Maňa
obec
Kostol Sedembolestnej Panny Márie
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Nové Zámky
Región	Tekov
Nadmorská výška	133 m n. m.
Súradnice	48°09′00″S 18°17′00″V / 48,150000°S 18,283333°V / 48.150000; 18.283333
Rozloha	21,59 km² (2 159 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 978 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	91,62 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1237
Starosta	Tomáš Pražák[3] (nezávislý)
PSČ	941 45
ŠÚJ	503363
EČV (do r. 2022)	NZ
Tel. predvoľba	+421-356595
E-mailová adresa	ocumana@itax.sk
Telefón	035/659 51 04,659 51 03
Fax	035/659 52 79
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Maňa
Webová stránka: obecmana.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Maňa je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.

Časti obce

Skladá sa z troch častí: Velká Maňa, Malá Maňa a Gedra.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie v časti Veľká Maňa, jednoloďová baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, z rokov 1743-1747. Donátorom kostola bol Jozef Koller. V polovici 19. storočia prešiel úpravami. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, presbytérium valenou klenbou a kupolou. Nachádza sa tu oratórium s drevenou balustrádou. Hlavný oltár je neskoroklasicistický, ukončený polkruhovou archivoltou, z polovice 19. storočia. Autorom oltárneho obrazu Pieta z roku 1848 je František Szoldatics. Bočné oltáre Panny Márie s kópiou viedenského obrazu Panny Márie Indiánskej a sv. Jozefa sú barokové z doby vzniku kostola. Kazateľnica so sochou pelikána je baroková z rovnakého obdobia. Krstiteľnica s mramorovou kupou je neskorobaroková z druhej polovice 18. storočia. Pod kostolom je krypta kde je pochovaný barón Ján Malontay.^[4] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami s profilovanými osteniami. Priečelie je členené pilastrami so stredným rizalitom ukončeným trojuholníkovým štítom s tympanónom a atikou s dekoratívnymi vázami. Veža vyrastá z rizalitu s volútovým štítom, je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou. Nad portálom sa nachádza aliančný erb Kollerovcov a Paluškovcov.

• Kollerovský kaštieľ vo Veľkej Mani, dvojpodlažná dvojtraktovo-trojtraktová neskorobaroková stavba na pôdoryse písmena U z druhej tretiny 18. storočia. Sídli tu domov sociálnych služieb pre ženy a dievčatá. Na prízemí sú valené a pruské klenby poschodie je plochostropé. Priečeliu dominuje vyvýšený stredný trojosový rizalit ukončený manzardovou strechou. Na ose rizalitu je vstupná portál lemovaný pilastrami a ukončený rozoklaným volútový štítom. Podjazd je zaklenutý pruskými klenbami. Parter je dekorovaný priebežným pásovaním, poschodie lizénami.^[5] Okná majú šambrány a nadokenné rímsy v rizalite štukové suprafenestry. Pri kaštieli je rozsiahly krajinársky park.^[6]

• 

  Kostol Sedembolestnej Panny Márie

• 
• 

  Erb nad portálom

• 

  Kollerovský kaštieľ na historickej fotografii

• 

  Kollerovský kaštieľ

• Reformovaný kostol v časti Malá Maňa, jednoloďová klasicistická tolerančná stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z roku 1788. V 19. storočí bola doplnená veža. Interiér je plochostropý. Nachádza sa tu baroková kazateľnica z roku 1788 s baldachýnom z roku 1789 od ľudového majstra M. Gaala. Z rovnakého obdobia pochádzajú aj lavice a empora. Stôl Pána je novoempírový z roku 1893.^[7] Fasády kostola sú členené lizénami a elipticky ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená kordónovou rímsou a lizénami a ukončená ihlancovou helmicou.

• Socha sv. Floriána, ronoklasicistická socha z druhej polovice 18. storočia. Obnovená bola v roku 1922.^[8]

• Socha sv. Jána Nepomuckého, baroková socha z roku 1756. Obnovená bola v roku 1839 a 1992.^[9] Nachádza sa v blízkosti Kollerovského kaštieľa.

• 

  Reformovaný kostol

• 
• 

  Detail portálu

• 

  Socha sv. Floriána

• 

  Socha sv. Jána Nepomuckého

Kultúra

V obci veľmi aktívne pôsobí ochotnícke divadlo a najmä folklórne súbory Dolina a Dolinka, pod vedením Mgr. Márie Bednárovej. V obci je deväť ročná základná škola, ktorá je zameraná na regionálnu výchovu a jedna materská škola.

Osobnosti obce

Rodáci

• Július Špaňár (* 1917 – † 2007), klasický filológ, prekladateľ
• Dominik Hrušovský (* 1926 – † 2016), rímskokatolícky biskup
• Benjamín Tinák (* 1930 – † 2008), prozaik a básnik
• Pavol Hrušovský (* 1952), bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a bývalý predseda KDH a Národnej rady SR

• Dušan Minka (* 1972), hudobný skladateľ, producent. Bývalý basgitarista skupiny DESmod, spoluzakladateľ skupiny Desmod a Robo Šimko a zároveň jej basista. Žije a tvorí v obci. Výrazná osobnosť hudobného diania na Slovensku, spoluautor filmovej hudby. Aktívne sa zaoberá históriou gedrianskeho mikroregiónu a etnografiou.

Pôsobili tu

• Boris Zala (* 1952), slovenský filozof, publicista a ľavicový politik, bývalý poslanec Národnej rady SR a bývalý europoslanec.

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce