A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Martin Bútora | |
sociológ, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg a diplomat | |
Narodenie | 7. október 1944 (78 rokov) Bratislava, Slovensko |
---|---|
Alma mater | Univerzita Komenského v Bratislave Karlova univerzita |
Profesia | sociológ |
Manželka | Zora Bútorová |
Odkazy | |
Commons | Martin Bútora |
Doc. PhDr. Martin Bútora (* 7. október 1944, Bratislava) je slovenský sociológ, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg a diplomat.
Vzdelanie
- Prom. fil., filozofia a sociológia, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 1976
- PhDr., sociológia, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 1980
- Doc., sociológia, Karlova univerzita Praha, 1992
Profesionálna kariéra
V rokoch 1966 - 1969 bol redaktorom časopisov Echo, Reflex a Kultúrny život, v rokoch 1971 - 1977 dokumentaristom vo Výskumnom ústave práce. Po sovietskej okupácii bol v politickej nemilosti a v roku 1977 odmietol hlasovať za rezolúciu odsudzujúcu Chartu 77. V nasledujúcich rokoch 1977 - 1988 pracoval ako sociológ a terapeut v Protialkoholickej poradni a súbežne s tým pôsobil v okruhu nezávislých sociológov a spisovateľov, kritizujúcich komunistický režim.
Počas Nežnej revolúcie v novembri 1989 bol jedným zo spoluzakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu a ako člen Koordinačného centra (KC VPN) bol na jar roku 1990 spoluzostavovateľom a redaktorom volebného programu hnutia VPN Šanca pre Slovensko. V rokoch 1990 – 1992 pracoval ako poradca prezidenta ČSFR Václava Havla pre ľudské práva a riaditeľ sekcie pre ľudské práva v Kancelárii prezidenta.
Začiatkom deväťdesiatych rokov vyučoval najprv na Karlovej univerzite v Prahe, kde sa v decembri 1992 habilitoval, neskôr pôsobil na Katedre politológie Trnavskej univerzity v Trnave (1993 – 1998). Počas rokov 1994 - 1996 bol predsedom Slovenského centra PEN klubu. V rokoch 1995 – 1996 bol koordinátorom projektu orálnej histórie ľudí, ktorí prežili holokaust v Nadácii Milana Šimečku.
V rokoch 1993 - 1997 absolvoval študijné pobyty (Oxfordská univerzita, Princetonská univerzita, Collegium Budapest), intenzívne prednášal a publikoval v zahraničí, najmä v USA.[1]
V roku 1997 sa stal spoluzakladateľom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky (IVO), kde sa s tímom spolupracovníov venoval kritickej reflexii stavu demokracie na Slovensku, patrili medzi hlavných kritikov vlády Vladimíra Mečiara.
V rokoch 1999 - 2003 pôsobil ako veľvyslanec Slovenska v USA. Jeho hlavnou úlohou bolo získať podporu USA pre vstup Slovenska do NATO a rozvíjať vzájomné vzťahy v politickej, ekonomickej a kultúrnej oblasti.
Od roku 2003 bol analytikom a riaditeľom programu v Inštitúte pre verejné otázky. Teraz je čestným prezidentom. [2]
Je členom Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie, členom medzinárodnej rady Slovenskej atlantickej komisie a Stredoeurópskej strategickej rady, od apríla 2014 je členom expertného tímu, ktorý zriadil generálny tajomník NATO. [3]
Od leta 2014 bol zahranično-politickým[3] poradcom prezidenta Andrej Kisku.[4]
Kandidatúra na prezidenta SR
Martin Bútora v novembri 2003 oznámil svoj zámer kandidovať na funkciu prezidenta SR v nadchádzajúcich voľbách.[5] Ako občiansky kandidát získal 129 387 (6,51 %) hlasov a dosiahol šieste miesto z dvanástich kandidátov.[6]
Je autorom troch prozaických kníh, televíznych a filmových scenárov a prekladateľom divadelných hier.
Členstvá v spoločnostiach a organizáciách[1]1">upraviť | upraviť zdroj
- 2000 – 2003 člen Správnej rady Trust for Civil Society
- 1991 – 2003 člen Správnej rady Nadácie Milana Šimečku
- 1996 – 2003 člen Council for Ethnic Accord, Project on Ethnic Relations, Princeton
- 1996 – 1999 člen Správnej rady Open Society Fund v Bratislave
- 1994 – 1996 predseda Slovenského centra P.E.N. - klubu
Ocenenia[3]upraviť | upraviť zdroj
- Medaila za službu demokracii, Washington (1999),
- Medaila Jána Papánka, New York (2000),
- štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (2002).
- 2002 sa stal laureátom mimoriadnej ceny Krištáľového krídla za diplomatickú činnosť pri začleňovaní Slovenska do NATO
- Cena na oslavu slobody - American Jewish Commitee, Washington (2002),
- V roku 2011 preberal za tím štyridsiatich autorov publikácie Kde sme? Mentálne mapy Slovenska (2010) výročnú cenu od Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS)
- Je nositeľom Českej a slovenskej transatlantickej ceny (2014)
Výber z literárnej činnostiupraviť | upraviť zdroj
- 1989 - Bútora, M.: Mne sa to nemôže stať. Sociologické kapitoly z alkoholizmu. Martin, Osveta.
- 1991 - Bútora, M.: Překročit svůj stín. Svépomocné skupiny v péči o zdraví. Praha, Avicenum.
- 1996 - Bútorová, Z. – Bútora, M.: Mimovládne organizácie a dobrovoľníctvo na Slovensku očami verejnej mienky. Bratislava, S.P.A.C.E.
- 1997 - Bútora, M. – Demeš, P.: Tretí sektor, dobrovoľníctvo a mimovládne neziskové organizácie. In: Bútora, M. (ed.): Slovensko 1996. Súhrnná správa o stave spoločnosti a trendoch na rok 1997. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, s. 279 – 299.
- 1998 - Bútora, M.: Bezpečnosť Slovenska očami predstaviteľov slovenských politických a spoločenských elít. In: Bútora, M. – Šebej, F. (eds.): Slovensko v šedej zóne? Rozširovanie NATO, zlyhania a perspektívy Slovenska. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, s. 227 – 246.
- 1999 - Bútora, M. – Mesežnikov, G. – Bútorová, Z. (eds.): Kto? Prečo? Ako? Slovenské voľby ´98. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky.
- 2004 - Bútora, M. - Odklínanie. Bratislava, Kalligram. (výber z textov M. Bútoru z rokov 1967 až 2004)
- 2010 - Bútora, M. - Druhý dych. Bratislava, Kalligram
- 2011 - Stratené mesto
- 2013 - Odkiaľ a Kam (20 rokov samostatnosti)
Beletria[3]upraviť | upraviť zdroj
- Ľahkým perom (1987),
- Bojím sa mať strach (1990),
- Posolené v Ázii (1990),
- Skok a kuk (2011).
Písal televízne a filmové scenáre, s manželkou PhDr. Zorou Bútorovou, CSc., tiež sociologičkou, prekladali divadelné hry. [3]
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ a b OSOBNOSTI.SK. Martin Bútora | osobnosti.sk online. www.osobnosti.sk, cit. 2018-01-31. Dostupné online.
- ↑ Pracovníci - IVO - Inštitút pre verejné otázky online. www.ivo.sk, cit. 2018-01-31. Dostupné online.
- ↑ a b c d e TERAZ.SK. Jeden z protagonistov Novembra 1989 Martin Bútora sa dožíva 70 rokov. TERAZ.sk, 1970-01-01. Dostupné online cit. 2018-01-31.
- ↑ Kiska predstavil tím poradcov, jeho hovorcom bude novinár Petrus online. Petit Press, 29.05.2014, cit. 2014-06-02. Dostupné online.
- ↑ TASR. Martin Bútora bude kandidovať na prezidenta SR online. Petit Press, 2003-11-26, cit. 2013-06-19. Dostupné online.
- ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku online. Štatistický úrad Slovenskej republiky, cit. 2017-12-16. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Martin Bútora
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Rozhovor s Václavom Moravcom na českej BBC
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľuboš Jurík
Ľubomír Feldek
Ľubomír Holčík
Ľudovít Kubáni
Ľudo Zelienka
Šebo Timko
Štefan Kasarda
Štefan Králik
Štefan Oľha
Štefan Sokol
Adriana Krúpová
Albert Marenčin
Alfonz Lukačin
Alojz Čobej
Andrej Chmelko
Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)
Anna Lacková
Anna Lacková-Zora
Anton Baláž
Anton Belanský
Anton Hykisch
Anton Kret
Anton Marec
Božena Mačingová
Božena Slančíková-Timrava
Daniel Hevier
Dušan Dušek
Dušan Kužel
Eduard Kudláč
Elena Čepčeková
Elena Antalová
Elena Holéczyová
Elena Lacková
Eliáš Ladiver
Emil Göllner
Eugen Gindl
Eva Maliti-Fraňová
Ferko Urbánek
Gabriela Rothmayerová
Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský
Gustáv Zoch
Hana Zelinová
Igor Rusnák
Ivan Hudec
Ivan Stodola
Izák Caban
Ján Štrbák
Ján Andraščík
Ján Chalupka
Ján Domasta
Ján Juraj Korenko
Ján Palárik
Ján Poničan
Ján Poničan (prozaik)
Ján Rezik
Ján Salamín
Ján Solovič
Július Barč-Ivan
Július Satinský
Jakub Grajchman
Jana Bodnárová
Jana Juráňová
Janko Jesenský
Janko Matúška
Jarmila Štítnická
Jonáš Záborský
Jozef Šajgal
Jozef Banáš
Jozef Gregor Tajovský
Jozef Horák
Jozef Mokoš
Jozef Podhradský
Jozef Repko
Jozef Urban (básnik)
Juraj Bindzár
Juraj Láni
Juraj Palkovič (1769 – 1850)
Juraj Váh
Jur Tesák Mošovský
Kamil Peteraj
Karol Horák
Kazimír Bezek
Ladislav Ťažký
Ladislav Hyža
Ladislav Mňačko
Leopold Branislav Abafi
Leopold Lahola
Mária Ďuríčková
Mária Rázusová-Martáková
Marína Čeretková-Gállová
Marína Oľga Horváthová
Marián Kováčik
Marianna Grznárová
Martin Bútora
Martin Dubovský
Martin Rázus
Mikuláš Dohnány
Mikuláš Kočan
Mikuláš Kováč
Milan Polák (teatrológ)
Milan Richter
Milka Zimková
Miloš Karásek
Nataša Tanská
Osvald Zahradník
Pavel Hrúz
Pavel Kyrmezer
Pavol Janík (spisovateľ)
Pavol Országh Hviezdoslav
Pavol Sobota
Pavol Socháň
Peter Ševčovič
Peter Gregor
Peter Holka
Peter Jaroš
Peter Karvaš
Peter Kellner-Hostinský
Peter Kováčik
Peter Pavlac
Peter Repka
Peter Sever
Rastislav Ballek
Rehor Uram Podtatranský
Roman Kaliský
Roman Olekšák
Rudolf Čižmárik
Rudolf Dilong
Rudolf Fabry
Rudolf Schuster
Rudolf Sloboda
Samo Tomášik
Samuel Hruškovic
Silvester Lavrík
Stanislav Štepka
Tomáš Janovic
Vasiľ Dacej
Vasiľ Turok
Viki Janoušková
Viliam Klimáček
Vincent Šikula
Vladimír Hurban Vladimírov
Vladimír Krivoš
Vladimír Mores
Vladimír Sýkora (dramatik)
Vlado Bednár
Zuzana Uličianska
Zuzka Zguriška
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk