Medzinárodná vesmírna stanica - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Medzinárodná vesmírna stanica
Medzinárodná vesmírna stanica
Medzinárodná vesmírna stanica pri pohľade z odlietajúcej kozmickej lode Crew Dragon počas misie SpaceX Crew-2, 8. november 2021
Medzinárodná vesmírna stanica pri pohľade z odlietajúcej kozmickej lode Crew Dragon počas misie SpaceX Crew-2, 8. november 2021
Emblém Medzinárodnej vesmírnej stanice
Emblém Medzinárodnej vesmírnej stanice
Údaje o stanici
Volací znak:Alpha, Station
Posádka:6
Štart:20. november 1998,
06:40:27 UTC
Štartovacia rampa:Bajkonur, Kazachstan (LC-1, LC-81)
Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39)
Hmotnosť:444 615 kg
Dĺžka:72,8 m (pozdĺž osi hlavného nosníka)
Šírka:108,5 m (pozdĺž osi modulov)
Výška:~20 m
Obytný priestor:915,6 m³
Atmosférický tlak:1 013 hPa
Perigeum:420,8 km
Apogeum:427,9 km
Sklon:51,64°
Priemerná rýchlosť:27 600 km/h (7,66 km/s)
Doba obehu:92,9 minút
Obletov za deň:15,50
Počet dní na orbite:24 rokov a 156 dní
(25. apríl)
Počet dní s posádkou:22 rokov a 174 dní
(25. apríl)
Počet obletov:133 508 (April 2023)
Štatistiky z 1. januára 2023 (pokiaľ nie je uvedené inak).
Zostava
Konfigurácia ISS od decembra 2022
Konfigurácia ISS od decembra 2022
Medzinárodná vesmírna stanica

Medzinárodná vesmírna stanica (angl. International Space Station; skratka: ISS; rus. Международная космическая станцияMeždunarodnaja kosmičeskaja stancija; skratka: rus. МКСMKS) je v súčasnosti (rok 2023) jedna z dvoch trvalo obývaných vesmírnych staníc na obežnej dráhe Zeme. Ďalšou je Čínska vesmírna stanica. ISS sa skladá z viacerých modulov. Jej výstavba začala vypustením prvého modulu Zarja 20. novembra 1998. Prvá stála posádka na ňu vstúpila 2. novembra 2000 a odvtedy sa približne každých 6 mesiacov posádky menia.

Vesmírna stanica je na obežnej dráhe okolo Zeme vo výške okolo 420 km. Tento typ dráhy sa zvyčajne nazýva nízka obežná dráha. Zem obehne raz za približne 90 minút, čo je cca 15,5-krát za jeden deň. Na orbite ju udržujú manévre pomocou motorov modulu Zvezda alebo práve prítomných kozmických lodí. V súčasnosti predstavuje najväčšie umelé teleso na obežnej dráhe viditeľné voľným okom.

ISS slúži ako výskumné stredisko s mikrogravitáciou a vesmírnym prostredím, v ktorom posádka vykonáva experimenty z biológie, fyziky, astronómie a iných oblastí. Stanica je pripravená na testovanie vybavenia a vesmírnych plavidiel potrebných pre misie na Mesiac a Mars.

V mnohých ohľadoch ISS reprezentuje zlúčenie predchádzajúcich plánovaných nezávislých staníc: ruský Mir-2 a americkú stanicu Freedom. Okrem ruských a amerických modulov plánovaných pre tieto stanice sa k stanici pripojil európsky modul Columbus a japonský experimentálny modul Kibō. Stanica je dnes zástupca trvalej prítomnosti človeka vo vesmíre. Je trvale obývaná aspoň dvojčlennou posádkou od 2. novembra 2000. Od r. 2010 drží rekord v dĺžke súvislého obývania telesa vo vesmíre človekom, ktorý do tej doby držala kozmická stanica Mir (3634 dní). Spolupráca na stanici je dohodnutá do roku 2024. 28. marca 2015 NASA a Roskosmos oznámili dohodu o spolupráci na nasledovníkovi ISS.

Medzinárodná vesmírna stanica je spoločným projektom piatich kozmických agentúr:

Brazílska vesmírna agentúra sa zúčastňuje na základe zvláštneho kontraktu s NASA. Talianska vesmírna agentúra má podobne oddelené zmluvy pre rôzne aktivity, ktoré nerobí v rámci úloh ESA pre ISS (ktorej je Taliansko tiež plným účastníkom).

Dopravu na stanicu a späť až do ukončenia ich prevádzky zabezpečovali hlavne americké raketoplány, ruské transportné pilotované kozmické lode Sojuz a automatické nákladné kozmické lode Progress. Následkom havárie Columbie bola ďalšia výstavba obmedzená a plánovaná konfigurácia stanice sa mierne pozmenila. Od roku 2012 sa do procesu dopravy materiálu a zásob zapojila aj súkromná spoločnosť SpaceX prostredníctvom lode Dragon.

Účel

Veliteľ Expedície 8 astronaut Michael Foale vykonáva experiment v laboratórnom module Destiny na ISS
Porovnanie plameňa sviečky v podmienkach na Zemi (vľavo) a na ISS (vpravo)
Pohľad na niektoré laboratórne moduly ISS

Na základe pôvodného Memoranda medzi NASA a Ruskou kozmickou agentúrou je účel stanice charakterizovaný ako laboratórium, observatórium a špecializovaná dielňa vo vesmíre. V roku 2010 bol tento základný koncept rozšírený o aktivity komerčného, diplomatického a náučného charakteru. Zvažuje sa aj (zatiaľ presne nešpecifikovaná) podpora pre budúce misie na Mesiac, Mars či asteroidy. ISS poskytuje možnosť testovania vesmírnych plavidiel pre dlhodobé lety na Mesiac alebo na Mars v relatívnom bezpečí nízkej obežnej dráhy. Takto získavame skúsenosti v obsluhe, opravách a výmenách na obežnej dráhe. Tieto aktivity budú kľúčové pri obsluhe kozmických lodí ďalej od Zeme a minimalizujú sa tak riziká takýchto operácií.

Malé nepilotované kozmické lode síce ponúkajú možnosť nulovej gravitácie a vystavenie sa vesmíru, ale stanica vytvára dlhodobé prostredie pre výskum. ISS je ľahko prístupná, čím zjednodušuje jednotlivé experimenty a odbúrava potrebu samostatných štartov pre vykonávanie experimentov. Široká paleta skúmaných oblastí zahŕňa astrobiológiu, astronómiu, výskum človeka vrátane vesmírnej medicíny a života, fyzikálne vedy, materiálové vedy, vesmírne počasie a meteorológiu. Vedci na Zemi majú prístup k dátam posádky a môžu upravovať a spúšťať experimenty. Posádky so 6 členmi sa menia v expedíciách po niekoľkých mesiacoch, čo poskytuje zhruba 160 pracovných hodín na člena posádky.

Posádka ISS umožňuje študentom na Zemi vykonávať vlastné experimenty, ktorých sa študenti osobne zúčastňujú a priamo komunikujú s posádkou ISS pomocou rádia, videa a e-mailov. ESA zdarma poskytuje na stiahnutie a použitie v triedach širokú paletu výučbových materiálov. Hlavným cieľom materiálového výskumu na ISS sú ekonomické benefity.

Mikrogravitácia

Gravitácia vo výške obežnej dráhy ISS je len trošku slabšia ako na povrchu Zeme. Ale objekty na orbite sú v stave voľného pádu, výsledkom čoho je zdanlivý stav beztiaže. Tento stav narušuje päť rôznych javov.

  • Odpor zvyškovej atmosféry. Ten ISS čiastočne eliminuje tým, že keď pri obehu vstúpi do zemského tieňa, solárne panely sa natočia tak, aby minimalizovali aerodynamický odpor a minimalizovali znižovanie obežnej dráhy
  • Vibrácie z pohybov mechanických systémov a posádky
  • Činnosť palubných gyroskopov
  • Činnosť trysiek pri zmene výšky alebo orbity
  • Slapové javy

Vedci skúmajú vplyv mikrogravitácie na vývoj, rast a vnútorné procesy rastlín a živočíchov. NASA skúma prejavy mikrogravitácie na rast tkanív a tvorbu nezvyčajných kryštálov proteínov.

Výskum fyziky tekutín v mikrogravitácii umožní lepšie modelovanie správania tekutín, hlavne tých, ktoré sa na Zemi veľmi nepremiešajú, pretože v mikrogravitácii sa tekutiny takmer úplne premiešavajú. Navyše spomalenie reakcií nízkou gravitáciou pomôže lepšiemu pochopeniu supravodivosti.

Výsledky

Inžinieri a vedci z celého sveta vytvorili Alfa magnetický spektrometer (AMS), ktorý NASA porovnáva s HST. AMS nemohol byť umiestnený na samostatný satelit kvôli energetickým a komunikačným nárokom, preto je súčasťou ISS. 3. apríla vedci NASA oznámili, že AMS možno zachytil prvé náznaky tmavej hmoty.

Vesmírne prostredie je nepriateľské pre život. Charakterizuje ho silná radiácia, extrémne vákuum, extrémne teploty a mikrogravitácia. Niektoré jednoduché formy života (napr. Hypsibius dujardini) tieto podmienky dokážu prežiť.

Medicínsky výskum skúma dlhodobé efekty na ľudský organizmus ako napr. svalovú atrofiu, stratu kostnej hmoty a presun tekutín. Tieto údaje budú smerodajné pri ďalších ľudských misiách a kolonizácii. Údaje z roku 2006 predpokladali signifikantné riziko fraktúr a pohybových problémov následkom straty kostnej hmoty a svalovej atrofie už aj pre krátkodobé misie, ako napr. misia na Mars.

História

Zárodok stanice v decembri 1998

História Medzinárodnej vesmírnej stanice sa začala písať už v roku 1984, keď americký prezident Ronald Reagan vyhlásil plán stavby vesmírnej stanice pomenovanej Freedom (Sloboda). Nasledujúce roky boli v znamení odďaľovania začiatku výstavby a problémov s financovaním. V roku 1991 sa k plánu výstavby pripojili Kanada, Japonsko a Európska vesmírna agentúra (ESA). K nim sa v roku 1993 pripojilo Rusko a stanica sa začala nazývať Alpha. Rok 1995 možno považovať za začiatok prípravy na výstavbu. V rokoch 1995 – 98 sa uskutočnilo 9 skúšobných spojení s vesmírnou stanicou Mir, pri ktorých sa trénovalo pripájanie a výmeny posádok.

Plánovaný štart prvého modulu Funkcionalnyj Gruzovoj Blok s menom Zaria (úsvit) bol oneskorený opäť kvôli finančným problémom, a preto bol radšej celý zaplatený americkou stranou. Dňa 20. novembra 1998 odštartovala raketa Proton so zmieňovaným modulom Zaria. Zaria je valcovitého tvaru, 12,6 metra dlhý a má maximálny priemer 4,12 m. Patrí k nemu aj dvojica slnečných panelov a 4 spojovacie uzly. Jeho vypustením sa začala stavba ISS. Modul Zaria pôvodne slúžil pre zaisťovanie telekomunikačných služieb a riadenie letu. Neskôr slúžil najmä ako skladovací priestor a zásobník.

ISS koncom roka 2000

O 16 dní neskôr sa so Zariou stretol raketoplán Endeavour a vo svojom nákladovom priestore k nej pripojil modul Unity. Tento modul obsahoval dva pretlakové spájacie adaptéry: jedným sa pripojil k Zarii a druhý umožňoval pripojenie raketoplánu. Unity slúži ako križovatka modulov. Môže byť k nemu pripojených až 6 ďalších modulov. Po vlastnom spojení za pomoci manipulačného ramena museli dvaja astronauti uskutočniť ešte 3 výstupy do otvoreného priestoru, počas ktorých prepájali kábeláž a inštalovali antény a držadlá pre ďalšie výstupy do otvoreného priestoru. 13. septembra sa Endeavour oddelil od stanice a o 3 dni úspešne pristál. Po jeho odpojení sa zmenila orientácia komplexu a stanica bola uvedená do pomalej rotácie.

Ďalšie dva roky zostala ISS neobývaná. Už vypustené moduly neboli schopné udržať potrebnú dráhu a boli nutné časté korekcie. Čakalo sa na ďalší plánovaný ruský modul – Zvezda. Finančné problémy opäť spôsobili meškanie jej vypustenia a tým aj pokračovanie vo výstavbe. Modul bol vypustený až 12. júla 2000. Naprogramované príkazy rozložili jeho solárne panely a komunikačnú anténu. Následne modul zostal ako pasívne teleso na obežnej dráhe stanice. O priblíženie a pripojenie k stanici sa postarali spojené moduly Zaria a Unity s pomocou pozemného strediska a automatického ruského spájacieho mechanizmu. Po pripojení Zvezdy k modulu Zaria vznikol základ ruskej časti stanice. Tento servisný modul slúži ako dočasný obytný priestor a zaisťuje dodávky elektrického prúdu, telekomunikáciu s pozemnými strediskami a korekcie dráhy. Počítač Zarie odovzdal kontrolu nad stanicou počítaču modulu Zvezda. Zvezda pridala ubytovacie priestory, toalety, kuchyňu, filtráciu CO2, odvlhčovač, generátory kyslíka, zariadenie na cvičenie a dátovú, hlasovú a televíznu komunikáciu s riadiacim strediskom. Tým sa umožnilo trvalé osídlenie stanice.

31. októbra 2000 mohla stanicu navštíviť prvá stála posádka. Jej hlavnou úlohou bolo zabývanie stanice. Kozmonauti ďalej vybaľovali uložené zásoby a zariadenia. Museli sa tiež pripraviť na prijatie raketoplánu Atlantis s novým modulom Destiny. Tento modul bol pripojený 10. februára 2001 k modulu Unity a po niekoľkých dňoch sa raketoplán vrátil na Zem.

Modul Destiny je hlavným centrom vedeckých experimentov na stanici. Kozmonauti oživili modul a ďalej čakali na raketoplán Discovery, ktorý 10. marca priviezol novú posádku a nákladný modul Leonardo. Raketoplán odviezol späť modul plný odpadu spolu s prvou posádkou.

Ďalšou dôležitou súčasťou je Canadarm2, ktorú priviezol raketoplán Endeavour 16. apríla 2001. Kanadská ruka je robotický manipulátor dlhý 17,6 m. Slúži na premiestňovanie ľudí aj nákladu pozdĺž priehradovej konštrukcie.

Ruské moduly okrem modulu Rassvet odštartovali a aj sa spojili automaticky . Všetky ostatné moduly vyniesli na obežnú dráhu raketoplány a všetky vyžadovali inštaláciu posádkou ISS a raketoplánu prostredníctvom výstupov do otvoreného vesmíru a mobilného servisného systému ISS. K 5. júnu 2011 bolo pridaných 159 komponentov počas viac ako 1 000 hodín EVA. 127 týchto výstupov bolo realizovaných zo stanice a ostatných 32 z raketoplánov. Počnúc júnom 2011 stanica pozostáva z pätnástich natlakovaných modulov a v podstate kompletnej priehradovej konštrukcie.

Podoba stanice v čase

Stavba stanice a moduly

Bližšie informácie v hlavnom článku: Výstavba Medzinárodnej vesmírnej stanice
Animácia výstavby Medzinárodnej vesmírnej stanice v priebehu rokov 1998 až 2011
Ruský segment ISS
Inštalácia laboratórneho modulu Destiny na ISS
Európsky laboratórny modul Columbus
Japonský modul Kibó

ISS je modulárnou stanicou tretej generácie. Tento typ staníc umožňuje pridávať a odoberať moduly. Preto sú veľmi flexibilné. Stavba stanice vyžadovala viac ako 50 montážnych a ďalších letov. Celkovo 35 letov na ISS spravili raketoplány a nákladné lode Progress do konca r. 2013 vykonali 55 letov.

Stanica sa skladá z týchto modulov a dielov:

  • Už vypustené (v poradí v akom boli pripojené)
    • Zaria (Заря, funkcionalno-gruzovoj blok, FGB, функционально-грузовой блок, ФГБ) – prvý vypustený modul stanice ISS. Jeho meno, úsvit, odrážalo začiatok novej éry medzinárodnej spolupráce vo vesmíre. Spolu s modulom Zvezda tvorí kľúčovú časť ruského segmentu stanice. Počas počiatočnej fázy stavby stanice poskytoval elektrickú energiu, priestor, pohon a navigáciu. V súčasnosti sa používa hlavne ako sklad. Modul bol konštruovaný v Rusku od decembra 1994 do januára 1998. Jeho riadiaci systém vyvinula spoločnosť Khartron (Kjev, Ukrajina). Plánovaná životnosť je najmenej 15 rokov. Zaria váži 19 300kg, je 12,55 m dlhá a 4,1 m široká (bez solárnych panelov). Hoci bola postavená ruskou spoločnosťou, patrí USA. Na obežnú dráhu ju vyniesla ruská trojstupňová nosná raketa Proton.
    • Unity (Node 1) – slúži ako prechodový modul, ku ktorému sa pripája americká časť stanice. Je jedným z troch pasívnych prepájacích modulov. Spája ruský modul Zaria, americké moduly Destiny, Quest a priehradovú konštrukcia Z1. Neskôr bola k nemu pripojená Cupola a Node 3. Prepája tiež hlavné zdroje stanice ako tekutiny, kontrola prostredia, systémy podpory života, elektrické a dátové systémy. Obsahuje viac ako 50 000 mechanických častí, 216 potrubí pre tekutiny a plyny a 121 interných a externých elektrických káblov s dĺžkou viac ako 10 km. Unity je vyrobený z hliníka a váži 11 600 kg. vyniesol ho raketoplán Endeavour pri misii STS-88.
    • Zvezda (Звезда, servisnyj moduľ, сервисный модуль, СМ) – základ ruskej časti stanice, má tvar valca, je vybavený solárnymi panelmi. Obsahuje všetky kritické systémy stanice a vďaka nemu je stanica obývateľná. DMS-R počítač modulu Zvezda spravuje dráhu, navigáciu a celú stanicu. Druhý počítač s rovnakou funkciou bude umiestnený v module NAUKA, FGB-2. Trup Zvezdy dokončili už dávno pred vypustením, vo februári 1985 a inštaláciu vnútorného vybavenia v októbri 1986. Vzhľadom na smer pohybu a orientáciu stanice je to koncový modul stanice. Jeho motory, prípadne ruské alebo európske kozmické lode pripojené k tomuto modulu, sa používajú na úpravu dráhy stanice. Vynesená bola raketou Proton 12. júla 2000.
    • laboratórny modul Destiny – vynesený bol raketoplánom Atlantis pri misii STS-98. Je to laboratórny modul, v ktorom môže byť umiestnených celkovo 23 skríň (päť na podlahe, šesť po stranách a na strope) s experimentami a nákladom.
    • prechodová komora Quest (Joint Airlock) – ako jediná prechodová komora zabezpečuje výstup kozmonautov do otvoreného priestoru. Na vonkajšom povrchu sú umiestnené dve nádrže s kyslíkom a dve s dusíkom. Skladá sa z dvoch častí: jedna obsahuje skafandre a vybavenie, a z druhej astronauti priamo vystupujú mimo stanice. Bola vynesený na palube raketoplánu Atlantis počas misie STS-104 v roku 2001.
    • styčný modul Pirs (Пирс, stykovočnyj modul, стыковочный модуль-1, СМ-1) – spolu s modulom Poisk slúži na pripájanie ruských vesmírnych lodí (Sojuz, Progress). Môže byť použitý aj ako prechodová komora na výstup dvoch kozmonautov do voľného kozmu. Modul je vajcovitého tvaru, vynesený bol kozmickou loďou Progress-M SO-1.
    • Harmony (Node 2) – Slúži ako prechodový uzol medzi modulmi, druhý spájací modul stanice. Poskytuje elektrickú energiu a prenos elektronických dát. Vďaka svojim šiestim mechanizmom na kotvenie slúži ako centrálny spájací bod pre iné komponenty. Trvalo sú k nemu pripojené dve laboratóriá, európsky Columbus a japonské Kibo, ležia oproti sebe. Horný a spodný port sa používajú na pripájanie krátkodobých misií niekoľkých typov vesmírnych lodi: HTV, Dragon a Cygnus. Spodný port slúži ako hlavný pripájací bod. Americké raketoplány sa pripájali k ISS pomocou predného portu na tomto module. Obsahuje štyri prístrojové skrine zabezpečujúce napájanie pripojených modulov elektrickou energiou a prenos dát. Bol vynesený raketoplánom Discovery pri misii STS-120.
    • Columbus – európsky laboratórny modul, najväčší príspevok Európskej kozmickej agentúry (ESA) na stavbe ISS. Laboratórium tvorí valcovitý modul s kónickými koncami. Modul odštartoval na palube raketoplánu Atlantis STS-122.
    • Kibó – trojdielny (s manipulátorom JEMRMS štvordielny) japonský modul, ktorý po častiach dopravili na stanicu raketoplány v roku 2008.
    • Poisk (MRM2) – podobný modulu Pirs. Slúži na pripájanie ruských lodí a na vedecké experimenty. Dopravila ho kozmická loď Progress M-MIM2
    • Tranquility (Node 3) – vynesený raketoplánom Endeavour pri misii STS-130. Modul obsahuje doplnkové systémy podpory života, systémy obnovy ako recyklácia vody a doplnky tvorby kyslíka, a systémy monitorovania atmosféry stanice, cvičebné nástroje a priestory pre hygienu. Tranquility je tretí a posledný americký uzol na ISS. Tri zo štyroch kotviacich mechanizmov nie sú obsadené. Ku štvrtému je pripojená Cupola.
    • Cupola – modul so šiestimi veľkými oknami určený na vedecké pozorovania Zeme. Je pripojený k modulu Tranquility a bol dopravený pri misii STS-130.
    • Rassvet (MRM1) – menší výskumný modul s prechodovou komorou pripojený k Zarii. Bol dopravený raketoplánom Atlantis pri lete STS-132.
    • Leonardo – vznikol prestavbou z MPLM Leonardo, slúži hlavne na uskladnenie zásob. Je pripojený k spodnému uzlu Unity. Bol vynesený raketoplánom Discovery pri misii STS-133.

Zoznam základných posádok

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam základných posádok Medzinárodnej vesmírnej stanice

Od novembra 2002 je stanica trvalo obývaná. Stála posádka, ktorá je označovaná ako expedícia bola krátko po začiatku výstavby stanice dvojčlenná. Potom sa počet astronautov zvýšil na 3, ale krátko po katastrofe Columbie bol počet astronautov na stanici zredukovaný opäť na dvoch. 29. mája 2009 sa posádka rozšírila na 6 osôb.

Posádka sa vždy skladá aspoň z jedného amerického astronauta a jedného ruského. V prípade trojčlennej posádky je tretí člen buď tiež Američan alebo Rus, alebo je nominovaný ďalšími kozmickými agentúrami (často z ESA). Veliteľ stanice je nadradený všetkým ostatným členom aj veliteľom vesmírnych lodí, kým sú pripojené k stanici. Každá expedícia má svoj vlastný znak obsahujúci mená členov stálej posádky.

Život na palube

Denný harmonogram

Astronautka Tracy Caldwellová Dysonová pozoruje Zem z modulu Cupola

Bežný deň posádky začína budíčkom o 6:00 ráno, nasledujú bežné ranné (aj hygienické) aktivity a prvá kontrola stanice. Posádka sa naraňajkuje a začne naplánovanú dennú aktivitu okolo 8:10, pričom prvá zmena trvá do 13:05. Po hodinovej obedňajšej prestávke pokračuje posádka v plnení harmonogramu, o 19:30 nasleduje večera a záverečný denný brífing. Naplánovaný spánok začína o 21:30. Posádka sa pracovným a fyzickým aktivitám venuje približne 10 hodín denne, 5 hodín v sobotu a zvyšok má k dispozícii pre relax či vlastnú potrebu.

Systém kontroly atmosféry

Astronaut Terry Virts strihá vlasy svojej kolegyni Samanthe Cristoforettiovej
Stonky pšenice v module Kibó

Atmosféra na palube ISS je podobná tej na Zemi. Tlak je rovnaký ako na Zemi 101,3 kPa. Takáto atmosféra je vhodnejšia pre posádku a v porovnaní s čistou kyslíkovou atmosférou, aká bola používaná na prvých amerických kozmických lodiach, aj omnoho bezpečnejšia, pretože riziko požiaru je neporovnateľne menšie.

Kyslík pre stanicu generujú dva systémy: Elektron v module Zvezda a podobný systém v module Destiny. Posádka má dve záložné možnosti: kyslík vo fľašiach a SFOG kanistre (systém chemickej tvorby kyslíka). Oxid uhličitý sa odstraňuje systémom Vozdukh v module Zvezda. Ostatné produkty metabolizmu, ako metán z čriev a amoniak z potu sa odstraňujú pomocou filtrov.

Súčasťou ruskej časti systému sú aj zásoby kyslíka, čím je zabezpečená trojitá záloha tvorená jednotkou Elektron ako primárnym zdrojom kyslíka, SOFG generátormi a zásobami O2. Sekundárny zdroj poskytujú Vika náplne. Vyhorením takejto náplne sa vyprodukuje 600 litrov kyslíka v priebehu 5-20 minút.

Elektrický systém a kontrola teploty

Elektrickú energiu dodávajú stanici obojstranné solárne fotovoltaické panely. Tieto panely sú efektívnejšie, pretože zachytávajú nielen priame slnečné svetlo, ale druhou stranou aj svetlo odrazené od Zeme. Navyše pracujú pri nižšej teplote ako jednostranné panely, ktoré sa bežne používajú na Zemi.

Ruský segment stanice používa 28 V striedavý prúd, rovnako ako raketoplány a väčšina vesmírnych lodí. Tento prúd generujú 4 solárne polia na moduloch Zaria a Zvezda. Americká časť získava striedavý prúd s napätím 130-180 V z vlastných solárnych panelov. Napätie je stabilizované na 160 V a následne distribuované. Až potom je transformované na potrebných 124 V. Väčšie distribučné napätie umožňuje využitie menších a ľahších vodičov na úkor bezpečnosti posádky. Transformátory umožňujú vzájomné zdieľanie elektriny medzi oboma segmentami stanice.

Komunikácia a počítače

Astronaut Luca Parmitano pracuje v module Harmony
Laptopy v laboratórnom module Destiny

Rádiová komunikácia zabezpečuje dátové spojenie pre telemetriu a vedecké dáta medzi stanicou a riadiacimi strediskami. Rádiové spojenie sa využíva aj pri približovaní vesmírnych lodí a pripájaní k stanici a na audio-video komunikáciu medzi členmi posádky, letovými dispečermi a členmi rodiny. Preto je ISS vybavená vnútornými a vonkajšími komunikačnými systémami používanými na rôzne účely.

Ruský segment komunikuje pomocou antény Lira priamo so Zemou. Ďalší ruský komunikačný systém je Voskhod-M, ktorý zabezpečuje vnútornú komunikáciu medzi modulmi Zvezda, Zaria, Pirs, Piosk a americkou časťou a tiež poskytuje VHF spojenie s riadiacimi strediskami pomocou antén na module Zvezda.

Americký segment využíva dva rôzne rádiové systémy pripevnené k modulu Z1 TRUSS: S pásmo pre audio a Ku pásmo pre audio, video a dáta.

UHF spojenie používajú astronauti a kozmonauti počas EVA. Toto spojenie využívajú na príjem príkazov z riadiaceho strediska a posádky ISS počas pripájania a odpájania k stanici aj iné lode (Sojuz, Progress, HTV, ATV a čiastočne aj raketoplány). Automatizované lode sú vybavené vlastnými komunikačnými systémami.

ISS je vybavená približne 100 notebookmi IBM a Lenovo ThinkPad model A31 a T61P. V rámci ISS sú pripojené do WiFi siete a tá je spojená zo Zemou cez pásmo Ku. Takéto pripojenie poskytuje rýchlosť 10 Mbit/s smerom na stanicu a 3Mbit/s zo stanice.

Na počítačoch pre kľúčové funkcie stanice sa od mája 2013, kedy prebehla migrácia z MS Windows, používa linuxová distribúcia Debian, hlavne kvôli spoľahlivosti, stabilite a flexibilite.

Spánok

Súkromná spánková bunka astronauta Scotta Kellyho v module Harmony
Kozmonaut Jurij Usačov vo svojej kóji v module Zvezda

Na stanici je nainštalovaných celkovo šesť spánkových buniek, pričom 2 bunky sú v module Zvezda a 4 v module Harmony. Americké bunky sú plne privátne, ventilované a zvukovo izolované. Ruské majú každá vlastné okienko, sú však ukrátené o rovnaký komfort zvukovej izolácie.

Kvalitná ventilácia je extrémne dôležitá najmä pri spánku, pretože vydychovaný oxid uhličitý má v mikrogravitácii tendenciu kumulácie okolo hlavy a organizmus kozmonauta by veľmi rýchlo mohol trpieť nedostatkom kyslíku až do stavu dusenia sa.

Spánkový režim je nezriedka narúšaný špeciálnymi úlohami alebo príletom kozmickej lode so zásobami alebo posádkou.

Strava

Posádka Expedície 60 pri spoločnej večeri v module Zvezda

Potraviny sú na stanicu dopravované zväčša vo vákuovom balení a dehydrovanom stave. Stanica je vybavená mikrovlnnými ohrievačmi, studenou aj horúcou vodou. Váha je kritickým faktorom pri kozmických letoch, preto sa napr. konzervy či fľašky takmer nepoužívajú. Jedným z dôsledkov mikrogravitácie spolu s dehydratáciou jedla je aj podstatné zníženie chutnosti potravín, preto posádka musí používať podstatne väčšie množstvá korenia ako pri klasickom varení a venovať zvýšenú pozornosť príprave dávok. Je preto pochopiteľné, že sa teší na každú novú dodávku potravín, ktorá obsahuje aj čerstvé ovocie či zeleninu. Pre každého člena posádky sa pripravuje samostatné menu podľa jeho osobných chuťových preferencií a nutričných potrieb. Potraviny všeobecne sú volené a balené tak, aby neprodukovali omrvinky, kvapky či iné častice, ktoré by mohli znečistiť alebo ohroziť stanicu. Vrecká s tekutinami majú slamky, pevnejšie jedlo sa konzumuje klasickým príborom vybaveným magnetmi.

Hygiena

Toaleta v ruskom segmente ISS v module Zvezda
Hlavné WC v západnom segmente v module Tranquility

Hygiena sa prispôsobuje najmä obmedzeniam spôsobeným mikrogravitáciou, ale aj priestorovými či zásobovacími obmedzeniami stanice. Práve tu sa naplno zúročili dlhoročné skúsenosti z vesmírnej stanice Mir. Pokusy so špeciálnou sprchou zlyhali, dnes používajú kozmonauti väčšinou len antibakteriálnym roztokom navlhčené papierové utierky, ktorými sa dôkladne omyjú. Šampón je nepenivý a po umytí hlavy sa odsaje. Zubná pasta je konzumovateľná, takže kozmonaut ju po vyčistení zubov jednoducho prehltne.

Stanica má dve podtlakové toalety, umiestnené v moduloch Zvezda a Tranquility. Kozmonaut sa najprv popruhmi pripevní na toaletu a zabezpečí dobrý kontakt s tesnením odsávacieho zariadenia. Ventilačný mechanizmus odsaje telesný odpad, ktorý sa skladuje v špeciálnom kontajneri. Po jeho naplnení aj ďalším odpadom zo stanice nakoniec zhorí v atmosfére Zeme. Tekutý odpad sa recykluje do zásobníkov s pitnou vodou.

Zdravie

Psychické aj fyzické zdravie posádky sa veľmi starostlivo sleduje. Faktory, ktoré na neho vplývajú, sú najmä mikrogravitácia, stres, radiácia a dôsledky vyplývajúce z obmedzenosti priestoru, súkromia a náročného harmonogramu.

Mikrogravitácia spôsobuje najmä atrofiu svalov a rednutie kostí, preto každý člen posádky musí denne venovať približne 2 hodiny cvičeniu na špeciálnych zariadeniach. Taktiež sa výrazne znižuje tvorba červených krviniek či odolnosť imunitného systému.

Jedným z nepríjemných faktorov neustále fungujúcej ventilácie je trvalá a pomerne vysoká hladina hluku. V prípade ISS je to ale stále nepomerne lepšie, ako to bolo na stanici Mir.

Nehody, poruchy a opravy

Astronaut Robert Behnken pracuje pri solárnych paneloch ISS počas výstupu do otvoreného vesmíru, 1. júl 2020
Ruský kozmonaut Sergej Volkov pracuje počas výstupu do otvoreného vesmíru z ISS, 3. august 2011

Množstvo, zložitosť a sofistikovanosť jednotlivých častí stanice spolu s lietajúcim smetím a extrémnymi podmienkami v otvorenom vesmíre si z času na čas vyberú svoju daň v podobe väčších či menších porúch alebo nehôd. Do dnešného dňa (17. máj 2015) našťastie ani jedna udalosť nebola natoľko závažná, aby spôsobila znefunkčnenie kľúčových častí stanice alebo stála život kozmonautov, aj keď rôzne udalosti nezriedka znamenali obmedzenie chodu stanice či jeho súčastí. Stanica má taktiež náhradné diely kľúčových a životne dôležitých častí umiestnené vo vnútri alebo na priehradovej konštrukcii stanice, podľa toho či je daný diel nutné meniť zvnútra alebo zvonka.

Dňa 12. marca 2009 bola stanica prvýkrát preventívne evakuovaná, pretože sa k nej blížil úlomok s veľkosťou niekoľkých centimetrov. Bol odhalený príliš neskoro na vykonanie úhybného manévru. Posádka prešla do pripojenej kozmickej lodi Sojuz TMA-13 a pripravila sa na opustenie stanice, ale úlomok nakoniec minul stanicu v bezpečnej vzdialenosti.

Pomerne najvážnejším život ohrozujúcim incidentom bola porucha vo vnútri skafandra talianskeho astronauta Lucy Parmitana pri výstupe do otvoreného priestoru 16. júla 2013, keď mu zo zásobníka začala unikať voda do priestoru helmy. Voda sa v prostredí mikrogravitácie drží povrchov a pri incidente postupne vytvárala hrubšiu vrstvu okolo jeho hlavy. Kozmonaut nemá šancu ju odstrániť svojpomocne ani striasť, preto hrozilo, že ju vdýchne (utopí sa). Po krátkej konzultácii s riadením vesmírnych letov na Zemi, začal Luca s urýchleným návratom do stanice, čo mu s najväčšou pravdepodobnosťou zachránilo život. Presná príčina priesaku nie je dodnes známa, preto sú odvtedy výstupy do kozmu obmedzované len na najnutnejšiu nevyhnutnú mieru.

Poslednou vážnejšou poruchou systémov stanice bolo zlyhanie ventilu chladiaceho okruhu 'A' ku koncu roku 2013. Oprava si vyžiadala celkom dva výstupy do otvoreného priestoru, jeden z nich aj na Štedrý deň 24. decembra 2013.

Budúcnosť

ISS bude na konci svojej činnosti kontrolovane navedená do horných vrstiev atmosféry, kde zanikne

Pôvodne plánovaná životnosť ISS bola do roku 2016. V zime 20132014 bolo zabezpečené finančné krytie vládou USA do roku 2024 a v posledný deň roku 2021 NASA oznámila, že vláda bude prevádzku stanice financovať až do roku 2030.[1] Na prelome januára a februára 2022 bol zverejnený plán[2], ktorý počíta s postupným znižovaním priemernej výšky dráhy stanice a riadeným ukončením existencie stanice v januári 2031 za pomoci brzdiaceho manévru pomocou zásobovacích lodí Progress, prípadne lode Cygnus. Manéver by bol vykonaný tak, aby zvyšky stanice, ktoré v atmosfére nezhoria, dopadli do obvyklej odľahlej oblasti v Tichom oceáne, na polceste medzi Novým Zélandom a Čile. NASA súčasne predpokladá, že vo vedeckom programe bude pokračovať v spolupráci so súkromnými subjektmi, ktoré pracujú na vlastných projektoch orbitálnych staníc.[3]

Cena

Medzinárodná vesmírna stanica je bezpochyby najdrahším samostatným projektom v ľudskej histórii. Náklady na stavbu a prevádzku dosahujú astronomických 150 miliárd dolárov (odhad pri kurze doláru v r. 2010). Najväčší diel znáša NASA (72.4 miliárd), potom nasledujú Ruská kozmická agentúra (12 miliárd), Japonská kozmická agentúra a Európska kozmická agentúra (ESA) (zhodne po 5 miliardách) a Kanadská kozmická agentúra (približne 2 miliardy). Je nutné prirátať aj cenu všetkých letov raketoplánov, pričom každý jednotlivý let stál 1,4 miliardy (spolu teda viac ako 50 miliárd dolárov).

Ak zrátame celkový počet strávených hodín všetkých posádok na stanici, dospejeme k číslu 20 tisíc. Po prepočte na celkové náklady teda vychádza každý deň pobytu kozmonauta na stanici približne 7,5 milióna dolárov.

Pozorovanie

Medzinárodná vesmírna stanica fotografovaná cez ďalekohľad zo Zeme
Časová expozícia preletu ISS

Medzinárodná vesmírna stanica je dobre pozorovateľná z ktoréhokoľvek miesta Zeme, aj keď nie všade o rovnakom čase. Pri prelete nad daným územím vyzerá ako veľmi jasný, neblikajúci pohybujúci sa bod. S magnitúdou niekedy presahujúcou −3 je oveľa jasnejšia, než všetky hviezdy a jasnosťou sa približuje k planéte Venuši. Jej jasnosť je však premenlivá v závislosti od preletu. Je to najjasnejšia umelá družica na oblohe. Viditeľný prelet trvá do päť minút, ale zvyčajne je kratší kvôli západu stanice do zemského tieňa. Za skorého súmraku a neskorého úsvitu sú jej prelety dlhšie ako za neskorého súmraku a skorého úsvitu.

Referencie

  1. Biden-Harris Administration Extends Space Station Operations Through 2030 . blogs.nasa.gov, . Dostupné online.
  2. International Space Station Transition Report . nasa.gov, cit. 2022-03-16. Dostupné online.
  3. WALL, Mike. NASA lays out plan for the International Space Station's final years online. space.com, 2022-02-02, cit. 2022-03-16. Dostupné online.

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

ISS na stránkach ďalších agentúrupraviť | upraviť zdroj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Medzinárodná vesmírna stanica

Ázia
École nationale des ponts et chaussées
École normale supérieure de Lyon
Étienne Tassin
Íránská krize
Úřednické písmo
Úmrtí v roce 2022
Únor 2006
Ústava Spojených štátov
Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska
Číňané
Čínština
Čína
Čínské jazyky
Čínské lidové náboženství
Čínské prefektury
Číslice
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Čchung-čen
Če-ťiang
Čechy
Černá Hora
Čerokézské písmo
Červen
Červená pevnosť (Dillí)
Červenec 2006
Červen 2006
Česká strana sociálně demokratická
Česká televize
Česká Wikipedie
Český lev
Český přepis čínštiny
Česko
Česko-Slovensko
Československá akademie věd
Československá televize
Čou-šan
ČT 2
Ču-jin fu-chao
Ču Jou-sung
Ďábel
Ľubica Blaškovičová
Ľubomír Holčík
Ľubomír Stanček
Říše Čching
Říše Ming
Říjen 2006
Římské číslice
Říp
Řečtina
Řecké číslice
Řecké písmo
Šablona:Infobox - demografie
Šablona:Infobox - muzeum
Šan-chaj-kuan
Šan-si
Šan-tung
Šao-sing
Šiitizmus
Španělština
Štátny prevrat
Štát (Spojené štáty)
Štěpán Lucký
Šun-č’
Švédsko
Švýcarsko
Švajčiarsko
Žíla (biologie)
Železničná nehoda pri Chua-lien
Želvy
Židé
Žlutá řeka
Žlutý císař
’Ndrangheta
1. červen
1. červenec
1. apríl
1. august
1. február
1. júl
1. jún
1. január
1. květen
1. leden
1. marec
1. prosinec
10. únor
10. červen
10. červenec
10. březen
10. február
10. jún
10. január
10. květen
10. leden
10. marec
10. roky 21. storočia
10. september
10. září
11. červenec
11. apríl
11. březen
11. február
11. júl
11. jún
11. január
11. květen
11. listopad
11. máj
11. srpen
12. červen
12. říjen
12. apríl
12. březen
12. duben
12. február
12. január
12. květen
12. leden
12. století
1222
1267
1290
1291
13. únor
13. červenec
13. říjen
13. apríl
13. duben
13. február
13. január
13. květen
13. marec
13. prosinec
13. září
1308
1312
1313
14. únor
14. červenec
14. říjen
14. březen
14. december
14. február
14. január
14. květen
14. leden
14. máj
14. září
15. březen
15. február
15. január
15. květen
15. listopad
15. máj
15. prosinec
15. srpen
15. září
1503
1508
1519
1534
1552
1584
1585
1592
1598
16. únor
16. červenec
16. apríl
16. august
16. březen
16. február
16. január
16. květen
16. leden
16. máj
16. srpen
16. století
16. září
1616
1626
1627
1628
1629
1631
1635
1636
1638
1643
1644
1645
1646
1653
1655
1662
1673
1674
1693
1697
17. apríl
17. duben
17. február
17. január
17. květen
17. leden
17. máj
17. marec
17. srpen
17. století
1700
1707
1727
1737
1745
1746
1749
1752
1754
1760
1764
1770
1773
1775
1781
1786
1788
1794
1798
18. únor
18. červen
18. březen
18. február
18. január
18. květen
18. máj
18. srpen
18. století
1804
1807
1809
1810
1811
1817
1818
1819
1821
1823
1824
1825
1826
1827
1831
1832
1836
1847
1849
1855
1862
1868
1870
1871
1872
1874
1875
1876
1880
1881
1882
1883
1884
1885
1887
1888
1889
1891
1892
1894
1896
1897
1898
1899
19. červen
19. červenec
19. apríl
19. august
19. březen
19. duben
19. február
19. január
19. květen
19. leden
19. marec
19. století
19. storočie
1900
1901
1902
1904
1905
1906
1907
1908
1910
1911
1912
1914
1915
1916
1917
1918
1919
1920
1921
1922
1923
1924
1925
1926
1927
1928
1929
1930
1931
1932
1933
1934
1935
1936
1937
1940
1941
1942
1943
1945
1946
1947
1949
1950
1950 na Slovensku
1951
1952
1953
1954
1955
1956
1957
1958
1959
1960
1962
1965
1966
1969
1970
1970–1979
1971
1972
1973
1974
1975
1976
1977
1978
1979
1981
1984
1985
1986
1987
1988
1989
1990
1990–1999
1991
1992
1993
1995
1996
1997
1999
2. červen
2. říjen
2. apríl
2. duben
2. február
2. júl
2. jún
2. květen
2. leden
2. marec
2. október
20. červenec
20. apríl
20. august
20. duben
20. január
20. květen
20. leden
20. máj
20. prosinec
20. roky 21. storočia
20. století
20. storočie
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2006 (album)
2006 ve filmu
2006 ve fotografii
2006 ve sportu
2006 v římskokatolické církvi
2006 v dopravě
2006 v hudbě
2006 v letectví
2006 v loďstvech
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2014
2015
2016
2016 na Slovensku
2017
2017 na Slovensku
2018
2018 na Slovensku
2019
2019 na Slovensku
2020
2020 na Slovensku
2021
2021 na Slovensku
2022
2022 na Slovensku
2023
2023 na Slovensku
2024
2024 na Slovensku
2025
2025 na Slovensku
2026
21. únor
21. červenec
21. říjen
21. august
21. február
21. jún
21. január
21. květen
21. leden
21. listopad
21. máj
21. marec
21. století
21. storočie
21. září
22. červenec
22. říjen
22. duben
22. február
22. júl
22. január
22. květen
22. máj
22. marec
22. prosinec
22. storočie
22. září
23. apríl
23. březen
23. duben
23. február
23. jún
23. květen
23. máj
23. október
24. březen
24. duben
24. február
24. jún
24. január
24. květen
24. prosinec
24. srpen
25. únor
25. apríl
25. květen
25. leden
25. listopad
25. september
26. únor
26. červenec
26. august
26. březen
26. duben
26. február
26. jún
26. január
26. květen
26. október
26. srpen
27. február
27. jún
27. január
27. květen
27. leden
27. máj
27. marec
28. únor
28. červen
28. červenec
28. apríl
28. december
28. duben
28. január
28. květen
28. leden
28. listopad
28. máj
28. marec
28. október
28. prosinec
28. září
29. apríl
29. březen
29. jún
29. květen
29. listopad
29. marec
29. október
29. září
3. červen
3. červenec
3. říjen
3. březen
3. květen
3. leden
3. listopad
3. máj
3. srpen
3. tisíciletí
30. říjen
30. apríl
30. březen
30. duben
30. jún
30. květen
30. marec
30. roky 21. storočia
30. září
305
31. říjen
31. august
31. březen
31. december
31. júl
31. január
31. květen
31. leden
31. máj
31. marec
4. červenec
4. říjen
4. apríl
4. august
4. duben
4. február
4. jún
4. január
4. květen
4. leden
4. október
4. září
40. roky 20. storočia
5. říjen
5. apríl
5. březen
5. duben
5. január
5. květen
5. leden
5. marec
50. roky 20. storočia
6. únor
6. červenec
6. říjen
6. august
6. jún
6. január
6. květen
6. leden
6. marec
6. september
6. září
60. roky 20. storočia
7. únor
7. červen
7. apríl
7. august
7. březen
7. duben
7. február
7. jún
7. květen
7. leden
7. máj
7. marec
7. september
8. duben
8. február
8. júl
8. jún
8. květen
8. listopad
8. marec
8. prosinec
9. únor
9. apríl
9. duben
9. jún
9. január
9. květen
9. leden
9. marec
9. pařížský obvod
Abdoulaye Wade
Abeceda
Abugida
AC/DC
Advanced Micro Devices
Afroameričané
Aimé Jacquet
Ajatolláh
Al-Džazíra
Alain Prost
Alberto R. Gonzales
Albert Einstein
Albrecht I. Habsburský
Alena Heribanová
Alexandr VII.
Alexej Anatolievič Navaľnyj
Alfréd Jindra
Alfred Hitchcock
Alma mater
Alois Zych
Amélie Mauresmová
Amélie Nothombová
Amateur Achievement Award
Ambroise Paré
Amoy
An-chuej
Andreas Maislinger
Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)
Andrew Michael Allen
Andrew Z. Fire
Anežka Přemyslovna
Angela Merkelová
Angličtina
Anglosaský futhork
Angus Young
Anna Halman
Anna Siebenscheinová
Anna Tureničová
Anne Robert Jacques Turgot
Anthony Horowitz
Antoine Lasalle
Antonín Matěj Píša
Antonín Moskalyk
Antonín Procházka (právník)
Antonín Raymond
Antonín Strnadel
Anton Hrnko
Anton Jahnel
Anton Mansuet Richter
Apoštolská konštitúcia
Apple Computer
Apple II
Arabština
Arabské číslice
Arabské písmo
Aramejské písmo
Arménské písmo
Arnold Schwarzenegger
Asmus Jacob Carstens
Augustin-Jean Fresnel
Augusto De Luca
Aurebesh
Autoritní kontrola
Avestánské písmo
Azovstal
Březen 2006
Bahrajn
Bajkonur
Bakunin
Baltimore
Barack Obama
Barbara Krzemieńska
Barbora Škrlová
Barmské písmo
Bartolomějská noc
BBC World Service
Beáta Brestenská
Belgie
Belle Époque
Beneventsko-montecassinské písmo
Bengálské písmo
Berlín
Berlínská zeď
Bernard Kouchner
Bernhard Horwitz
Bertrand Delanoë
Bezpilotné lietadlo
Bibliothèque Mazarine
Bielorusko
Billy Bob Thornton
Bill Gates
Bill Laswell
Bill Paxton
Bitcoin
Bitva na řece Jalu
Bitva o Francii
Bitva o Komárno (1919)
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Puebly
Bliss systém
Božena Němcová
Bodový systém v Česku
Boeing 737
Bohdan Sláma
Bohumil Janda Cidlinský
Bohuslav Kučera
Bono Vox
Botswana
Boulevard Montmartre
Bráhmí
Braillovo písmo
Brigitte Bardotová
Britská Východoindická společnost
Bruce Willis
Buddhismus v Číně
Byrokracie
Bzenecká lípa
Céline Dion
Církev sjednocení
Císař
Caesar
Carl Walz
Cena Švédské národní banky za rozvoj ekonomické vědy na památku Alfreda Nobela
Centre Georges Pompidou
Centre national de la recherche scientifique
Chang-čou
Chanové
Charles Aznavour
Charles Bronson
Charles de Gaulle
Charlie Chaplin
Charlotte Ella Gottová
Charta 77
Chlodvík I.
Chrámové jméno
Christian Dior
Chu-pej
Chuang Tchaj-ťi
Chu Čeng-jen
Cisterciácký řád
Cité des sciences et de l'industrie
Clash
Claude Joseph Rouget de Lisle
Clint Eastwood
Comédie-Française
Commons:Featured pictures/cs
Constantijn Nizozemský
Constantin Mugur Isărescu
COVID-19
Craig C. Mello
Cyrilice
Dálnice D5
Dánsko
Démotické písmo
Dévanágarí
Dějiny Číny
Dějiny Francie
Dějiny Paříže
Džürčeni
Dagobert I.
Daniel Pešta
Darina Gabániová
David Douillet
David O. Selznick
David Uher
Debra Winger
Delo
Demisia
Dennis Bergkamp
Den matek
Desaťročie
Deset dní masakru v Jang-čou
Detská obrna
Diamant
Diecéze litoměřická
Dijon
Diocletianus
Diskuse:Musée Grévin
Diskuse k šabloně:Infobox - demografie
Diskuse k šabloně:Infobox - muzeum
Doktor filozofie
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Donald Pettit
Donald Trump
Donovan
Dorgon
Dragon 2
Druhá světová válka
Druhá vláda Mirka Topolánka
Dušan Bruncko
Duben
Duben 2006
Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki
Dynastie
Dynastie Čching
Dynastie čínské historie
Dynastie Jižní Ming
Dynastie Ming
Dynastie Sung
Ebolavirus
Eddie Jobson
Eddie Van Halen
Edmund S. Phelps
Eduard Heger
Eduard I.
Eduard Landa
Egypt
Egyptské hieroglyfy
Eiffelova věž
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Elefsina
Elton John
Elvis Presley
Emil Šulc
Emil Hadač
Emil Zátopek
Emmanuel Macron
Empire State Building
Encyklopédia
Encyklopedie
Endrick Felipe
Erich Einhorn
Eric Drexler
Estónsko
Estonsko
Ethan Mbappé
Etiopské písmo
Eunuchové v Číně
Európa
Európska centrálna banka
Európske hlavné mesto kultúry
EUROCONTROL
Eurovision Song Contest 2021
Eustach Cihelka
Eva Svobodová
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
Exil
Fénické písmo
Fabien Barthez
Fabrice Luchini
Fakulta aplikované informatiky Univerzity Tomáše Bati ve Zlíně
Fanny Ardant
Fatah
Feng-jang
Figarova svatba
Filip Josef Kinský
Filip Stanislav Kodym
Filozofická fakulta Univerzity Karlovy
Filozofická fakulta Univerzity Palackého
Finsko
First-person shooter
Flavio Chigi
Flotila
Folies Bergère
Fondation Louis Vuitton
Fonetika
Fort Worth
Forum des Halles
Fraktura (písmo)
François Ravaillac
Francie
Francis Gary Powers
Francouzština
Francouzská akademie
Francouzská akademie věd
Francouzská intervence v Mexiku
Francouzská národní knihovna
Frankfurt nad Mohanem
Frankie Knuckles
František (pápež)
František Alexandr Zach
František Bartoš (generál)
František Bartoš (závodník)
František Fajtl
František Mrázek
František Peřina
František Stavinoha
František z Pauly
Fred Astaire
Friso Nizozemský
Fu-čou
Fu-ťien
Fulin
Fumihito
Gótské písmo
Gabriel Nasavský
Galerie nationale du Jeu de Paume
Ganymede (mesiac)
Gary Hartstein
Gary Sinise
Gaspard Monge
Gdaňsk
Gemeinsame Normdatei
George Clooney
George Elwood Smith
George F. Smoot
George W. Bush
Georgia (štát USA)
Germánský futhark prostý
Giuseppe Conte
Glenn Danzig
Global Positioning System
Goma
Gotické písmo
Gottfried Rieger
Grécko
Graeme Revell
Grafém
Gramotnost
GRBAlpha
Gregoriánský kalendář
Gregoriánsky kalendár
Gruzínská písma
Guinea (štát)
Gupta
Gurmukhí
Guy Lafleur
Gwendolyn Göbel
Halldór Kiljan Laxness
Hamás
Hanča
Hana Věrná
Hangul
Hebrejština
Hebrejské písmo
Helena Vondráčková
Henrich I. (Luxembursko)
Henri Bergson
Henry Fielding
Herbert Masaryk
Hermann Kaufmann
Hieratické písmo
Hiragana
Hisahito
Hizballáh
Hlaholice
Hlavní město
Hlavní strana
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Holandsko
Hongkong
Hospodářský růst
Howard Jones (britský spevák)
Hynek Lang
Ignacio Zaragoza
Igor Matovič
Imdžinská válka
Ingenuity
Institut polytechnique de Paris
International Standard Book Number
Internet
Intronizace
Inuktitutské písmo
Irák
Irán
Irak
Irina Mucuovna Chakamadová
Iroskotské písmo
Isabelle Adjani
Isabelle Adjaniová
Islám
Italština
Ivan Šimko
Ivan Hlas
Ivan Wilhelm
Ivo Váňa Psota
Izrael
János Bán
Ján Babič
Ján Bielik
Ján Gabriel (poslanec)
Ján Pataky
Jávske more
Jüri Ratas
J.K. Simmons
Jacob Tremblay
Jacques Cartier
Jacques Chirac
Jakarta
Jakub Janda
Jana Ryšlinková
Jana z Arku
Janez Janša
Jang-čou
Jang-c’-ťiang
Janne Ahonen
Jan Čančara
Jan Frank Fischer
Jan Frolík (archeolog)
Jan Habsburský
Jan Hrušínský
Jan Kasper
Jan Kostrhun
Jan Malý (lékař)
Jan Merell
Jan Morávek (spisovatel)
Jan Nepomuk Soukop
Jan Pavel II.
Jan Streng
Jan Vacek
Jan Vella
Jan Weiss
Japonština
Japonsko
Jarmila Krulišová
Jaromíra Kolárová
Jaroslava Moserová
Jaroslav Izák
Jaroslav Kratochvíl (politik)
Jaroslav Maštalíř
Jaroslav Mazáč
Jaroslav Průšek
Jaroslav Souček
Jazyk (lingvistika)
Jean-Marie Leclair
Jean-Paul Gaultier
Jean-Paul Sartre
Jean de La Fontaine
Jean Gabin
Jean Paul Marat
Jean Reno
Jean Tigana
Jeff Koons
Jefim Isaakovič Zeľmanov
Jemčinská lípa
Jiří Babica
Jiří Cieslar
Jiří Daněk
Jiří Demel
Jiří Hronek
Jiří Pehe
Jicchak Herzog
Jimi Hendrix
Jindřich IV. Francouzský
Jindřich Marco
Joe Biden
Joe Van Holsbeeck
Johann Peter Hebel
Johnny Hallyday
John C. Mather
John G. Roberts
John Grisham
Jonas Salk
Jonathan Edwards (atlet)
Jordánsko
Jorge Valdano
Josef Škoda (sochař)
Josef a jeho úžasný pestrobarevný plášť
Josef Ginzel
Josef Hendrich (filolog)
Josef Henke
Josef Hrubý (básník)
Josef Illík
Josef Jindřich Řezníček
Josef Lev
Josef Rybák
Josef Svoboda (scénograf)
Josef Trojan (spisovatel)
Joseph Mukasa Zuza
Josif Vissarionovič Stalin
Jozef Miklušičák
Jozef Vajda
Juan Carlos I.
Judy Davisová
Julian Assange
Juliusz Machulski
Julius Lébl
Juno (sonda)
Jupiter
Juraj Kuniak
Jutta Bauerová
Kódex kánonického práva
Kórejská ľudovodemokratická republika
Kórejská republika
K2 (vrch)
Kaftan
Kaithi
Kaja Kallasová
Kajmanské ostrovy
Kalábria
Kalendárny rok
Kaligrafie
Kamala Harrisová
Kamila Valijevová
Kamil Hornoch
Kamil Prudil
Kana (písmo)
Kandži
Kandidát věd
Kannadské písmo
Kantonština
Kanton (Čína)
Kapitol (sídlo kongresu)
Karel Čapek
Karel Bautzký
Karel Beneš (biolog)
Karel Beneš (grafik)
Karel Franta
Karel Gott
Karel Kachyňa
Karel Pech
Karibik
Karl-Heinz Rummenigge
Karolina (písmo)
Katakana
Katalánsko
Katar (štát)
Katastrofy a neštěstí 2006
Kateřina Pavlovna
Katedra asijských studií Filozofické fakulty Univerzity Palackého
Kategorie:Úmrtí v roce 2006
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození v roce 2006
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)
Kauza zmenky TV Markíza
Kazaň
Kazachstan
Kazurō Watanabe
KDU-ČSL
Kelsey Grammer
Kennedyho vesmírne stredisko
Kevin Costner
Kharóšthí
Khmerské písmo
Kim Čong-un
Kim Ir-sen
Kirgizsko
Klínové písmo
Klaus Schulze
Klement Gottwald
Klokánek (projekt FOD)
Kolektivizácia poľnohospodárstva
Komerční banka
Komunistická strana Čech a Moravy
Komunistická strana Česko-Slovenska
Konžská demokratická republika
Konceptní písmo
Konfucianismus
Kongres Spojených štátov
Konkordát
Kontajnerová loď
Koptské písmo
Korea
Korejština
Korupce
Koxinga
Kozmická stanica
Kozmická stanica Tchien-kung
Kozmodróm
Království Tung-ning
Království Tungning
Království Velké Británie
Krétské hieroglyfy
Kríjské písmo
Kremeľ
Kresťanskodemokratická únia Nemecka
Kryštof Kolumbus
Kubánska revolúcia
Kultúra (spoločenské vedy)
Kuo-c’-ťien
Kurent
Kurzivní písmo
Květen
Květen 2006
Květnové povstání českého lidu
Kylian Mbappé
Kypr
Lázeňství
Líbya
Ladislav Hejdánek
Ladislav Prokop Procházka
Lag ba-omer
Lara Croft
Latinčina
Latina
Latinka
Latinská cirkev
Laurentien Nizozemská
La Rochelle
Leden 2006
Legendy
Lena Olin
Leonardo da Vinci
Leonore Oranžsko-Nasavská
Leopold Sulovský
Leszek Engelking
Lhotka (Praha)
Liao-ning
Libanon
Library of Congress Control Number
Lietadlo
Lineární písmo B
Lingua franca
Lionel Jospin
Listopad 2006
List of Emperors of the Ming Dynasty
Litva
Li C'-čcheng
Li Kche-čchiang
Lockheed Martin F-35 Lightning II
Lockheed U-2
Logika
Logogram
Lojzo
Londýn
Lotyšská národní knihovna
Lotyšsko
Louis-Nicolas Davout
Louis Armstrong
Louis Blériot
Louis de Funès
Louvre
Lucie Bílá
Lucky Luke
Ludvík XIII.
Ludvík XIV.
Ludvík XVI.
Lurdy
Lyžovanie
Májové spiknutí
Měsíc
Maďarsko
Maďarsko-československá válka
Macao
Madagaskar
Mafia
Magda Košútová
Mahátma Gándhí
Mahathir Mohamad
Maia Sanduová
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021
Malý princ
Malajsie
Malta
Mandát Nebes
Mandžuové
Mandžusko
Manicheismus
Manuel Estiarte
Marcel Desailly
Mariánské Lázně
Marián Kochanský
Mariano Rajoy
Marian Kočner
Maria Callas
Marie Antoinetta
Marie Motlová
Marie Restituta Kafková
Marie Tussaud
Marie Záhořová-Němcová
Marilyn Monroe
Mario Draghi
Mariupol
Mark Rutte
Mars
Marshallovy ostrovy
Mars (planeta)
Mars 2020
Masarykova univerzita
Matka Tereza
Matteo Renzi
Matthäus Quatember
Matyáš Svoboda
Maximilien Robespierre
Mayské písmo
Meda Mládková
Medzinárodná hokejová federácia
Medzinárodná vesmírna stanica
Mendelévium
Merovejské písmo
Metro (podzemná železnica)
Mexiko (mesto)
Mezinárodní fonetická abeceda
Mezinárodní měnový fond
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Michael Jackson
Michal Pavlíček
Michel Platini
Michel Serrault
Mick Jones
Mika
Mikmacké hieroglyfy
Mikrovlnná rúra
Mikuláš Dzurinda
Mingská Čína
Mireille Mathieu
Mirek Topolánek
Miroslav Florian
Miroslav Hajn (tanečník)
Miroslav Houra
Miroslav Sychra
Miss World
Mittelbau-Dora
Mjanmarsko
Moldavsko
Monarchie
Mongolské písmo
Mongolský jamen
Mongolsko
Monica Bellucciová
Mont-Saint-Michel
Montréal
Monument historique
Morava
Morfém
Morseova abeceda
Most přes zátoku Chang-čou
Motu proprio
Moulin Rouge
Mo Yan
Mstislav Rostropovič
MS v ledním hokeji 2015
Muhammad VI.
Muhammad Yunus
Musée Carnavalet
Musée des arts et métiers
Musée des Beaux-Arts de Lyon
Musée de l'Air et de l'Espace
Musée de l'Armée
Musée de l'Homme
Musée de l'Orangerie
Musée du Luxembourg
Musée du quai Branly
Musée Fabre
Musée Grévin
Musée Grévin?oldid=62743165
Musée Grévin - Forum des Halles
Musée Guimet
Musée Jacquemart-André
Musée Marmottan Monet
Musée national d'art moderne
Musée national du Moyen Âge
Musée Picasso
Musée Rodin
Muséum national d'histoire naturelle
Muzeum moderního umění města Paříže
Muzeum Orsay
Muzeum voskových figurín Madame Tussaud
Mwai Kibaki
Náboženství
Nágarí
Námořní vlajková abeceda
Nápisy na bronzu
Nápisy na věštebných kostech
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní galerie (Londýn)
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Národní knihovna Koreje
Národní parlamentní knihovna Japonska
Národný park Virunga
Nízka obežná dráha Zeme
Naí Dillí
Nacismus
Nacistické Německo
Naděžda Slabihoudová
Nadace Wikimedia
Najvyšší súd Slovenskej republiky
Nan-an
Nanking
Naomi Campbell
Napoleon Bonaparte
Nemecko
Neutralita
Newfoundland
Ngozi Okonjová-Iwealová
Nicolas Hulot
Nicolas Sarkozy
Nigéria
Nigérie
Niger
Nikola Bartůňková
Nizozemská královská knihovna
Nizozemsko
Nobelova cena za chemii
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za fyziologii a lékařství
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za literaturu
Nobelova cena za mír
Nostradamus
Nový Sad
Novičok
Novinář
Novinky.cz
Novořečtina
Nsibidi
Nurhači
Nyiragongo
Občanská demokratická strana
Občanská válka
Obelix
Obilniny
Obnovené zřízení zemské
Obraz Doriana Graye (muzikál)
Ogam
Okres Jindřichův Hradec
Oldřich Švarný
Oldřich Kaiser
Olga Lomová
Oliver Hardy
Olomouc
Olympia (Paříž)
Opéra Bastille
Opéra Garnier
Operace Barium
Organizácia Spojených národov
Organizácia Varšavskej zmluvy
Orhan Pamuk
Orientální ústav ČSAV
Orientální ústav Akademie věd České republiky
Ornella Muti
Osm korouhví
Ostrava
Ostrov
Osvobozené divadlo
Otakar Borůvka
Otto Weiter
O krtkovi
Pápež
Písmo
Přemyslovci
Přemysl Otakar I.
Přerov
Přerovské povstání
Paříž
Pahlaví (písmo)
Pak Kun-hje
Palais de Tokyo
Palais Royal
Palestinská autonomie
Památný strom v Česku
Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Parlament
Parní tramvaj
Pasteurův ústav
Pat Mastelotto
Pavel Koutecký
Pavel Wavrek
Pavol Šajgalík
Pavol Mešťan
Pavol Prokopovič
Pavol Rusko
Pchin-jin
Pečeť
Pečetní písmo
Peking
Pelé
Perseverance
Perseverance (rover)
Peter Šimun
Peter Šperka
Peter Bódy
Peter Bzdúch
Peter Grolmus
Petit Palais
Petra Vlhová
Petr Daněk
Petr Pelzer
Phagpa
Philharmonie de Paris
Philippe Starck
Phil Collins
Pierre Riel de Beurnonville
Pietro Parolin
Piktogram
PIqaD
Planetární sonda
Podněstří
Podorlicko
Policie ve Spojených státech amerických
Polská národní knihovna
Polsko
Polykarp Kusch
Portál:Čína
Portál:Česko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Francie
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Jazyk
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portugalsko
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Posmrtné jméno
Praděd
Praha
Pravda (noviny)
Pravoslav Kotík
Predseda vlády Slovenskej republiky
Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020
Prezident Slovenskej republiky
Prezident Spojených štátov
Princ
Profesor
Prosinec 2006
Provincie
Prusko-francouzská válka
První vláda Mirka Topolánka
Psí spřežení
Q1265070
Q1265070#identifiers
Q1265070#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q21614582
Q21614582#identifiers
Q21614582#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q296367
Q296367#identifiers
Q296367#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q8201#identifiers
Q8201#identifiers|Editovat na Wikidatech
Québec
Rímska číslica
R. A. Dvorský
Raúl Castro
Rada Európskej únie
Radim Uzel
Rakousko
Raman Dzmitryjevič Pratasevič
Ray Charles
Referendum
Regent
Registrované partnerství v Česku
Richard Salzmann
Riga
Roberto Benigni
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Roger D. Kornberg
Romy Schneider
Ron Wilson
Rotterdam
Rovas
Rowan Atkinson
Ruština
Rudolf Žiak
Rudolf II. Švábský
Rudolf Slánský mladší
Runy
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Rusko-japonská válka
Ryan Martin Bradshaw
Sára Bejlek
Sütterlin
Sýrie
S’-čchuan
Salon-de-Provence
Salvádor
Sametová revoluce
Saniyya Sidney
Sanskrt
Saská Kamenice
Saudská Arábia
Seattle
Sebevražda
Semafor (abeceda)
Senát Spojených štátov
Serge Gainsbourg
Severná Amerika
Severní pól
Seznam forem vlády
Seznam písem (podle skupin)
Seznam premiérů Spojeného království
Seznam typografických písem
Shahrukh Khan
Simona Stašová
Sinologie
Slabičné písmo
Slabika
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Slovo (formální jazyky)
Snemovňa reprezentantov Spojených štátov
Sojombo (písmo)
Sojuz-2 (nosná raketa)
Sorbonne Université
Soubor:Četař František Peřina .jpg
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Babica Jiří PA235378.jpg
Soubor:Bono, 2 February 2006.jpg
Soubor:David O. Selznick NYWTS.jpg
Soubor:Dennis Bergkamp 2014.jpg
Soubor:Donovan Washington 2007.jpg
Soubor:Emperor Huang Taiji.jpg
Soubor:Fajtl.jpg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:Flag of Ming Cheng.svg
Soubor:Fred Astaire in Royal Wedding.jpg
Soubor:Grevin musee facade.jpg
Soubor:Herbert Masaryk (1880-1915).jpg
Soubor:Ivan Hlas.jpg
Soubor:Jan Weiss by Feyfar.jpg
Soubor:Jonathan Edwards olympics 2000.jpg
Soubor:Karel Kachyňa 1990.jpg
Soubor:Liang's calligraphy.jpg
Soubor:Made-in-China.jpg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Nobel Prize 2009-Press Conference KVA-27.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:PruchovaVlasta1985.jpg
Soubor:Qing conquest of South Ming territories.svg
Soubor:Seal of Ming dynasty.svg
Soubor:Seal of Qing dynasty.svg
Soubor:Southern Ming.png
Soubor:Svarny.jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Souborný katalog České republiky
Soufrière (Svätý Vincent a Grenadíny)
Souhláskové písmo
Soul
Sovětský svaz
SpaceX Crew-2
Speciální:Kategorie
Speciální:Map/13/48.87183/2.3421/cs
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/0-674-44515-5
Speciální:Zdroje knih/80-7106-249-9
Speciální:Zdroje knih/80-7106-919-1
Speciální:Zdroje knih/8085425181
Speciální:Zdroje knih/978-80-200-1755-0
Speciální:Zdroje knih/9788072773695
Speciální:Zdroje knih/9992900385
Spejbl a Hurvínek
Spojené štáty
Spojené arabské emiráty
Spojené kráľovstvo
Spojené státy americké
Srbsko
Srbsko a Černá Hora
Srpen 2006
Stanislav Kropilák
Stanislav Stolárik
Stano Radič
Stan Laurel
Starověk
Starověký Řím
Stephen Kern Robinson
Steve Jobs
Storočie
Strana zelených
Suezský prieplav
Suverenita (právo)
Svátek práce
Světla Mathauserová
Světová ekonomika
Svante Janson
Svante Pääbo
Svatba
Svetová obchodná organizácia
Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2020/2021
Sviatlana Heorhijevna Cichanovská
Svobodná Evropa
Syrské písmo
Třída T 47
Třeboňsko
Taťána Gregor Brzobohatá
Taiwan
Taliansko
Taoismus
Tchaj-wan
Tchien-wen-1
Telugské písmo
Temešvár
Templ v Paříži
Tengwar
Tereza Pokorná
Théâtre des Champs-Élysées
Théâtre de l'Odéon
Théâtre du Châtelet
Théâtre national de l'Opéra-Comique
Thajské písmo
Thierry Henry
Thierry Lhermitte
Tibetština
Tibetské písmo
Tifinagh
Tim Berners-Lee
Tiskař
Toki pona#Systém psaní
Tomáš Býček
Tomáš Garrigue Masaryk
Tomáš Hudeček
Tommy Emmanuel
Tony Blair
Totální nasazení
Tours
Tradiční znaky
Tramvaj
Tribut
Trove
Turecko
Turné čtyř můstků
Typografie
Ukrajina
Unicode
Université Paris Cité
Univerzita Karlova
Univerzita Paris-Saclay
Univerzita Paris sciences et lettres
Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně
Univerzitní systém dokumentace
Václav Havel
Václav Kojzar
Vídeň
Východoarabské číslice
Věra Sládková
Věta (lingvistika)
V-2
Van Halen
Varšava
Vatikán
Vazba (právo)
Velká čínská zeď
Velká francouzská revoluce
Velké Němčice
Velký kanál
Viceprezident Spojených štátov
Vichistická Francie
Victor Hugo
Viedeň
Vietnamština
Vikinský futhork
Viktor Zvjahincev
Vilém Florentin Salm-Salm
Vincent du Vigneaud
Virtual International Authority File
Vizigótské písmo
Vláda Černé Hory
Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021
Vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020 do 1. apríla 2021#Koaličná kríza
Vladimír Hornof
Vladimír Nekuda
Vladimír Vodička
Vladimir Georgijevič Sorokin
Vladimir Putin
Vlasta Žehrová
Vlasta Průchová
Vlasta Prachatická
Vnitřní Mongolsko
Vodní kanál
Vojtěch Engelhart
Volby 2006
Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky 2006
Volby prezidenta Francie 2022
Voltaire
Vzdušný prostor
Vzorové písmo
Wan-li
Wen-čchang (kozmodróm)
Whoopi Goldberg
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
WikiLeaks
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipédia
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Autorské právo#Publikování cizích autorských děl
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Willem Dafoe
William Forsythe
Willis Eugene Lamb
Windows ME
Winston Churchill
Wolfenstein 3D
Wolfgang Amadeus Mozart
WorldCat
Wu San-kuej
Yogyakarta (město)
YouTube
Září 2006
Zákon
Zákony o unii z roku 1707
Zámek Montsoreau – muzeum současného umění
Západní Virginie
Zablokovanie Suezského prieplavu
Zaria Oranžsko Nasavská
Zatmenie Slnka
Zbigniew Preisner
Zbyněk Matějů
Zdeněk Bořek Dohalský
Zdeněk Fiala
Zdeněk Trojan
Zem
Zigmund Antoch z Helfenberka
Zima
Zinedine Zidane
Zinetula Chajdarovič Biľaletdinov
Zjednodušené znaky
Zlín
Zoltán Demján
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Zoznam prezidentov Spojených štátov
Zsolt Komlósy
Zucchero
Zuzana Čaputová
Zuzana Koubková




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk