Maršová-Rašov
obec
Kaštieľ Maršovských
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Bytča
Región	Horné Považie
Vodný tok	Váh
Nadmorská výška	310 m n. m.
Súradnice	49°10′51″S 18°30′50″V / 49,1807°S 18,5138°V / 49.1807; 18.5138
Rozloha	9,61 km² (961 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 056 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	109,89 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1400
Starosta	Milan Holjenčík[3] (nezávislý)
PSČ	013 51 (pošta Predmier)
ŠÚJ	517798
EČV (do r. 2022)	BY
Tel. predvoľba	+421-41
Adresa obecného úradu	Maršova-Rašov 2
Telefón	557 10 00
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Maršová-Rašov
Webová stránka: marsovarasov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Maršová-Rašov je obec na Slovensku v okrese Bytča. Nachádza sa v tesnej blízkosti obce Predmier.

Symboly obce

Erb má v modrom štíte, na striebornej pažiti zlatý trón, na ktorom sedí zlato odetý kráľ s červeným plášťom a zlato–červenou korunou. V pravici drží zlaté ríšske jablko, v ľavej ruke zlaté žezlo. Tróniaci kráľ je sprevádzaný strieborno-červeno odetými vojakmi so zlatými čižmami, pásmi a čapicami. Obaja držia strieborné šable so zlatými rukoväťami. V heraldike je zlatá farba identická so žltou a strieborná farba s bielou.

Prírodné podmienky

Nadmorská výška je najvyššia na vrchu Hradište (600 m n. m.), najnižšia (298 m n. m.) je zároveň najnižšou nadmorskou výškou v okrese Bytča, na mieste, kde rieka Váh opúšťa okres.

V oblasti prevažujú druhohorné a piesčité vápence, vápencové zlepence. Okolie rieky Váh tvoria štrky, štrkopiesky, piesky a slienité íly. Prevažujú hnedé lesné, štrkové nivné pôdy a z pôdnych typov prevažujú ílovité pôdy. Povrchové celky tvoria Vnútorné Západné Karpaty – Strážovské vrchy. Bytčianska kotlina tvorí hranicu medzi Javorníkmi, ktoré patria do vonkajších Západných Karpát a Strážovskými vrchmi, ktoré patria do vnútorných Západných Karpát.

Územie patrí podnebím do mierne teplej, vlhkej oblasti. Počet letných dní v roku je 50, s maximálnou teplotou 25°C a vyššou, s priemernou teplotou vzduchu v júli 16°C. Zima je chladná, s teplotou v januári pod −3°C.

Obec leží v povodí Váhu; preteká ňou Rašovský potok, ktorý pramení v lokalite pod Rehorom a vlieva sa do rieky Váh. Tá patrí do povodia rieky Dunaj a úmoria Čierneho mora.

Rastlinstvo a živočíšstvo

V okolí rastú prevažne bukové a zmiešané lesy, popri Váhu zostatky lužných lesov. Územie sa vyznačuje bohatou a pestrou vápencovou flórou. Rastú tu chránené druhy rastlín, napr. vstavač vojenský, ľalia zlatohlavá.

Z poľovnej zveri tu žije najmä zver jelenia, srnčia, diviačia, muflónia (tá bola nasadená na obohatenie fauny v roku 1959). Z chránených živočíchov napr. bystruška zrnitá, jašterica krátkohlavá, bocian biely, volavka popolavá, či drozd čvíkota.

V blízkosti sú chránené územia CHKO Strážovské vrchy, NPR Súľovské skaly a Manínska tiesňava, PR Kostolecká tiesňava, prírodná pamiatka Hričovská skalná ihla, Hričovské rífy a jaskyňa Šarkania diera. V roku 2002 k nim pribudla krajským úradom v Žiline vyhlásená prírodná pamiatka Súľovský hrádok.

Názov

Pomenovanie Maršová dostala obec po feudálnych pánoch Maršovských, ktorí túto oblasť vlastnili. Meno Rašov pochádza údajne od rastliny rasso, ktorej sa v týchto miestach dobre darilo. Počas Rakúsko-Uhorskej monarchie boli obidve časti obce spojené pod jedným menom Rassó-Marsófalu. Po vzniku ČSR dostala obec meno Maršová-Rašov. Nariadením vlády SR z 3. marca 1998 číslo 71/1998 Z. z. sa názov úradne potvrdil na Maršová-Rašov.

Dejiny

V lokalite Na skladzie sa našli atypické črepy preukazujúce existenciu sídliska zo staršej doby železnej – halštatu. V lokalite Kopánka na východnom úpätí kopca Na skladzie tesne pod cestou a nad potokom výskyt črepov preukazuje sídlisko mladšej doby železnej neskorolaténskeho rázu. Na temene lokality Hradište sa nachádza malé valové opevnenie, datované je pórovitou keramikou dokumentujúcou koniec doby železnej – laténu. Uvedené opevnenie sa viaže ku križovatke historickej cesty zo Súľova s považskou hradskou v miestach pri Predmieri. V lokalite Hrabie na horskom výbežku rozhrania chotárov Rašov – Plevník – Jablonové sa nachádzajú tri slovanské mohyly. Na vysokom brehu Váhu Na sedlišti sa pri výkope plynovodu prerezala mladohradištná chata; predpokladá sa, že ďalšie sa nachádzajú vedľa.

Obyvateľstvo

Národnosti žijúce v obci sú slovenská, česká a poľská. Prevládajúce vierovyznanie je rímskokatolícke. Hlavní zamestnávatelia sú Aladin Lux, s.r.o. a Vojenský útvar Rašov. Obyvatelia dochádzajú za prácou do Bytče, Považskej Bystrice a Žiliny.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Hradište, archeologické lokalita z doby laténskej, súčasť púchovskej kultúry.^[4]

• Kaplnka povýšenia sv. Kríža, jednopriestorová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika, z roku 1845. Obnovou prešla v roku 2004. Nachádza sa na miestnom cintoríne. Priečeliu dominuje trojosový portikus pripomínajúci chrám typu in antis. Stĺpy portiku majú štvorcový a kruhový prierez. Ukončený je trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s negatívnymi šambránami.^[5]

• Dedinská zvonica v časti Maršová, murovaná ľudová stavba na pôdoryse štvorca s ihlancovou helmicou z 19. storočia. Úpravami prešla na začiatku 20. storočia. Fasády sú hladké, rezonančné otvory majú segmentový záklenok.^[6]

• Kaštieľ Maršovských, dvojpodlažná neogotická stavba na pôdoryse štvorca z 90. rokov 19. storočia.^[7] V období socializmu bol kaštieľ znárodnený, využívali ho Považské strojárne a MNV. V roku 1982 prešiel obnovou. Fasády kaštieľa sú členené priebežným pásovanním, korunná rímsa a terasy sú ukončené dekoratívnym cimburím. Okná s lomeným oblúkom sú lemované šambránami. Nárožia sú dekorované vežicami s cimburín a kuželovými helmicami. V areáli kaštieľa sa nachádza krajinársky park vysadený asi v polovici 19. storočia.^[8]

• 

  Kaštieľ Maršovských

Zaujímavosti

Príbehy, vtipy, piesne, maľby o miestnej krajine možno nájsť v knihe Vladimíra Ferku,^{[chýba zdroj} napríklad príslovie:

"Poslať ho do Rašova, kde rozum predávajú".^[9]

Občianska vybavenosť

Súčasťou obce je Kostol Panny Márie pomocnice kresťanov, cintorín, dom kultúry a futbalové ihrisko.

Šport

V obci pôsobí telovýchovné a športové zariadenie ŠK Maršová-Rašov. V miestnej TJ začínal napr. známy futbalový brankár F. Smak st.

Osobnosti obce

Rodáci

• Jozef Urbanovský (* 1793 - † 1865), národný a osvetový pracovník, kultúrny činiteľ a katolícky kňaz. V roku 1850 ho za činnosť v slovenskom národnom hnutí arcibiskup J. Scitovský pozbavil kňazskej stanice. Bol zástanca používania bernolákovčiny ako úradného aj liturgického jazyka na území obývanom Slovákmi. Pričinil sa o zblíženie katolíckych a evanjelických subjektov v procese slovenského národno-zjednocovacieho hnutia, úzko spolupracoval so štúrovcami, od roku 1844 stály člen a prispievateľ Tatrína. Neskôr sa aj v jazykovej otázke stotožnil s programom štúrovcov.

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maršová-Rašov

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálny web

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.