A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Geológia Západných Karpát |
---|
Morfotektonické členenie |
Čelná karpatská priehlbina |
Flyšové pásmo |
Bradlové pásmo |
Pásmo jadrových pohorí |
Veporské pásmo |
Gemerské pásmo |
Meliatske pásmo |
Bükkské pásmo |
Bakonské pásmo |
Zemplínske pásmo |
Tektonické jednotky a rozhrania rôzneho rádu |
Oravikum • Váhikum • Tatrikum • Subtatranské príkrovy • Čertovická línia • Fatrikum • Veporikum • Lubenícko-margecianska línia • Gemerikum • Hronikum • Rožňavská línia • Silicikum • Meliatikum • Turnaikum • Bükkikum • Transdanubikum • Zemplinikum |
Paleogeografické termíny |
Valaiský oceán |
Čorštynská elevácia |
Váhický oceán |
Alcapa |
Meliatsko-halstattský oceán |
Pozri aj Geovedný portál |
Lubenícko-margecianska línia tiež lubenícko-margecianska jazva je významná zlomová oblasť vyššieho rádu v Západných Karpatoch. Má charakter prešmyku[1]. Pozdĺž nej je nasunuté gemerikum na veporikum. K násunu došlo počas tuhárskej fázy v priebehu strednej kriedy[2].
Línia sa tiahne južným úpätím Slovenského rudohoria zo severného okolia Lučenca k Jelšave, kde sa stáča na sever k Dobšinej. Vo východnej časti Slovenského rudohoria je výrazná medzi Margecanmi a Košicami. V oblasti medzi Krompachmi a Hranovnicou ju prekrýva centrálnokarpatský paleogén a ukláňa sa na juh[3]. Na južnom úpätí Slovenského rudohoria majú pozdĺž zlomovej línie horniny ochtinských vrstiev (najsevernejšia časť gemerika) strmý sklon okolo 40-60°, čo súvisí s neskorším vyklenutím pohoria. Na severnej strane rozhrania ju na veporickej strane ohraničujú horniny permského rimavického súvrstvia[1]. Na iných miestach má stredný až mierny sklon[3]. Podľa geofyzikálnych meraní je lubenícka časť viazaná na zónu tiažových anomálií v úseku Štítnik-Poltár. Východná hranica veporika na styku s gemerikom, pozdĺž tzv. spišskej rampy, má plochý priemet a tu línia nadväzuje na svoju margeciansku časť[1].
Podľa starších predpokladov bola táto oblasť pozostatkom pôvodného sedimentačného priestoru chočského, strážovského a silického príkrovu[4], ktoré mali byť z tejto oblasti vytlačené v podobe vejára. Neskôr bola spájaná s tzv. folkmárskou sutúrou, teda sutúrou po uzavretí severnej vetvy Meliatského oceánu[5]. Tento predpoklad sa však nikdy nepodarilo potvrdiť. Podľa dnes prevažujúcich koncepcií sú pozostatkom meliatskej sutúry rožňavsko-šugovská línia, alebo zlomové línie južne od maďarského pohoria Bükk.
Pomenovanie je odvodené od mien dvoch častí: Lubeníckej línie, podľa obce Lubeník, tvoriacej jej západnú časť a Margecianskej línie, podľa obce Margecany v jej východnej časti.
Referencie
- ↑ a b c Maheľ, M., 1986: Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1. Veda, Bratislava, 503 s.
- ↑ Plašienka, D., 2002: Origin and growth of the Western Carpathian orogenetic wedge during the mesozoic. in Geologica Carpathica Special Issues 53 Proceedings of XVII. Congress of Carpathian-Balkan Geological Association Bratislava, September 1st - 4th 2002
- ↑ a b Veľký, J. a kolektív, 1979: Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M. Veda, Bratislava, s. 398
- ↑ Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
- ↑ Kozur, H., Mock, R., 1995: First evidence of Jurassic in the Folkmar Suture Zone of the Meliaticum in Slovakia and its tectonic implications. Mineralia Slovaca, 27, 5, s. 301-307
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Úval
Úvalinovitá dolina
Časť (geomorfológia)
Štruktúrny prielom
Aalen (geológia)
Abioglyf
Abrázna terasa
Akomodačný priestor
Alpidy
Antiklinála
Bielokarpatská jednotka
Bystrická jednotka
Celok (geomorfológia)
Chaotická rotácia
Dekoračný kameň
Denudácia (geológia)
Diapirizmus
Dolina
Environmentálna geológia
Epicentrum (zemetrasenie)
Epigenéza (geológia)
Erózna báza
Feš-feš
Foliácia (geológia)
Gemerské pásmo
Geomorfologické členenie
Georadar
Geotechnický monitoring
Haleakala
Historická geológia
Hlina
Holocén
Hydrogeológia
Hydropedológia
Inžinierska geológia
Interštadiál
Kývavec
Kamenistá pôda
Keuper
Konkordancia (geológia)
Kryštalinikum
Kryopediment
Kyslá hornina
Laacher See
Lakolit
Laterit
Lom (ťažba)
Lubenícko-margecianska línia
Manicouagan
Meliatske pásmo
Meliatsko-halstattský oceán
Mineralia Slovaca
Morská geológia
Neptunizmus
Oblasť (geomorfológia)
Odkryv
Okrsok (geomorfológia)
Olistostróma
Opuka
Otnang
Pásmové pohorie
Pôdny horizont
Pôdny profil
Paleocén
Paleogén
Paleoklimatológia
Panthalassa
Parciálne tavenie
Peripieninský lineament
Petrografia
Podcelok (geomorfológia)
Podložie
Podokrsok (geomorfológia)
Podsústava (geomorfológia)
Povrchová baňa
Príbojová plošina
Pravidlo superpozície (geológia)
Princíp prerážania
Provincia (geomorfológia)
Puklina (geológia)
Račianska jednotka
Regionálna geológia
Reliéf (geomorfológia)
Rodinia
Sústava (geomorfológia)
Súvrstvie
Sediment
Sedimentológia
Skalná rímsa
Skalný hríb
Stalagmit
Stalagnát
Stalaktit
Stratigrafia
Subprovincia (geomorfológia)
Subtatranské príkrovy
Sufózia
Sutúra (tektonika)
Sutina
Synklinála
Tegelén
Tektonický proces
Turnaikum
Ur (kontinent)
Vnútrohorská panva
Vrchná krieda
Vrt
Vrtné jadro
Zdanlivý prielom
Zemetrasenie a cunami v Tóhoku
Zemetrasenie na hore Tchaj
Zemetrasenie pri Humennom 9. októbra 2023
Zemetrasenie v Lisabone
Zemetrasenie v Turecku a Sýrii 2023
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk