Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat Aeropuerto Josep Tarradellas Barcelona-El Prat
IATA: BCN · ICAO: LEBL
Základné informácie
Typ letiska	medzinárodné civilné
Prevádzkovateľ	AENA
Otvorenie	1918
Mesto	Barcelona, Španielsko
Nadmorská výška	4 m n. m.
Poloha	41°17′49″S 2°04′42″V / 41,296944°S 2,078333°V / 41.296944; 2.078333Súradnice: 41°17′49″S 2°04′42″V / 41,296944°S 2,078333°V / 41.296944; 2.078333
Vzletové a pristávacie dráhy
Smer Dĺžka Povrch 07L-25R 3 352 m betón 07R-25L 2 660 m asfalt 02-20 2 540 m asfalt
Štatistika (2016)
Cestujúcich	44 154 693
Pohybov	307 864 lietadiel
aena-aeropuertos.es

Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat (špa. Aeropuerto Josep Tarradellas Barcelona-El Prat; IATA: BCN, ICAO: LEBL), zvyčajne známe ako El Prat, sa nachádza 10 km juhozápadne^[1] od Barcelony, v Katalánsku, Španielsko, medzi mestami El Prat de Llobregat, Viladecans a Sant Boi.

Letisko je druhé najväčšie v Španielsku hneď po Medzinárodnom letisku Barajas v Madride a prvé, čo sa týka Katalánska a pobrežia Stredozemného mora.^[2] Je to hlavné letisko pre spoločnosti Vueling Airlines, a letisko, na ktoré sa upriamujú Air Europa a Iberia. Letisko slúži hlavne pre domáce európske a severoafrické destinácie, ale má taktiež menší počet letov aj do juhovýchodnej Ázie, Latinskej Ameriky a Severnej Ameriky.

Letecká služba na trase Barcelona – Madrid, známa ako "Pont Aeri" (v katalánčine) alebo "Puente Aéreo" (v španielčine), doslova "Nebeský most", je najrušnejšia trasa na svete s najväčším počtom letových operácii (971 za týždeň) v roku 2007.^[3] Cestovný plán sa zredukoval od februára 2008, kedy bola otvorená Rýchloželeznica Madrid – Barcelona, ktorá prekoná vzdialenosť za 2 hodiny 40 minút rýchlo a sa stala obľúbená.

V roku 2009 prešlo bránami letiska Barcelona 27 311 765 pasažierov,^[4] čo je 9,8% pokles oproti 30 208 134 pasažierom v roku 2008.

História

Prvé barcelonské letisko, nachádzajúce sa v el Remolare, začalo fungovať v roku 1916. Nemalo však dobré vyhliadky na rozšírenie v budúcnosti, a tak nové letisko v El Prate otvorili v roku 1918. Prvé lietadlo, ktoré na letisku pristálo, bolo Latécoère Salmson 300, ktoré priletelo z Toulouse s konečnou zastávkou v Casablance. Letisko bolo sídlom Aeroklubu Katalánsko a základňou pre Zeppeliny španielskeho námorníctva. Plánovaná komerčná letecká prevádzka začala v roku 1927 s letom spoločnosti Iberia do Madridu (na letisko Cuatros Vientos). Bola to prvá trasa spoločnosti Iberia.

V roku 1948 bola vybudovaná dráha, dnes 07-25, a v tom istom roku začali prvé zaoceánske lety, a to spoločnosti Pan American World Airways do New Yorku. Medzi rokmi 1948 až 1952 bola postavená druhá dráha (dráha 16-34), kolmá na predošlú, tiež boli zriadené taxislužby a bol postavený terminál na ubytovanie pasažierov. V roku 1963 letisko dosiahlo milión prepravených pasažierov ročne. Nová riadiaca veža bola postavená v roku 1965 a terminál bol prestavaný v roku 1968 (momentálne najstaršie krídlo terminálu B).

3. augusta 1970 spoločnosť Pan American World Airways slávnostne zahájila pravidelné lety medzi Barcelonou, Lisabonom a New Yorkom, zabezpečované lietadlami typu Boeing 747SP. 4. novembra toho istého roku začala Iberia so službou "Air-shuttle" medzi Barcelonou a Madridom. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1976 bol postavený terminál špeciálne len pre potreby Iberie a jej air-shuttle a taktiež samostatný terminál pre nákladnú dopravu, ku ktorému bola pripojená tiež poštová služba a letisková dráha pre cargo. V roku 1977 presiahlo letisko 5 miliónov prepravených pasažierov za rok.

Od konca sedemdesiatych až do začiatku deväťdesiatych rokov sa rozvoj letiska, čo sa týka dopravy aj investícií zastavil až do konania Letných olympijských hier v Barcelone v roku 1992. El Prat podstúpilo veľký rozvoj spočívajúci v modernizácii a v expanzii existujúceho terminálu (terminál B) a v konštrukcii ďalších dvoch (terminály A a C), ktorá zahŕňala aj výstavbu revolučných "jetwayov", ktoré umožňovali pasažierom priamy prístup do lietadla. Autorom tejto reformy bol architekt Ricardo Bofill Levi. V roku 1996 bola otvorená nová riadiaca veža, o ktorej podobu sa tiež postaral Ricardo Bofill Levi.

Kvôli silnému poklesu leteckej dopravy po roku 1999 a kríze v leteckom sektore v roku 2001 boli mnohé charterové lety z Girony a Reusu odklonené na El Prat, čím pomohli letisku prekonať krízu.

Známe nehody a incidenty

• 21. októbra 1994 nákladné lietadlo Falcon 20 muselo núdzovo pristáť na letisku po tom, ako utrpelo poruchu na pristávacích prístrojoch. Žiaden z troch členov posádky neutrpel zranenia.

• 19. februára 1998 zomreli dvaja ľudia, veliteľ a pilot, na palube stroju spoločnosti Ibertrans, ktorý havaroval pri meste Gavá krátko po odlete z El Prat.

• 28. júla 1998 havarovalo nákladné lietadlo nesúce noviny z Malorky blízko jedného z plotov obklopujúcich letisko. Zahynuli pri tom dvaja členovia posádky a druhý pilot.

• V roku 2002 sa Let Bashkirian Airlines 2937, ktorý prišiel z Letiska Domodedovo v Moskve, zrazil s letom DHL 611 nad Nemeckom na ceste do Barcelony.^[5]
• 24. marca 2015 padlo nad južnou časťou francúzskych Álp (medzi obcou Barcelonnette a mestom Digne-les-Bains) lietadlo typu Airbus A320 nízkonákladovej spoločnosti Germanwings, ktoré letelo z Barcelony (letisko El Prat) do Düsseldorfu. Podľa neoficiálnych informácií zahynulo 144 pasažierov a 6 členov posádky.

El Prat dnes

Riadiaca veža

Letisko Barcelona pri pohľade z lietadla

Väčšina dopravy na barcelonskom letisku je domáca alebo európska. V tomto majú Iberia a Spanair operačnú základňu. Počet medzikontinentálnych letov je však oveľa nižší ako na ostatných európskych letiskách s rovnakým počtom prepravených pasažierov. Nedostatok medzikontinentálnych spojení bol hlavný dôvod sťažností a nátlaku zo strany úradov, a katalánskych skupín v posledných rokoch, ktoré chcú, aby sa letisko stalo centrom svetovej dopravnej distribúcie, a nie len európskej.

V posledných rokoch výrazne vzrástla preprava nízkonákladovými leteckými spoločnosťami, špeciálne potom, ako si aerolinky Vueling zriadili operačné základne na letisku. Medzi iné nízkonákladové aerolínie operujúce na letisku patrí easyJet a Wizz Air.

Letisko má tri dráhy, dve súbežné, menovite 07L-25R a 07R-25L (novšia bola otvorená v roku 2004) a krížom cez ne prechádza tretia dráha 02-20. Sú tu dva terminály, T1 a T2, ktoré sú zložené z bývalých terminálov A, B a C. Tieto dva terminály majú spolu 268 check-in pultov a 64 vybavovacích brán. Operácie na letisku sú obmedzené výlučne na lety riadené prístrojmi (instrumental flights - IFR), okrem letov zdravotných služieb (VFR), havarijných situácií a potrieb vlády.

Plán na rozvoj (Plán Barcelona)^[6] zahŕňa tretí terminál (autorom je znovu Ricardo Bofill) a riadiacu vežu. Dráha 07R-25L bola tiež postavená počas tohto rozšírenia. Po otvorení terminálu T1 "Sud" je letisko schopné odbaviť 55 miliónov pasažierov ročne. Rozloha letiska sa tiež v roku 2009 zväčšila z 8,45 km² na 15,33 km². Po ďalšej expanzii, ktorá má skončiť do roku 2012 a počas ktorej sa postaví nový satelitný terminál vzrastie kapacita letiska na 70 miliónov cestujúcich ročne.

Letisko je predmetom politickej diskusie nad spravovaním a kontrolou medzi katalánskou Generalitat a španielskou vládou, ktorá zahŕňa AENU (letiskového manažéra) a rôzne letecké spoločnosti, hlavne Iberiu a Spanair. Časť sporu tkvie v zisku, ktorý letisko vytvára a je použitý na údržbu a investície na rôznych letiskách v sieti AENA a tiež na vládne investície v iných ekonomických sektoroch.

Štatistiky

Grafické znázornenie počtu pasažierov počas rokov 1963 až 2006

Pozemná doprava

Železnice

Letisko je prístupné pomocou prichádzajúcich vlakov RENFE na linke Nord, ktorá ide zo stanice Maçanet-Massanes s hlavnými zastávkami na stanici Barcelona Sants a na celkom hlavnej stanici Passeig de Gràcia, čím je prepojená s barcelonským systémom metra. Do plánu expanzie letiska je zahrnutá aj nová železničná stanica blízko letiska, ktorá ho spojí so španielskou sieťou AVE a linkou 9 barcelonského metra.

Autobusy

Verejné autobusy spoločnosti Transports Metropolitans de Barcelona (TMB) na linke 46 chodia každých 25 minút z námestia Plaça d'Espanya. Stála súkromná autobusová linka (Aerobús) z námestia Plaça de Catalunya, stojí na Sants a Plaça d'Espanya. Taxislužba funguje pri každom termináli. Diaľnica C-32 spája letisko s mimoúrovňovou križovatkou medzi vonkajším okruhom barcelonskej autodráhy Ronda de Dalt a hlavnými autodráhami.

Parkovanie na letisku

Letisko Barcelona malo pred dobudovaním terminálu "Sud" približne 11 900 parkovacích miest, z toho 2 009 v parkovacom dome pred terminálom C, ktorý je s letiskom spojený krytým koridorom. Pred terminálom A je ďalší parkovací dom, ktorý pridáva o približne 2 600 viac miest, táto budova je momentálne rozširovaná konštrukciou dvoch nových podlaží. Zvyšné miesta sú rozmiestnené v iných vonkajších plochách, pred terminálovými a kancelárskymi budovami a pridávajú približne 7 200 miest na parkovanie. S výstavbou terminálu "Sud" sa zvýšil celkový počet miest na 23 900.

Terminál 1 „Sud“

Interiér Terminálu 1 „Sud“

Nový terminál T1 „Sud“, ktorý navrhol Ricardo Bofill, bol slávnostne otvorený 17. júna 2009. Nový terminál T1 má vnútornú plochu 525 000 m² a vzletovú a pristávaciu plochu s rozlohou 600 000 m².

Jeho vybavenie zahŕňa:

• 168 check-in pultov
• 50 miest pre lietadlá
• 15 batožinových pásov (jeden nový pás sa vyrovná 4 pásom v starom termináli) a
• 12 000 parkovacích miest, ktoré pribudnú k už jestvujúcim 11 900 miestam v termináli 2 (súčasné terminály A, B a C).

Predpoklad je, že letisko bude schopné odbaviť 55 miliónov pasažierov ročne a uskutoční 90 operácií za hodinu.

Rozšírenie letiska spolu s celkovou investíciou 5,1 bilióna € v budúcnosti sa bude skladať z výstavby nového satelitného terminálu a obnovy existujúcich terminálov. Osobná inžinierska fáza južného terminálu bola možná s rozpočtom 900 miliónov €.

Terminálové presuny

• Na konci septembra sa členovia aliancie OneWorld a Vuelingu presunuli z terminálu 2 do nového terminálu 1
• Na konci roku 2009 sa členovia aliancie SkyTeam a aerolínie bez príslušnosti k aliancii uskutočňujúce medzikontinentálne lety taktiež presunuli z T2 do T1.

Aerolínie a destinácie

Pravidelné linky