A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Liverpool FC | |||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||
| Celý názov | Liverpool Football Club | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Prezývka | The Reds | ||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Založený | 3. júna 1892 | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Štadión | Anfield, Liverpool | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Kapacita | 53 394 | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Majiteľ | Fenway Sports Group | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Predseda |  John W. Henry
| ||||||||||||||||||||||||||||||
| Tréner |  Jürgen Klopp
| ||||||||||||||||||||||||||||||
| Liga | Premier League | ||||||||||||||||||||||||||||||
| 2022/23 | 5. miesto (z 20) | ||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||
| Pozri aj Športový portál | |||||||||||||||||||||||||||||||
Liverpool FC je anglický futbalový klub z Liverpoolu hrajúci FA Premier League, najvyššej anglickej futbalovej súťaži. Klub vyhral 6x Ligu Majstrov viac ako akýkoľvek anglický klub, 3x pohár UEFA, 4x Superpohár UEFA, 19 x ligový titul, 7x FA Cup, rekordných 9 titulov EFL Cup a 16x FA Community Shield.
História
Založenie – 1923
Počiatky futbalu v Liverpoole siahajú až do roku 1878, kedy bol v meste založený futbalový klub St. Domingo FC. O rok neskôr sa premenoval na Everton FC.[1] Ten bol v roku 1888 zakladajúcim členom Football League. Everton svoje zápasy hral na Anfield Road.[2] V roku 1891 sa John Houlding, miestny obchodník a neskôr aj starosta Liverpoolu, rozhodol klubu zvýšiť nájom, s čím akcionármi Evertonu nesúhlasili. Po sérii rokovaní sa Everton rozhodol Anfield opustiť a presťahoval sa po 7 rokoch pôsobenia na Anfield do Goodison Parku. Houlding na to reagoval tým, že 15. marca 1892 založil nový klub menom Liverpool FC, ktorý svoje zápasy hral na Anfield Road.[3] Prvým trénerom klubu sa stal John McKenna, ktorý do klubu priviedol 13 škótskych profesionálnych futbalistov. Vo svojej prvej sezóne klub vyhral Lancashire League, nasledujúcu sezónu prešiel do Football League Second Division.[4] Túto sezónu Liverpool skončil ako neporazený celok a prešiel do First Division, čo bola najvyššia súťaž v Anglicku. Svoj prvý titul v najvyššej súťaži klub vyhral v roku 1901, potom znova v roku 1906.[5][6] V roku 1914 hral Liverpool svoje prvé finále FA Cupu, ktoré ale prehral 1:0 s Burnley FC.[7]
Sezóny 1923 – 1959
V roku 1923 a 1924 klub prvýkrát získal dva ligové tituly za sebou, vedený anglickým obrancom Ephraimom Longworthom. Potom ale prišiel ústup a klub musel pretrpieť najdlhšiu sériu v histórii klubu bez získania ligového titulu. Čakanie na neho bolo ukončené až v roku 1947.[8] V roku 1954 Liverpool zostúpil do Second Division.[9]
Éra Billa Shanklyho 1959-1974
Viac v článku: Bill Shankly
Je nutné podotknúť, že najväčšiu slávu klubu priniesol práve Bill Shankly. Keď Shankly prišiel na Anfield v pondelok 14. decembra 1959, Liverpool bol päť rokov v druhej divízii a v FA Cupe ho v sezóne 1958-59 porazil amatérsky klub Worcester City.[10] Samotný Anfield bol v havarijnom stave bez akejkoľvek techniky na zavlažovanie ihriska a Shankly trval na tom, aby klub vynaložil 3 000 libier na rekonštrukciu trávnika. Shankly opísal tréningové centrum, ktoré sa nachádzalo v Melwoode ako "bordel" a na jedno z ihrísk sa opýtal, či ho bombardovali Nemci.[11] Káder Liverpoolu, ktorý zdedil, pozostával prevažne z priemerných hráčov a niekoľkých sľubných náhradníkov.
| „ | Mojou ideou bolo postaviť v Liverpoole baštu neporaziteľnosti. Keby mal Napoleon túto myšlienku, dobyl by celý svet. Mojim cieľom bol vybudovať Liverpool do takého bodu, až kým sa nakoniec všetci budú musieť podriadiť a vzdať sa. | “ |
Napriek ťažkostiam sa Shankly rýchlo cítil vo svojom novom klube ako doma a nadviazal si skvelé puto medzi fanúšikmi klubu a svojim trénerským tímom. Hoci Shankly veril, že má vynikajúci trénerský štáb, hráčsky káder nebol až taký pôsobivý. Na prestupovú listinu umiestnil 24 hráčov. Všetci opustili klub v priebehu jedného roka. Podľa Kellyho boli úspechy klubu založené na tréningovom systéme, ktorý Shankly, Paisley, Fagan a Bennett zaviedli v tréningovom centre v Melwoode. Shankly odsúdil beh na dlhé trate po cestách a trval na tom, že okrem zahrievacích cvičení a špeciálnych cvičení potrebných na predchádzaniu zranení trénovali hráči na tráve s loptou. Všetko sa robilo systematicky s hráčmi, ktorí sa striedali cvičebnými postupmi v skupinách s cieľom dosiahnuť stanovené ciele. Tréningy najprv začínali s atletickými cvičeniami, ako je skákanie cez švihadlo alebo drepy, a potom sa prešlo k futbalovo špecifickým tréningom, ako je vedenie lopty alebo dribling. Shankly sa v tréningoch zameriaval na rozvoj reflexov, vytrvalosti a rozvoj kontroly lopty na nohe. Aby predchádzal zraneniam, hráči robili cviky na "schladenie sa" po tréningu. Shankly svoje tréningy plánoval do absolútnych detailov. Dalo by sa argumentovať, že základy moderného trénovania položil práve on.[12]
Príchod nových hráčov
Vo svojej autobiografií Shankly opísal, že mal veľké ťažkosti presvedčiť majiteľov, aký veľký potenciál tento klub má a aby vedenie míňalo peniaze na prestup kvalitných hráčov. Častokrát bol už na pokraji odchodu. Oporu našiel v Ericovi Sawyerovi - členovi vedenia klubu. Na jednom zasadnutí vedenia klubu v roku 1961 Shankly trval na tom, aby klub kúpil dvoch škótskych hráčov. Prvá odpoveď správnej rady bola, že si ich "nemôžu dovoliť kúpiť, ale Sawyer zakročil a povedal: „Nemôžeme si dovoliť ich nekúpiť." Liverpool v lete týchto dvoch Škótov kúpil. Boli to Ron Yeats a Ian St John. Liverpool v sezóne hneď postúpil do prvej ligy a tým sa odštartoval kolotoč Shanklyho éry.
Štart v prvej lige bol ťažší a v prvej sezóne 1962-1963 sa umiestnili len na ôsmom mieste. Klub posilnil o dvoch útočníkov a nasadil do svojho kádra talenty, ktoré vychovali vo svojej akadémií. Tvrdá práca sa Shanklymu konečne oplatila a v nasledujúcej sezóne 1963-1964 Liverpool vyhral ligový titul.[13] Podľa Rogera Hunta bolo tajomstvom úspechu Liverpoolu to, že pod vedením Shanklyho boli klub s najlepšou fyzickou kondíciou v celom Anglicku.
Triumf v FA Cupe
Shanklyho veľkým snom bolo s klubom vyhrať prvý titul v FA Cupe V máji v roku 1965 Liverpool po prvý raz v histórii klubu vyhral FA Cup víťazstvom 2:1 nad Leeds United vo Wembley.[14] Shankly vo svojej autobiografii uviedol, že spomedzi jeho mnohých úspechov bolo víťazstvo vo finále FA Cupu v roku 1965 jeho najkrajším dňom vo futbale.
Debut v Európe
Liverpool debutoval v Európskej súťaži v sezóne 1964-65, súťažil v Európskom pohári a dostal sa do semifinále, kde prehral proti Internazionale.[15]
V sezóne 1965–66, Liverpool opäť získal ligový titul a dostal sa do finále Pohára víťazov pohárov. Finále prehral v Hampden Parku po predlžení 2-1 proti Borussia Dortmund.[16]
Shankly a Paisley sa naučili veľa o európskom futbale. Ich stratégiou bolo zadržiavanie vonku a útok doma. Shankly aplikoval tento princíp v zápase predkola proti Juventusu. Liverpool hral v prvom zápase vonku. Napriek tomu, že sa Juventus v 81. minúte ujal vedenia, Shankly nariadil svojim hráčom, aby zabezpečili, že manko bude iba jeden gól. Liverpool potom prešiel na úplný útok v druhom zápase na Anfielde a vyhral 2:0 (celkovo 2:1).
Bill Shankly mal veľmi blízky vzťah s fanúšikmi klubu. Shankly zdôrazňoval dôležitosť fanúšikov. Hovoril o tom, že The Kop „nasáva loptu do siete“ a prinútil divákov, aby sa cítili ako účastníci zápasov. Tento koncept je dodnes pilierom klubu. Na úzkom púte fanúšikov s trénerom stavia v súčasnosti aj Jurgen Klopp.
Odchod z klubu
Shankly si počas svojho pôsobenia v klube pripísal na konto 3 ligové tituly, 2 trofeje FA Cup, a jeden titul v Európskom pohári. Jeho trofeje sú ale len špičkou jeho vplyvu na Liverpool. Bill Shankly premenil celý klub. Z klubu trápiaceho sa v druhej lige, bez infraštruktúry urobil klub bojujúci o tie najväčšie ambície. Bill Shankly je tá najvýznamnejšia ikona v histórií tohto klubu. Na jeho systém po jeho odchode v roku 1974 nadviazal jeho asistent Bob Paisley.
1975 - 1983
V roku 1976, v druhom roku Paysleho pôsobenia, Liverpool vyhral ligový titul a znovu Pohár UEFA.[17][18] V roku 1977 nasledoval ďalší ligový titul, prehra vo finále FA Cupu, ale aj prvá výhra v Pohári majstrov európskych krajín. Finále sa hralo na Stadio Olimpico v Ríme a Liverpool porazil 3:1 Borussiu Mönchengladbach gólmi McDermotta, Smitha a Neala z penalty. Rok potom Liverpool trofej obhájil, keď vo Wembley porazil Club Brugge 1:0 gólom legendárneho Kennyho Dalglisha.
V roku 1979 Liverpool získal 11 ligový titul[19], ktorým ustanovil ligový rekord, pretože získal celkovo 64 bodov, a v 42 zápasoch inkasoval iba 16 gólov. Počas deviatich sezón Paisleyho pôsobenia na pozícií trénera získal Liverpool 20 trofejí, vrátane troch európskych pohárov, pohára UEFA, šiestich ligových titulov a troch po sebe nasledujúcich ligových pohárov; jedinou domácou trofejou, ktorú nezískal, bol FA Cup.[20]
Sezóny 1983 – 1989 (Katastrofy v Hillsborough a Heysel)
Paisley odišiel do dôchodku v roku 1983 a nahradil ho jeho asistent Joe Fagan.[21] Liverpool vyhral v prvej sezóne Fagana ligový, ligový pohár a európsky pohár a stal sa prvým anglickým klub, ktorý získal tri trofeje v sezóne.[22] Liverpool sa v roku 1985 dostal opäť do finále európskeho pohára, proti Juventusu na štadióne Heysel. Pred výkopom fanúšikovia Liverpoolu porušili plot, ktorý oddeľoval obe skupiny priaznivcov, a napadli fanúšikov Juventusu. Výsledná váha ľudí spôsobila zrútenie oporného múru, ktorý zabil 39 fanúšikov, väčšinou Talianov. Incident sa stal známym ako katastrofa na Heysel Stadium.[23] Zápas sa napriek protestom oboch trénerov odohral a Liverpool v ňom podľahol Juventusu 1:0. V dôsledku tragédie bol anglickým klubom zakázaný vstup do európskych súťaží na päť rokov; Liverpool dostal až desaťročný zákaz, ktorý sa neskôr znížil na šesť rokov. Štrnásť fanúšikov Liverpoolu bolo odsúdených za neúmyselné zabitie.
Fagan odišiel do dôchodku tesne pred katastrofou, keď Kenny Dalglish bol vymenovaný za jeho nástupcu a hrajúceho trénera.[24] Počas jeho pôsobenia získal klub ďalšie tri ligové tituly a dva FA Cupy, vrátane „Double“ v sezóne 1985–86.
Hillsborough
Viac info v článku: Tragédia v Hillsborough, Taylorova správa
Úspech Liverpoolu však zatienila jedna z najväčších futbalových tragédií histórie známej ako Tragédia v Hillsborough: v semifinále FA Cupu proti Nottinghamu Forest 15. apríla 1989 boli stovky fanúšikov Liverpoolu pritlačení o obvodové oplotenie.[25] V ten deň zomrelo deväťdesiatštyri fanúšikov. 95. obeť zomrela v nemocnici na následky zranení o štyri dni neskôr a 96. obeť zomrela po takmer štyroch rokoch v kóme.[26] V júli v roku 2022 zomrel Andrew Devine. Andrew v osudný deň utrpel život meniace zranenia, ale prežil. Klub ohlásil, že Andrewa pridajú do memoriálu ako 97 obeť. Od sezóny 2021/2022 klub na drese vzadu nosí číslo 97 namiesto pôvodných 96.[27] Po katastrofe v Hillsborough prebehla vládna kontrola bezpečnosti štadiónov. Výsledná správa rozhodla, že hlavným dôvodom katastrofy nadmerná preplnenosť tribúny z dôvodu zlyhania policajnej kontroly.[28]
Liverpool bol súčasťou najtesnejšieho konca ligovej sezóny v sezóne 1988–89. Liverpool skončil s Arsenalom s rovnakým počtom bodov a gólov, ale stratil titul vďaka nižšiemu celkovému počtu strelených gólov, keď Arsenal strelil konečný gól v poslednej minúte sezóny.[29]
Sezóny 1989 – 2009
Po tragédií v Hillsborough Dalglish tím opustil a na jeho miesto nastúpil bývalý hráč Graeme Souness.[30] Pod jeho vedením Liverpool zvíťazil vo finále FA Cupu 1992[31], ale ich ligové výkony klesli, s dvoma po sebe nasledujúcimi šiestymi miestami, čo nakoniec vyústilo do jeho suspendácie v januári 1994. Sounessa nahradil Roy Evans a Liverpool ďalej zvíťazil vo finále Pohára futbalovej ligy 1995.[32] Aj keď sa pod vedením Evansa priblížil k titulom, tretie miesta v rokoch 1996 a 1998 boli to najlepšie čo dokázali. V sezóne 1998/99 bol za trénera vymenovaný Gérard Houllier, keď vo svojej druhej sezóne získal s Liverpoolom treble: FA Cup, EFL Cup a Pohár UEFA.[33] Počas sezóny 2001/02 podstúpil Houllier operáciu srdca a Liverpool skončil na druhom mieste v lige, hneď za Arsenalom.[34] V roku 2003 vyhrali ďalší EFL Cup ale v nasledujúcich dvoch sezónach v boji o titul neuspeli.[35]
Na konci sezóny 2003–04 Houlliera nahradil Rafael Benítez. V prvej sezóne pod kormidlom Beníteza skončili v Premier League piaty, Liverpool zvíťazil v Lige majstrov 2004–05, keď po penaltovom rozstrele zvíťazil nad AC Miláno 3:2. Zápas sa v riadnom hracom čase skončil 3:3.[36] V sezóne 2004/05 skončili Liverpool na treťom mieste v Premier League a taktiež zvíťazil vo finále FA Cupu 2006. Po penaltovom rozstrele porazil West Ham United 3:3.[37] Klub sa rovnako ako v roku 2005 dostal do finále Ligy majstrov UEFA 2007, proti Milánu však prehral 2:1.[38] Počas sezóny 2008–09 dosiahol Liverpool 86 bodov, čo bol jeho rekord v počte bodov v Premier League, skončil však na druhom mieste za Manchestrom United.[39]
Sezóny 2009 – 2015
V sezóne 2009/10 skončili Liverpool na siedmom mieste v Premier League, nedokázali sa tak kvalifikovať do Ligy Majstrov. Benítez následne po vzájomnej dohode klub opustil a nahradil ho tréner Fulhamu Roy Hodgson.[40] Slabé výsledky na začiatku sezóny 2010/11 viedli k tomu, že Hodgson po vzájomnej dohode opustil klub a kontrolu prevzal bývalý hráč a tréner Kenny Dalglish.[41] V sezóne 2011/12 si Liverpool zaistil rekordný - ôsmy úspech v ligovom pohári a vo FA Cupe sa dostal až do finále. V lige však skončili na ôsmej pozícii, čo bolo najhoršie umiestnenie v lige za posledných 18 rokov; to viedlo k prepusteniu Dalglisha.[42][43] Na jeho miesto nastúpil Brendan Rodgers[44]. Pod jeho vedením Liverpool v sezóne 2013/14 nečakane bojoval o titul a skončil druhý za Manchestrom City. Po nevydarenej sezóne 2014/15, v ktorej Liverpool skončil šiesty v lige, a po zlom začiatku tej nasledujúcej bol Rodgers v októbri 2015 prepustený.[45]
Éra Jurgena Kloppa 2015 - súčasnosť
Sezóny 2015 - 2019
Rodgersa nahradil Jürgen Klopp.[46] Liverpool sa v prvej sezóne pod vedením Kloppa dostal do finále Ligového pohára a Európskej ligy UEFA, v oboch súťažiach prehrali finále.[47] V sezóne 2018/19 skončili v lige na druhom mieste s 97 bodmi. Za celú sezónu prehrali iba v jednom zápase na pôde neskoršieho víťaza Manchester City.[48]Liverpool tak získal smutný rekord. Stal sa klubom, s najvyšším počtom bodov(97) bez výhry ligového titulu.[49]
| „ | „Musíme sa zmeniť z pochybovačov na veriacich“ | “ |
| – Jürgen Klopp vo svojom prvom rozhovore za klub | ||
Liverpool bol vtedy siedmy najlepšie zarábajúci klub v roku 2019, s celkovými príjmami bo výške €513.7 miliónov. Bol ôsmy najhodnotnejší klub v roku 2019, s hodnotou $2.183 miliárd.[50]
Pamätným v sezóne 2018/19 bolo semifinále Ligy majstrov proti Barcelone. Liverpool na Camp Nou prehral 0:3 ale doma sa im tento nepriaznivý stav podarilo otočiť a na Anfielde vyhrali 4:0 celkovo (4:3). Vo finále porazili Tottenham Hotspur 2:0 a vyhrali tak Ligu Majstrov.[51][52] 21. decembra 2019 taktiež zvíťazili 1:0 nad brazílskym Flamengom vo finále MS klubov a prvýkrát získali titul v tejto súťaži.[53] Kloppov tím potom pokračoval v dlhej sérií víťazstiev v Premier League 2019/20, keď získali prvý ligový titul v najvyššej súťaži za posledných tridsať rokov a prvý v histórií Premier League.[54] Klub v tejto sezóne vytvoril a pokoril niekoľko rekordov.[55] Sezóna 2019/20 však bola silne poznačená pandémiou COVID-19 a Premier League, tak ako všetky ostatné futbalové súťaže boli prerušené. Dlho nebolo jasné ako a či sa vôbec bude v sezóne pokračovať. V hre bolo viacero scenárov - vrátane scenára, že sezóna nebude mať víťaza ani zostupujúcich. Posledný predpandemický zápas bol odohraný 11. marca a Liverpool v ňom Lige Majstrov podľahol Atléticu Madrid a boli z ďalších bojov vyradený.[56] Našťastie pre Liverpool sa však liga obnovila a za zatvorenými bránami pokračovala, čím Liverpool získali spomínaný titul.
Sezóna 2020/21
Kvôli neskorému koncu tej predchádzajúcej začala až 12. septembra a bola silne poznačená pandémiou COVID-19. Najvýznamnejšími posilami v sezóne 2020/21 boli Diogo Jota (Wolverhampton Wanderers) a Thiago z úradujúceho víťaza Ligy majstrov FC Bayern Mníchov, obaja sa k tímu pripojili tesne pred začiatkom Premier League. Súťažná sezóna sa predtým začala prehrou v FA Community Shield proti Arsenalu.[57] Po troch úvodných víťazstvách v lige prehral Liverpool 7:2 s Aston Villou v 4. zápas, čo bola doteraz najťažšia prehra klubu v Premier League.[58] FC Liverpool v priebehu sezóny sužovali zranenia. Najmä v centrálnej obrane dlhodobo absentovali Virgil van Dijk (roztrhnutý krížny väz), Joe Gomez (problémy s patelárnou šľachou) a Joel Matip (zranenie členka). Ku koncu januára 2021 tím prehral 6 ligových domácich zápasov v rade a prepadol sa späť do stredu tabuľky. Aby toho nebolo málo, Liverpool prehral s Realom Madrid vo štvrťfinále Ligy majstrov.[59][60] Po záverečnom šprinte s piatimi víťazstvami v rade v posledných ligových zápasoch skončili na treťom mieste v tabuľke.[61]
Sezóna 2021/2022
27. februára 2022 vyhral Liverpool rekordný deviaty EFL Cup po výhre 11:10 v penaltovom rozstrele proti Chelsea vo finále.[62]
3. mája 2022 porazil Liverpool v semifinále Ligy majstrov Villareal celkovo 5:2 a dostal sa do finále Ligy majstrov UEFA v roku 2022. Tam ale podľahol Realu Madrid vo finále v Paríži. Zápas sprevádzala kontroverzia, keďže mnoho fanúšikom prevažne Liverpoolu nebol umožnený vstup na štadión. Za túto chybu sa neskôr UEFA ospravedlnila a fanúšikom vrátila peniaze za vstupné.[63] [64]
14. mája 2022 Liverpool porazil Chelsea 5:6 na penalty vo finále FA Cupu 2022 a vyhral tak svoj ôsmy FA Cup a prvý pod Kloppom, čím skompletizoval double v domácom pohári pre sezónu 2021/22.[65]
Bitku o titul v Premier League ukončil ako vicemajster. Nestačil na víťazný Manchester City len o jeden bod. Stalo sa tak už po druhýkrát za 4 sezóny.[66]
Liverpool sezónu ukončil ako vicemajster Premier League, finalista Ligy Majstrov a víťaz EFL Cupu a FA Cupu.
Sezóna 2022/2023
30. júla 2022 vyhral Liverpool pod Kloppom svoj prvý FA Community Shield a celkovo 16., keď porazil Manchester City 3:1 a získal tak FA Community Shield na rok 2022.[67]
Sezóna Premier League nezačala pre Liverpool najlepšie. Hneď v prvom kole nečakane remizoval s Fulhamom 2:2. V druhom kole remizoval 1:1 s Crystal Palace. V treťom kole prehral 2:1 proti Manchestru United. Po troch kolách mal Liverpool na konte len 2 body.[68]
Klub začali trápiť zranenia. Za 26 ligových zápasov sa zranilo celkom 21 hráčov. Najhoršie zranenie sa týkalo Luisa Diaza, ktorý si poranil koleno v zápase proti Arsenalu. Zranenie kolena trápilo aj letnú posilu Arthura.[69]
Veľká časť zranení sa týkala záložníkov. Liverpool pre tieto zranenia zaznamenal značný pád v kvalite a výkonoch zálohy čo sa odzrkadlilo aj na výsledkoch na trávniku. Podobalo sa to na krízu, akú zaznamenali na stopérskom poste v sezóne 2020/2021. V lige prehrali mnohokrát proti papierovo slabším klubom.[70][71]
Liverpool v tejto sezóne získal len Community Shield. V lige aj napriek dobrým výsledkom ku koncu sezóny skončil klub len na piatom mieste a to znamená, že sa nedostal do Ligy Majstrov. Namiesto toho hral v ďalšej sezóne v Európskej lige.
Sezóna 2023/2024
Rivalita
Najväčšími rivalmi klubu sú kluby Everton a Manchester United.
Rivalita s Evertonom
Viac v článku: Merseyside derby
Zápas medzi týmito dvoma klubmi je označovaný ako Merseyside derby. Hrá sa od roku 1894 a je to najdlhšie prebiehajúce derby v najvyššej anglickej lige. Hrá sa nepretržite od sezóny 1962/1963. Derby zvykli označovať ako "Friendly derby" z dôvodu pokojov medzi oboma tábormi fanúšikov. V súčasnosti je derby považované na ihrisku za veľmi brutálne, čomu svedčí aj fakt, že v ére Premier League bolo v tomto zápase rozdaných najviac červených kariet ako v akomkoľvek inom stretnutí medzi inými klubmi. (23 kariet) K júlu 2023 tieto dva kluby medzi sebou odohrali 242 zápasov. Liverpool vyhral 98 zápasov, Everton 67 zápasov a 77 zápasov sa skončilo remízou.
Rivalita s Manchestrom United
Zápas medzi týmito dvoma klubmi je zriedka označovaný ako Northwest derby. Je považovaný za najväčší zápas v anglickom futbale a za jednu z najväčších a najzúrivejších rivalít vo svetovom futbale.[72] Hráči, fanúšikovia a médiá považujú zápas medzi týmito dvoma klubmi za najväčšiu rivalitu, dokonca aj nad ich vlastným miestnym derby proti Evertonu respektíve Manchestrom City.[73][74] Liverpool a Manchester United sú dva najúspešnejšie kluby v celkom Anglicku. Oba kluby vyhrali zhodne 67 trofejí. Na tomto je postavená aj celá rivalita medzi týmito dvoma klubmi. United vedie v bilancií vzájomných zápasov s 82 výhrami oproti 71 Liverpoolu. Zvyšných 58 zápasov skončilo remízou.
16. decembra 2023 zvíťazil Liverpool doma 7:0 proti Manchestru United čo je najvyššia výhra v histórií vzájomných zápasov medzi týmito dvoma klubmi. Bývalý hráč Liverpoolu Jamie Carragher povedal, že o tomto výsledku sa bude rozprávať ešte 20 rokov.[75]
Štadión
.jpg)
Viac v článku: Anfield
Klub od svojho vzniku hrá domáce zápasy na štadióne Anfield, ktorý sa nachádza na Anfield Road. Štadión bol postavený v roku 1884 v oblasti Stanley Parku, kde na ňom začal hrať svoje zápasy Everton FC. V roku 1892, po konfliktoch s majiteľom štadiónu Johnom Houldingom, Everton FC odišiel do Goodison Parku a John Houlding založil nový klub Liverpool FC.
S kapacitou 53,394 je Anfield siedmym najväčším futbalovým štadiónom v Anglicku.
Štadión ma štyri tribúny:[76]
- Spion Kop
- Main Stand
- Sir Kenny Dalglish Stand
- Anfield Road End.
Spion Kop je najuznávanejšou tribúnou na Anfielde medzi priaznivcami. Fanúšikovia, ktorí sú na tejto tribúne sa označujú ako kopites. Tribúna má takú povesť, že sa tvrdilo, že dav v Kope dokáže nasať loptu do brány. Tradične sa v tomto stánku zhromažďujú najhlasnejší priaznivci Liverpoolu, ktorý počas celého zápasu skandujú. [77]
Rekonštrukcia štadiónu - prvá fáza (2015–16) The Main Stand
Po odkúpení klubu v roku 2010 skupinou Fenway Sports Group (FSG) sa premýšľalo o tom, či Liverpool vybuduje nový štadión alebo zrekonštruuje Anfield. Nový majiteľ klubu John W. Henry prehlásil, že preferuje zostať na Anfielde a rozširovať kapacitu. Po návšteve niekoľkých zápasov na Anfielde Henry uviedol, že "Kop je bezkonkurenčný" a dodal, "že by bolo ťažké napodobniť túto atmosféru kdekoľvek inde." [78]
V apríli 2014 Liverpool FC predstavil plány na rozšírenie tribúny The Main Stand. Plán zahŕňal pridanie nového tretieho radu, Nový rad tribúny by pridal 8 500 miest na sedenie a zvýšil by kapacitu štadióna na 54 742 miest. [79] Tribúna bola kompletne dokončená podľa plánu a to 9. septembra 2016 na prvý domáci zápas sezóny 2016-17 pri víťazstve 4-1 nad Leicesterom City. Ďalšie vnútorné stavebné práce zahŕňali nové šatne a miestnosť pre tlačové konferencie. Tieto stavebné práce pokračovali do apríla 2017.[80]
Rekonštrukcia štadiónu - druhá fáza (2021-23) Anfield Road Endupraviť | upraviť zdroj
Druhou fázou prestavby Anfield je prestavba tribúny Anfield Road. Klub dostal na prestavbu plánovacie stavebné povolenie v roku 2014, pričom počet miest na sedenie by sa zvýšil o 4 825, čo dodá Anfieldu celkovú kapacitu 58 000 miest. Z tohto plánu ale ubudlo, pretože klub mal ambicióznejšie plány.[81]
V auguste 2019 Liverpoolu uplynula platnosť plánovacieho stavebného povolenia spojeného s pôvodnými návrhmi z roku 2014, čím potvrdil svoj zámer predložiť „nové ambiciózne plány“ na prestavbu Anfield Road End, o ktorých sa predpokladalo, že zvýšia kapacitu Anfieldu nad 60 000 miest.
Prestavba sa zameria na hornú vrstvu tribúny, pričom spodná vrstva zostane nezmenená. Stavebné práce budú dokončené za existujúcou tribúnou. Počas stavebných prác nebude počas zápasov uzatvorená tribúna Anfield Road End. [82]
Klub strávil druhú polovicu roka 2019 finalizáciou plánov a konzultáciami s miestnymi obyvateľmi, plánovacími úradníkmi a ďalšími zainteresovanými stranami s cieľom predložiť nové plány na schválenie začiatkom roka 2020. V marci 2020 však Liverpool odložil predloženie žiadosti o plánovanie projektu vzhľadom na finančnú neistotu spôsobenú pandémiou COVID-19. [83]
V decembri 2020 Liverpool oznámil, že s projektom bude napredovať predložením konečnej žiadosti o pláne prestavby, pričom oneskorenie posunulo pôvodný dátum dokončenia prestavby druhej fázy z leta 2022 najskôr na leto 2023. Plány schválila mestská rada Liverpoolu v júni 2021. Očakáva sa, že rozšírenie bude stáť 60 miliónov libier a umožní na tribúne Anfield Road usadiť ďalších 7 000 ľudí, čo znamená, že celková kapacita štadiónu bude 61 000 miest. [84]
Práce na tribúne by mali byť ukončené pred začiatkom sezóny 2023/2024 [85]
