzumácia môže spôsobiť podráždenie úst.
Výroba a hlavné reakcie
Kyselina jablčná je produkovaná priemyselne, je vyrábaná dvojitou hydratáciou maleínanhydridu. Bola dôležitá pri objave Waldenovej inverzie a Waldenovho cyklu.
Externý odkaz
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Malic acid na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Acesulfám draselný
Anoxomer
Benzaldehyd
Bifenyl
Brilantná čierna BN
Brilantná modrá FCF
Chlorid horečnatý
Chlorid vápenatý
Citrát železito-amónny
Citrát amónno-železitý
Citrát trivápenatý
Difosforečnan
Dihydrogencitrát vápenatý
Disodné ribonukleotidy
Dusičnan sodný
Emulgátor
Erytorban sodný
Flavínmononukleotid
Glutaman sodný
Hexametyléntetraamín
Hinokitiol
Hydrogencitrát vápenatý
Inozinát sodný
Jodid draselný
Jodid vápenatý
Kaolín
Karagén
Kurkuma pravá
Kvasinka
Kyselina adipová
Kyselina erytorbová
Kyselina jablčná
Kyselina jantárová
Kyselina octová
Kyselina propiónová
Manitol
Mliečnan sodný
Oxid chloričitý
Peroxodisíran draselný
Polyetylénglykol
Propán-1,2-diol
Propionát draselný
Propionát sodný
Propionát vápenatý
Síran amónny
Síran draselno-hlinitý
Sorbát
Sorban draselný
Sorbitol
Sukralóza
Trietylcitrát
Zoznam prídavných látok v potravinách
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk