Ladislav Kalina
slovenský partizánsky veliteľ
Biografické údaje
Narodenie	05.12.19195. december 1919 Tajov, Česko-Slovensko
Úmrtie	?
Politický portál  Slovenský portál  Biografický portál

Ladislav Kalina (* 5. december 1919 Tajov – ?) bol slovenský partizánsky veliteľ. V rokoch 1940 – 1942 vojak základnej vojenskej služby. Roku 1942 odvelený do ZSSR, kde v roku 1943 prešiel k Červenej armáde. Po absolvovaní výcviku v partizánskej škole Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia vo Sviatošine veliteľ 15-člennej organizátorskej partizánskej skupiny. 6. augusta 1944 vysadený na Latiborskú hoľu v Nízkych Tatrách. Do 9. septembra veliteľ partizánskej brigády Za slobodu Slovanov,^[1]:215 no po neúspechu SNP na Liptove bol vyradený zo štábu brigády. 26. septembra bol na chate Trangoška prepadnutý partizánmi brigády s cieľom fyzickej likvidácie a bol zranený. Po vyliečení sa pridal k partizánskemu oddielu Antona Cypricha.^[2]:569 Po oslobodení príslušník česko-slovenskej armády, po roku 1948 pracovník štátnych orgánov kontroly. Nositeľ viacerých vyznamenaní.^[1]:215

Ladislav Kalina pochádzal z Tajova. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici a začal pracovať ako bankový úradník.^[3] Základnú vojenskú službu absolvoval v rokoch 1940 – 1942. Encyklopédia SNP uvádza, že sa počas Slovenského štátu zapojil do ilegálneho protifašistického odboja, za čo bol údajne spravodajskou službou slovenskej armády a gestapom viackrát vyšetrovaný,^[1]:215 no Jozef Jablonický namieta, že o tomto neexistujú záznamy.^[2]:568

V roku 1942 bol Ladislav Kalina odvelený v radoch Rýchlej divízie do ZSSR, dostal sa na Krym a v októbri roku 1943 prešiel ako podporučík so svojou rotou pri Melitopoli k Červenej armáde.^[4]:111 Bol vyhlásený za nezvestného.^[3] Absolvoval výcvik v partizánskej škole Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia vo Sviatošine a ako veliteľ 15-člennej organizátorskej partizánskej skupiny bol 6. augusta 1944 vysadený na Latiborskú hoľu v Nízkych Tatrách. Z organizátorskej skupiny v priebehu augusta vznikli partizánske oddiely, ktoré sa podieľali v auguste a septembri 1944 na partizánskych akciách na Horehroní, Liptove a na Spiši.

9. septembra vznikla z oddielov partizánska brigáda Za slobodu Slovanov. Zároveň v tento deň bol Ladislav Kalina na základe kritiky sovietskych členov desantu pre neúspech SNP na Liptove vyradený zo štábu brigády a velenie brigády prevzal dovtedajší komisár brigády Voľanskij. Ladislav Kalina sa následne zdržiaval na chate Trangoška. 26. septembra bola chata prepadnutá útočníkmi pod vedením veliteľa brigády Voľanského s cieľom Kalinovej fyzickej likvidácie. Kalina bol zranený do nohy, jeho šofér A. Mikovíny zabitý. Liečil sa v podbrezovskej nemocnici.^{[3][pozn. 1]} Po vyliečení sa nevrátil k svojej pôvodnej brigáde a pridal k partizánskemu oddielu Antona Cypricha.^[2]:569

Po oslobodení vstúpil Ladislav Kalina do česko-slovenskej armády. Bol členom ústredného výboru Zväzu slovenských partizánov.^[5] V rokoch 1948 – 1966 bol pracovníkom Štátnej kontroly, od 1966 ústredný riaditeľ Štátnej inšpekcie akosti výrobkov potravinárskeho priemyslu v Bratislave.

Kalinov podpis sa nachádza na rezolúcii bývalých partizánskych veliteľov zo dňa 20. októbra 1950 požadujúcej prísny trest pre obžalovaných v procese s bývalým partizánskym veliteľom Viliamom Žingorom. Ladislav Kalina v roku 1968 tvrdil, že jeho podpis a podpis Ernesta Bielika na rezolúcii boli sfalšované.^[6]:190

• Československý vojnový kríž 1939 (1945)
• Rad Slovenského národného povstania I. triedy (1946)
• Rad Veľkej vlasteneckej vojny (1969)
• ďalšie česko-slovenské a zahraničné vyznamenania

1. ↑ Jozef Jablonický uvádza,^[2]:569 že sa Ladislav Kalina liečil v ružomberskej nemocnici, Ružomberok ale v tom čase bol už obsadený Nemcami.