Partizánsky masaker na Magurke
Súčasť Slovenského márodného povstania
Dátum 27. október 1944 Miesto Magurka Výsledok 69 obetí – nemeckých civilistov, 63 z obce Kunešov
Protivníci
partizáni oddielu Pobeda / Za slobodu Slovanov	civilisti – príslušníci nemeckej menšiny prevažne z obce Kunešov
Historický portál

Partizánsky masaker na Magurke vykonali 27. októbra 1944 partizáni oddielu Pobeda brigády Za slobodu Slovanov v osade Magurka nad Nemeckou Ľupčou. Príslušníci nemeckej menšiny z Hauerlandu boli na Horehroní povstalcami nasadení na nútené práce na vojenských objektoch. Skupina nemeckých civilistov (najmä z obce Kunešov) bola 25. októbra prepustená z prác na stavbe povstaleckého letiska Rohozná a vracala sa domov cez hrebeň Nízkych Tatier. V osade Magurka nad Nemeckou Ľupčou ich 27. októbra partizáni prepadli, olúpili ich a 69 – 90 ich na príkaz zástupcu veliteľa prieskumu Mikuláša Končinského zavraždili.^[1]:11

Sčítanie ľudu z roku 1940 ukázalo, že Kunešov mal 1957 obyvateľov, všetko nemeckej národnosti. Obec 1. septembra 1944 obsadili obec partizáni a dosadili za richtára p. Gürtlera. Dovtedajší richtár Andreas Prokein ušiel do lesov. Viacerí obyvatelia obce boli uväznení. Roľník Ignaz R. (zrejme Rückschloss) bol z nezistených príčin zavraždený. Zároveň sa asi dvadsať mužov z obce (baníkov pracujúcich v Handlovej, komunistov) pripojilo k partizánom.^[1]:11

Uprostred septembra museli muži z obce nastúpiť na dva dni na ručný transport munície na železničnej trati Prievidza – Horná Štubňa. Partizáni mínerského oddielu Veličkovej brigády zatarasili už 24. augusta tunel medzi Handlovou a Skleným^[2]:126 a evakuovaná munícia sa musela prenášať cez vrch Krônlstein až na železničnú stanicu v Sklenom. Po zotmení boli prepustení partizánmi domov. V ten večer bol vyhlásený oznam, že všetci chlapi od šestnásť po šesťdesiat rokov musia pod hrozbou trestu nastúpiť s krompáčmi, lopatami a stravou na jeden deň na námestí.^[1]:11

Zhromaždených chlapov obkľúčili partizáni podľa údajov svedkov z Kremnice a odviedli do Kremnice. Nemeckí civilisti z viacerých dedín boli naložení na kremnickej stanici do nákladného vlaku a odtransportovaní v noci do Hronca, kde boli ubytovaní v továrenskej hale bez sanity a bez dostatočnej stravy. V tábore bolo sústredených pod žandárskou ostrahou asi 800 nemeckých mužov z Hauerlandu.^[1]:11

Časť mužov bola prevezená na stavbu poľných opevnení v Polomke. Táto skupina bola prepustená 25.októbra 1944, vlakom sa odviezla do Zvolena, pokračovala pešo. Pri obci Ihráč sa stretli s nemeckými vojakmi a 27. októbra sa vrátili do obce.^[1]:12

Zvyšní väzni boli nasadení na kopanie protitankových zákopov a na stavbu povstaleckého letiska Rohozná.

25. októbra 1944 stráže ešte pred príchodom nemeckej armády prepustili internovaných Kunešovčanov. Anton Gürtler navrhol, že spoluobčanov prevedie cez hrebeň Nízkych Tatier do Ružomberka. Skupina šesťdesiatich piatich Kunešovčanov a siedmich chlapov z iných dedín z okolia Kremnice nasledovalo Antona Gürtlera. V piatok 27. októbra 1944 po prechode Nízkych Tatier boli na Magurke prepadnutí príslušníkmi partizánskeho oddielu Pobeda brigády Za slobodu Slovanov a zavretí v maštali. Odtiaľ boli po skupinkách vyvádzaní, olúpení a postrieľaní (údajne na príkaz Mikuláša Končinského, zástupcu veliteľa prieskumu oddielu Pobeda). Poslednému Antonovi Prokeinovi sa podarilo ujsť a podarilo sa mu dostať do Ružomberka, kde sa o neho postarala nemecká posádka. V Ružomberku sa stretol s Jozefom Neuschlom a Františkom Ernekom, ktorým sa takisto podarilo utiecť.^[1]:12

Medzi obeťami boli:^[3]

Telá zavraždených boli objavené na jar 1945 pri ťažbe dreva. Pochovaní boli v miestnych častiach Viedenka, Dolinka a Kapustisko.^[3]

V januári 1945 boli príslušníci nemeckej menšiny z Kunešova evakuovaní nemeckými úradmi pred príchodom frontu do Čiech. Odtiaľ boli v roku 1946 odsunutí do Nemecka. Tragédiu sa snažil objasniť rodák Alois Drienko, syn jedného zo zavraždených, ktorý pôsobil ako farár v rôznych stredoslovenských obciach.^[1]:13