A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Lev Davidovič Landau | |
sovietsky teoretický fyzik | |
Narodenie | 12. január 1908 Baku, Ruská ríša (dnešný Azerbajdžan) |
---|---|
Úmrtie | 1. apríl 1968 (60 rokov) Moskva, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko) |
Odkazy | |
Commons | Lev Davidovič Landau |
Lev Davidovič Landau (rus. Лев Давидович Ландау; * 22. január 1908, Baku – † 1. apríl 1968, Moskva) bol sovietsky fyzik židovského pôvodu, ktorý prispel k rozvoju mnohých oblastí teoretickej fyziky. V rokoch 1926 - 1927 publikoval svoje prvé práce z teoretickej fyziky. Od roku 1929 strávil pol roka v zahraničí, v Dánsku, Anglicku a Švajčiarsku, kde pracoval s poprednými teoretickými fyzikmi.
Život
Narodil sa 22. januára 1908 v Baku v dnešnom Azerbajdžane v židovskej rodine inžiniera pracujúceho v naftovom priemysle Davida Ľvoviča Landau a lekárky Ľubovi Veniaminovny Garkavi-Landau. Obaja jeho rodičia pochádzali z Bieloruska. Lev Davidovič Landau vyrastal v Baku, kde absolvoval štúdium na židovskom gymnáziu. Mal veľké nadanie na matematiku, vedel derivovať a integrovať v 14 rokoch. Vďaka týmto schopnostiam mu bolo umožnené zapísať sa na univerzitu v Baku len ako 14 ročnému. V roku 1927 ako 19 ročný absolvoval štúdium na Leningradskej univerzite. Následne začal ašpirantúru na Leningradskom fyzikálno-technickom inštitúte. Ako veľmi nadanému mladému vedcovi mu bolo umožnené odcestovať do Dánska, kde spolupracoval s Nielsom Bohrom.[1] Navštívil aj Cambridge, kde krátko spolupracoval s Diracom a Zürich, kde sa stretol s Wolfgangom Paulim.
V roku 1930 publikoval svoju prácu o diamagnetizme kovov (tzv. Landauov diamagnetizmus), v ktorej vypočítal diskrétne hladiny elektrónov v magnetickom poli (Landauove úrovne) a predpovedal periodické zmeny v citlivosti v závislosti od poľa v silných poliach (de Haasov-van Alphenov jav). V roku 1933 ako prvý navrhol teóriu antiferomagnetizmu. V polovici 30. rokov spoločne s Je.M. Lifšicom pracoval na výskume feromagnetizmu a začal s ním písať desaťzväzkovú učebnicu fyziky. Toto dielo je dodnes považované za veľmi kvalitnú vysokoškolskú učebnicu, bolo preložené do 20 jazykov a dočkalo sa viacerých vydaní.
V roku 1932 bol poverený vedením teoretického oddelenia na Ukrajinskom fyzikálno-technickom ústave v Charkove. V roku 1934 mu bol za jeho vynikajúce výsledky udelený doktorát. Od roku 1937 pracoval na Ústave fyzikálnych problémov Sovietskej akadémie vied.[2] Napriek tomu, že jeho veľké úspechy na poli vedy boli známe aj v zahraničí, bol v období veľkých čistiek zatknutý a vyšetrovaný ako nemecký špión.[1] Vzhľadom na jeho židovský pôvod sa jednalo o mimoriadne nezmyselné obvinenie. Prepustený bol až v roku 1939 po zásahu svojho nadriadeného prof. Piotra Kapicu priamo u Stalina. Kapica sa zaňho osobne zaručil a začal sa vyhrážať, že v prípade pokračovania Landauovej väzby prestane vykonávať ďalšiu vedeckú činnosť.
Za svoju vedeckú prácu bol v rokoch 1949 a 1953 ocenený prestížnou Stalinovou cenou. V roku 1954 získal titul Hrdina Socialistickej práce. V roku 1962 získal Nobelovu cenu za fyziku za objav supratekutosti. V roku 1962 ho zrazil nákladný automobil a cenu si preto osobne nemohol prevziať. Niekoľko mesiacov ležal v kóme. Zranenia napokon postupne prekonal, ale už nikdy viac sa nevenoval vedeckej činnosti.
Medzi jeho významných študentov patrili Lev Pitaevskij, Alexej Abrikosov, Jevgenij Lifšic, Lev Gorkov, Isaak Chalatnikov, Roaľd Sagdeev a Isaak Pomerančuk.
Bol ženatý s Korou Drobanzevou, s ktorou mal syna Igora (1946).
Posledná vedecká publikácia mu vyšla v roku 1960.[3] Zomrel v dôsledku komplikácií súvisiacich s predošlým zranením z automobilovej nehody[4] vo veku 60 rokov 1. apríla 1968. Pochovaný je na Novodevičiom cintoríne v Moskve.
Knihy preložené do slovenčiny
- LANDAU, Lev Davidovič; RUMER, Jurij Borisovič. Čo je to teória relativity. Preklad Ján Chrapan. 1. vyd. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, 1966. 72 s. (Edícia teoretickej literatúry. Polytechnická knižnica.)
- LANDAU, Lev Davidovič; RUMER, Jurij Borisovič. Čo je to teória relativity. Preklad Ján Chrapan. 2. vyd. Bratislava : Alfa, 1971. 71 s. (Polytechnická knižnica.)
- LANDAU, Lev Davidovič; RUMER, Jurij Borisovič. Čo je to teória relativity. Preklad Ján Chrapan. Vyd. 1. Bratislava : Mladé letá, 1975. 79 s.
- LANDAU, Lev Davidovič; KITAJGORODSKIJ, Aleksandr Isaakovič. Fyzika pre každého. Preklad Ján Chrapan. 1. vyd. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, 1966. 420 s. (Polytechnická knižnica.)
- LANDAU, Lev Davidovič; KITAJGORODSKIJ, Aleksandr Isaakovič. Fyzika pre každého. Preklad Ján Chrapan. 2. vyd. Bratislava : Alfa, 1972. 420 s. (Edícia teoretickej literatúry. Polytechnická knižnica.)
- LANDAU, Lev Davidovič; LIFŠIC, Jevgenij Michajlovič. Úvod do teoretickej fyziky 1 : Mechanika, elektrodynamika. Preklad Juraj Šebesta. 1. vyd. Bratislava; Moskva : Alfa; Mir, 1980. 286 s. (Edícia matematicko-fyzikálnej literatúry.)
- LANDAU, Lev Davidovič; LIFŠIC, Jevgenij Michajlovič. Úvod do teoretickej fyziky 2 : Kvantová mechanika. Preklad Juraj Šebesta. 1. vyd. Bratislava; Moskva : Alfa; Mir, 1982. 360 s. (Edícia teoretickej literatúry.)
- LANDAU, Lev Davidovič; KITAJGORODSKIJ, Aleksandr Isaakovič. Fyzika pre všetkých 1 : Fyzikálne telesá. Preklad Ján Chrapan, Eva Tokariková. 1. vyd. Bratislava; Moskva : Alfa; Mir, 1982. 263 s.
- LANDAU, Lev Davidovič; KITAJGORODSKIJ, Aleksandr Isaakovič. Fyzika pre všetkých 2 : Molekuly. Preklad Ján Chrapan, Eva Tokariková. 1. vyd. Bratislava; Moskva : Alfa; Mir, 1983. 219 s. (Edícia matematicko-fyzikálnej literatúry.)
- LANDAU, Lev Davidovič; KITAJGORODSKIJ, Aleksandr Isaakovič. Fyzika pre všetkých 3 : Elektróny. Preklad Ján Chrapan, Eva Tokariková. 1. vyd. Bratislava; Moskva : Alfa; Mir, 1984. 222 s. (Edícia matematicko-fyzikálnej literatúry.)
- LANDAU, Lev Davidovič; KITAJGORODSKIJ, Aleksandr Isaakovič. Fyzika pre všetkých 4 : Fotóny a jadrá. Preklad Ján Chrapan, Eva Tokariková. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1984. 229 s. (Edícia matematicko-fyzikálnej literatúry.)
Referencie
- ↑ a b Goldsmith, M., 2007, Landau, Lev Davidovich. in Skolnik, F., Berenbaum, M. (Eds.) Encyclopaedia Judaica, 2nd Edition. Kat–Lies. Vol. 12, Thomson, Gale, Detroit, s. 464
- ↑ Landau, Lev Davidovič, Boľšaja sovietskaja enciklopedia . bse.sci-lib.com, . Dostupné online. (po rusky)
- ↑ GINZBURG, Vitaly L. Landau's Attitude Toward Physics and Physicists. Physics Today, 1989, roč. 42, čís. 5, s. 54 – 61. ISSN 0031-9228. DOI: 10.1063/1.881169.
- ↑ Landau, Lev Davydovič. Pyramída (Bratislava: Socialistická akadémia Slovenskej socialistickej republiky vo vydavateľstve Obzor), október 1977, roč. VII, čís. 74, s. 2416-2417. ISSN 0231-9047.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lev Davidovič Landau
Externé odkazy
- Lev Davidovič Landau (po anglicky)
- Lev Landau (po rusky)
- Landau, Kapica a Stalin (po česky)
- http://arxiv.org/PS_cache/hep-ph/pdf/0204/0204295v1.pdf Landauove teoretické minimum - seminár, podľa Boris L. Ioffe, v 1950) (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Šúdži Nakamura
Šiničiró Tomonaga
Žores Ivanovič Alfiorov
Aage Niels Bohr
Abdus Salam
Adam Riess
Albert Abraham Michelson
Albert Einstein
Albert Fert
Alexandr Michajlovič Prochorov
Alexej Alexejevič Abrikosov
Alfred Kastler
Andrea Ghezová
Andrej Konstantinovič Gejm
Anthony James Leggett
Antony Hewish
Arno Allan Penzias
Arthur B. McDonald
Arthur Holly Compton
Arthur Leonard Schawlow
Barry Barish
Ben Roy Mottelson
Bertram Brockhouse
Brian David Josephson
Brian Schmidt
Burton Richter
Carlo Rubbia
Carl David Anderson
Cecil Frank Powell
Charles Édouard Guillaume
Charles Glover Barkla
Charles Hard Townes
Charles Kuen Kao
Claude Cohen-Tannoudji
Clifford Shull
Clinton Davisson
Clyde Cowan
Daniel Chee Tsui
David J. Thouless
David Jonathan Gross
David Morris Lee
Dennis Gabor
Donald Arthur Glaser
Donna Stricklandová
Douglas Dean Osheroff
Duncan Haldane
Edward Mills Purcell
Edward Victor Appleton
Emilio Gino Segrè
Enrico Fermi
Eric Allin Cornell
Ernest Lawrence
Ernest Walton
Ernst Ruska
Erwin Schrödinger
Felix Bloch
Filip Lenard
François Englert
Frederick Reines
Gabriel Lippmann
Georges Charpak
George Elwood Smith
George Paget Thomson
George Smoot
Gerardus ’t Hooft
Gerd Binnig
Gustav Ludwig Hertz
Hannes Olof Gösta Alfvén
Hans Bethe
Hans Georg Dehmelt
Heike Kamerlingh Onnes
Heinrich Rohrer
Hendrik Lorentz
Henri Becquerel
Henry Way Kendall
Herbert Kroemer
Hideki Jukawa
Hiroši Amano
Horst Ludwig Störmer
Hugh David Politzer
Igor Jevgenievič Tamm
Ilia Michajlovič Frank
Isamu Akasaki
Isidor Isaac Rabi
Ivar Giaever
Jóičiró Nambu
Jack Kilby
Jack Steinberger
James Chadwick
James Cronin
James Franck
James Peebles
James Rainwater
Jang Čen-ning
Jean Baptiste Perrin
Jerome Isaac Friedman
Johannes Diderik van der Waals
Johannes Georg Bednorz
Johannes Hans Daniel Jensen
Johannes Stark
John Bardeen
John Cromwell Mather
John Douglas Cockcroft
John Hasbrouck Van Vleck
John Lewis Hall
John Michael Kosterlitz
John Robert Schrieffer
John William Strutt
Joseph Hooton Taylor
Joseph John Thomson
Julian Schwinger
Kai Siegbahn
Karl Alexander Müller
Karl Ferdinand Braun
Kip Thorne
Klaus von Klitzing
Konstantin Sergejevič Novoselov
Leon Cooper
Leon Max Lederman
Leo Esaki
Lev Davidovič Landau
Li Čeng-tao
Louis Eugène Félix Néel
Louis Victor de Broglie
Luis Walter Alvarez
Makoto Kobajaši
Manne Siegbahn
Maria Goeppertová-Mayerová
Marie Curiová
Martinus Veltman
Martin Lewis Perl
Martin Ryle
Max Born
Max Planck
Max von Laue
Melvin Schwartz
Murray Gell-Mann
Nevill Francis Mott
Nicolaas Bloembergen
Niels Bohr
Nikolaj Gennadijevič Basov
Nils Gustaf Dalén
Norman Foster Ramsey
Otto Stern
Owen Chamberlain
Owen Willans Richardson
Patrick Maynard Stuart Blackett
Paul Dirac
Pavel Alexejevič Čerenkov
Percy Williams Bridgman
Peter Grünberg
Philip Warren Anderson
Pierre-Gilles de Gennes
Pierre Curie
Piotr Leonidovič Kapica
Polykarp Kusch
Raymond Davis
Riccardo Giacconi
Richard Edward Taylor
Richard Feynman
Robert Andrews Millikan
Robert Betts Laughlin
Robert Coleman Richardson
Robert Hofstadter
Roger Penrose
Roy Jay Glauber
Rudolf Mößbauer
Russell Alan Hulse
Samuel Chao Chung Ting
Saul Perlmutter
Serge Haroche
Sheldon Lee Glashow
Simon van der Meer
Steven Chu
Steven Weinberg
Subrahmanyan Chandrasekhar
Takaaki Kadžita
Theodor Wolfgang Hänsch
Tošihide Masukawa
Val Logsdon Fitch
Victor Franz Hess
Vitalij Lazarevič Ginzburg
Walter Houser Brattain
Walther Bothe
Werner Karl Heisenberg
Wilhelm Conrad Röntgen
Willard Sterling Boyle
William Alfred Fowler
William Daniel Phillips
William Henry Bragg
William Lawrence Bragg
William Shockley
Willis Eugene Lamb
Wolfgang Ketterle
Wolfgang Paul
Wolfgang Pauli
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk