Kysucká vrchovina
Pohorie
Pupov, najvyšší vrch
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okresy	Žilina, Čadca, Kysucké Nové Mesto
Nadradená jednotka	Stredné Beskydy
Susedné jednotky	Oravské Beskydy Kysucké Beskydy Turzovská vrchovina Javorníky Žilinská kotlina Malá Fatra Oravská vrchovina Oravská Magura Podbeskydská vrchovina
Podradené jednotky	Vojenné Bystrická brázda Kysucké bradlá Krásňanská kotlina
Mestá	Žilina, Kysucké Nové Mesto
Najvyšší bod	Pupov
- výška	1 096 m n. m.
- súradnice	49°16′33″S 19°06′00″V / 49,2758°S 19,1°V / 49.2758; 19.1
Najnižší bod
- poloha	západný okraj územia
- výška	350 m n. m.
Poloha vrchoviny
Wikimedia Commons: Kysucká vrchovina
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Kysucká vrchovina je pohorie a geomorfologický celok Stredných Beskýd na Slovensku.

Vymedzenie

Hraničí na severe s Oravskými a Kysuckými Beskydmi, na severozápade krátkym úsekom s Turzovskou vrchovinou a na západe s pohorím Javorníky. Na juhu územie klesá do Žilinskej kotliny a nasleduje pásmo hôr v poradí Malá Fatra, Oravská vrchovina, Oravská Magura a Podbeskydská vrchovina.^[1]

Delenie

Kysucká vrchovina sa delí na 4 podcelky, ktoré zahŕňajú aj 2 časti:^[1]

• Vojenné
• Kysucké bradlá
  • Vadičovská brázda
  • Zázrivská brázda
• Bystrická brázda
• Krásňanská kotlina

Charakteristika

Kysucká vrchovina je rozľahlý vrchovinný masív, kde sa striedajú kopce s hlbokými údoliami. Nadmorská výška dosahuje maximum vrchom Pupov (1 096 m n. m.) pri Terchovej, turisticky významné sú aj Ľadonhora (999 m n. m.) a Straník (769 m n. m.).^[2][3] Oblasť Kysuckej vrchoviny je viac než z polovice zarastená prevažne ihličnatými lesmi, z listnatých porastov je vo väčšej miere zastúpený iba buk.

Hlavným vodným tokom tejto oblasti je rieka Kysuca a jej ľavostranné prítoky s dominantnou Bystricou, v juhovýchodnej časti je to Varínka. Podnebie radí Kysuckú vrchovinu medzi chladné oblasti s priemernými teplotami v zimnom období -3 až -7 °C, v letných mesiacoch 12 až 16 °C, počet dní so snehovou pokrývkou je 120 – 160 a počet letných dní 10 – 30.^{[chýba zdroj}

Chránené územia

V tejto oblasti sa nachádzajú početné druhy chránených rastlín, živočíchov aj prírodných útvarov a nálezísk. Aj preto viac ako polovica rozlohy územia patrí do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Tá bola vyhlásená v roku 1984 a má celkovú rozlohu 655 km². Jej súčasťou sú početné prírodné rezervácie a chránené prírodné výtvory, medzi ktoré patrí napríklad Kysucká brána, Veľké Ostré či Ľadonhora.^[4]

Referencie

Externé odkazy

• Kysucká vrchovina na OpenStreetMap

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kysucká vrchovina

Panoráma pohoria z juhu