A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
O iných významoch výrazu Miami pozri Miami (rozlišovacia stránka).
| Miami | |||
| mesto | |||
 Zhora zľava: Miamský downtown, Freedom Tower, Vizcaya Museum and Gardens, Miami Tower, pláž Virginia Key, Adrienne Arsht Center for the Performing Arts, American Airlines Arena, PortMiami, nočný pohľad na downtown
| |||
|
|||
| Oficiálny názov: City of Miami | |||
| Prezývka: „Magic City“, „The Gateway to the Americas“, „Capital of Latin America“... | |||
| Štát |  Spojené štáty
| ||
|---|---|---|---|
| Fed. štát | Florida | ||
| Nadmorská výška | 10 m n. m. | ||
| Súradnice | 25°47′16″S 80°13′27″Z / 25,78778°S 80,22417°Z | ||
| Rozloha | 143,15 km² (14 315 ha) | ||
| - súše | 92,4 km² (9 240 ha) | ||
| - vody | 50,7 km² (5 070 ha) | ||
| - aglomerácie | 2 890,7 km² (289 070 ha) | ||
| - Metropolitná oblasť | 15 894,8 km² (1 589 480 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 433 136 (2009) [1][2] | ||
| - aglomerácie | 5 232 342 | ||
| Hustota | 4 687,62 obyv./km² | ||
| Založené | 1825 | ||
| Starosta | Tomás Regalado (nezávislý) | ||
| Časové pásmo | UTC-5 (UTC-4) | ||
| PSČ | 33101-33102, 33107, 33109-33112, 33114, 33116, 33119, 33121-33122, 33124-33170, 33172-33190, 33193-33197, 33199, 33222, 33231, 33233-33234, 33238-33239, 33242-33243, 33245, 33247, 33255-33257, 33261, 33265-33266, 33269, 33280, 33283, 33296, 33299 | ||
| Telefónna prevoľba | 305, 786 | ||
  Poloha mesta v Spojených štátoch
| |||
 Poloha mesta v štáte Florida
| |||
 Mapa mesta
| |||
| Wikimedia Commons: Miami | |||
| Webová stránka: www.ci.miami.fl.us | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Miami je najväčšie mesto v juhovýchodnej časti Floridy a druhé najväčšie v celom štáte. Jeho metropolitná oblasť sa rozkladá od bažín národného parku Everglades na východe až k Atlantickému oceánu na západe. Počet obyvateľov samotného mesta je 433 136.[1] Metropolitná oblasť má viac ako 5,2 miliónov obyvateľov,[2] čo ju radí medzi najväčšie v Spojených štátoch.[3] Väčšinu populácie tvoria belosi a Afroameričania.[4] Rozloha mesta samotného je 143,15 km², z toho však viac ako 50 km² zaberá vodná plocha.
Mesto je centrom celosvetového významu z pohľadu ekonomiky, dopravy, kultúry, vzdelania, médií, umenia, zábavy a medzinárodného trhu. V Miami sa nachádza významný prístav a letisko, vďaka ktorým sa mu tiež hovorí Brána do Ameriky. V centre mesta je najväčšia koncentrácia medzinárodných bánk v celých Spojených štátoch.[5][6] K masívnemu rastu počtu obyvateľov došlo predovšetkým v posledných 50 rokoch vďaka emigrantom z Latinskej Ameriky, ktorí dnes tvoria 65 % obyvateľov mesta a zaslúžili sa aj o to, že tu medzi jazykmi prevláda španielčina.
Prvými obyvateľmi oblasti dnešného Miami boli pôvodní Američania už pred 10 000 rokmi,[7] pri príchode prvých Európanov tu žil kmeň Tequestov. Prvým stálym osadníkom tu bol na začiatku 19. storočia Pedro Fornells z Menorky.[8] Za zakladateľku Miami je považovaná Julia Tuttle, ktorá tu vytvorila rozsiahle plantáže a zaslúžila sa o rozvoj železničnej dopravy v oblasti.[9] Počas 20. storočia došlo k obrovskému rastu populácie mesta a celej aglomerácie. Na konci storočia sa Miami dostalo do finančnej krízy, čo napravila až nová administratíva zvolená roku 2001.
Dejiny
15. až 19. storočie
Prvým Európanom, ktorý uzrel oblasť dnešného Miami, bol Španiel Juan Ponce de León.Do svojho denníka si zapísal, že doplával na miesto Chequescha, čo je prvé dochované meno, ktoré Miami dostalo.[10] Pedro Menéndez de Avilés urobil prvé zaznamenané pristátie na pobreží v roku 1566, keď hľadal svojho syna, ktorý v tejto oblasti stroskotal.[11] O rok neskôr začali španielski vojaci vedení otcom Franciscom Villarealom z jezuitského rádu misijnú činnosť pri ústí rieky Miami, ale okolo roku 1570 sa rozhodli nájsť iné pôsobisko mimo Floridy. Španieli poslali ďalšiu misiu do Biscayne Bay v roku 1743 a postavili tu pevnosť a kostol. Misionári navrhovali trvalé osídlenie, ale tento návrh bol zamietnutý ako nepraktický a misia bola do konca roka stiahnutá.[12]
Prvým stálym osadníkom v oblasti Miami bol Pedro Fornells, pôvodom z ostrova Menorca, ktorý na ostrov Key Biscayne prišiel na začiatku 19. storočia.[8] Fornells z ostrova zazanmenal na pevnine prítomnosť squatterov. Roku 1825 navštívil Cape Florida Settlement americký maršal Waters Smith a ponúkol squatterom zisk pôdy, ktorú obývali.[13] V rovnakom roku bol na ostrove Key Biscayne postavený maják Cape Florida Light, ktorého prvým strážcom sa stal John Dubose.[14]
Oblasť bola ovplyvnená druhou seminolskou vojnou, ktorá spôsobila prudké vyľudnenie Miami.[15] Roku 1844 sa Miami stalo administratívnym centrom okresu.Tretia seminolská vojna v rokoch 1855 až 1858 spomalila osídľovanie juhovýchodnej Floridy. V roku 1891 kúpila Julia Tuttle, známa tiež ako Matka Miami (angl. Mother of Miami)[16][17] veľkú citrusovú plantáž v oblasti Miami. 7. februára 1895 zasiahol Floridu veľký mráz, ktorý zničil všetku úrodu. Miami však zostalo nedotknuté a citrusy Julie Tuttleovej boli jediné na trhu. Potom sa jej podarilo presvedčiť multimilionára Henryho Flaglera, aby rozšíril železničnú trať až do Miami a postavil tu hotel.[9] S budovaním železnice sa v Miami zvýšila aktivita. 28. júla sa Miami oficálne stalo mestom s 502 voličmi, vrátane stovky zaregistrovaných afroamerických voličov.[18]
Prvá polovica 20. storočia
Rast Miami od začiatku 20. storočia až do druhej svetovej vojny bol obrovský. Od roku 1900 do roku 1920 tu pribudlo takmer 30 000 obyvateľov. So zvýšením populácie samozrejme prišla potreba ďalšieho územia. Počas dvadsiatych rokov úrady Miami povolili hazardné hry a boli laxné v regulácii zákazov, preto sem migrovalo veľa ľudí zo severu Spojených štátov. Od roku 1920 do roku 1923 sa populácie Miami zdvojnásobila.[19] Na jeseň 1925 boli blízke oblasti Lemon City, Coconut Grove a Allapattah pripojené a vzniklo tak Väčšie Miami.[p 1]
Rozmach začal upadať kvôli prieťahom pri stavbe budov, ktoré boli spôsobené aj preťaženým dopravným systémom. V roku 1926 bol prístav v Miami na mesiac zablokovaný dánskou loďou.[20] Tri hlavné železničné spoločnosti uvalili embargo na všetok dovoz s výnimkou jedla. Cena ubytovania tu rýchlo vystúpila a nájsť cenovo dostupné miesto na bývanie bolo takmer nemožné.[21] Navyše v roku 1926 zasiahol Miami silný hurikán, ktorý podľa Červeného kríža spôsobil 373 smrteľných nehôd a mnoho ľudí bolo nezvestných. Táto búrka 4. kategórie bola 12. najhoršie v USA počas 20. storočia čo do množstva škôd a obetí.[22] Nasledovala veľká hospodárska kríza, kvôli ktorej bol v oblasti otvorený tábor CCC.[23][p 2] 15. februára 1933 tu bol spáchaný atentát na F. Roosevelta, pri ktorom zomrel starosta Chicaga Antonín Čermák.
Na rozdiel od mnohých miest na Floride zostalo Miami na začiatku druhej svetovej vojny relatívne zdravé, ale pre obranu pred nemeckými ponorkami bolo rozdelené na dva vojenské dištrikty. Ako silnela vojna s ponorkami, pribúdali v oblasti Miami vojenskej základne. Americké námorníctvo prevzalo kontrolu nad prístavom v Miami a vzdušné sily si na miestnych letiskách vytvorili základne. Na Južnej Floride bolo vycvičených viac ako 500 000 vojakov a 50 000 dôstojníkov.[24]
Druhá polovica 20. storočia
Dôsledkom zosadenia generála Batistu po kubánskej revolúcii sa veľké množstvo Kubáncov žijúcich v Miami vrátilo na Kubu, ale čoskoro po tom sa hromadne vracali do Miami.[25] V prvej vlne bolo mnoho vysoko vzdelaných, ktorí utiekli za úspešnejšou kariérou.[25] Na konci šesťdesiatych rokov žilo v Dade (dnes Miami-Dade) viac než 400 000 kubánskych utečencov.[26] Hoci Miami v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch nebolo centrom hnutia za občianske práva, stále malo značnú populáciu Afroameričanov a černochov z Karibiku. Roku 1972 bola v Miami otvorená Florida International University.[25]
V decembri 1979 došlo ku škandálu. Policajti stíhali motocyklistu Arthura McDuffieho, ktorý potom havaroval. Keď ho polícia dostihla, bol len mierne zranený. Policajti mu dali dole helmu a ubili ho obuškami, potom helmu opäť nasadili a zavolali ambulanciu, že došlo k motocyklovej nehode. McDuffieho matka povedala novinám Miami Herald o pár dní neskôr toto: "Zbili môjho syna ako psa. Zbili ho len preto, že išiel na motorke a bol čierny."[27] Porota však po krátkom uvážení policajta zbavila viny. To rozpútalo jedny z najväčších nepokojov v dejinách Spojených štátov. Nepokoje sa skončili až o tri dni neskôr a zahynulo počas nich najmenej 18 ľudí, okrem toho viac ako 850 ich bolo zatknutých. Približná škoda bola odhadnutá na 50 miliónov dolárov.[25]
V osemdesiatych rokoch sa Miami stalo jedným z najväčších amerických prekladísk kokaínu z Kolumbie, Bolívie a Peru.[28] Drogy priniesli Miami miliardy dolárov, vďaka ktorým tu začali vyrastať predajne luxusných automobilov, päťhviezdičkové hotely a ďalšie znaky prosperity. Marielský exodus v roku 1980 priniesol do Miami ďalších viac ako 125 000 Kubáncov.[29][30] Na rozdiel od veľkej migrácie v šesťdesiatych rokoch sa však teraz prisťahovalo mnoho chudobných ľudí a začalo dochádzať k bielemu úteku. O päť rokov neskôr bol zvolený za starostu Miami Xavier Suarez, ktorý sa tak stal prvým kubánskym starostom mesta.[31][32] V osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov navštívilo Miami mnoho významných osobností, medzi nimi pápež Ján Pavol II., kráľovná Alžbeta II. alebo prezident Ronald Reagan.
Roku 1992 zasiahol juh Miami-Dade hurikán Andrew, ktorý spôsobil škody za 20 miliárd dolárov.[33] Posledná veľká migrácia prebehla v roku 1994, ale kvôli Clintonovej novej politike nebola tak výrazná. Kubánca chyteného na mori totiž americká pobrežná stráž odvážala do Guantanama, alebo do Panamy. Počas tejto emigrácie opustilo svoje domovy takmer 38 000 Kubáncov.[34] 9. septembra 1994 sa USA a Kuba dohodli na normalizácii migrácie medzi týmito štátmi. V roku 1996 sa Miami kvôli finančným škandálom umiestnilo ako 4. najchudobnejšie mesto Spojených štátov.[35] Finančné problémy mesta pretrvávali až do roku 2001, keď bol za starostu Miami zvolený Manny Diaz.
Geografia
S rozlohou iba 92 km² má Miami najmenšie územie zo všetkých významných miest USA. Celková rozloha Miami je totiž 143,1 km², z čoho však 50,7 km² zaberá vodná plocha. Z tohto dôvodu Miami tiež patrí medzi najhustejšie zaľudnené mestá v USA. Nadmorská výška oblasti nie je väčšia ako 12 m n. m.,[36] priemer je 1,8 m.[37] Hladina podzemnej vody je iba jeden až dva metre pod povrchom zeme.[36] Miami je jediné významné americké mesto, ktoré hraničí s dvoma národnými parkmi – Národným parkom Everglades na západe a Národným parkom Biscayne na východe.[38] Miami s predmestiami sa rozkladá medzi mokraďami Everglades a lagúnou Biscayne Bay. 145 km severne od mesta sa nachádza jazero Okeechobee.[36] Hlavná časť mesta leží na pobreží Biscayne Bay, ktoré obsahuje stovky prírodne i umelo vytvorených bariérových ostrovov, z ktorých najväčšie sú Miami Beach a South Beach. Golfský prúd, teplý morský prúd, prúdi severným smerom iba 24 km od pobrežia, čo spôsobuje, že klíma tu zostáva teplá a mierna po celý rok.
Skalné podložie pod oblasťou Miami je nazývané Miami Limestone alebo Miami oolite.[39] Toto podložie, hrubé nie viac ako 15 m, je pokryté tenkou vrstvou pôdy. Miami Limestone vznikol dôsledkom drastických zmien hladiny mora spojených so zaľadnením. Pod rovinou sa nachádza zvodeň pomenovaná (podľa lagúny) Biscayne aquifer.[40] Táto zvodeň je prírodným podzemným zdrojom sladkej vody a väčšina metropolitnej oblasti ju využíva aj ako zdroj pitnej vody.Táto zvodeň však sťažuje stavbu podzemných konštrukcií.
Klíma
Miami má tropické monzúnové podnebie (Köppenova klasifikácia podnebia - Am)[41] s horúcimi a vlhkými letami a krátkymi, teplými a značne suchšími zimami. Ide o druhé najvlhkejšie mesto v Spojených štátoch.[42] Podobu podnebia ovplyvňujú jeho nadmorská výška, poloha, blízkosť Golfského prúdu a pozícia tesne nad obratníkom Raka. S priemernou januárovou teplotou 19,6 °C zimu charakterizujú mierne až vyššie teploty a chladný vzduch znášajúci sa vždy po priechode studeného frontu, ktorý vytvára veľa drobných zrážok. Daždivá sezóna začína niekedy v máji a končí uprostred októbra. Počas tohto obdobia sa teploty pohybujú medzi 29 až 35 °C a sú sprevádzané veľkou vlhkosťou, hoci popoludňajšie búrky a brízy rozširujúce sa od Atlantiku znižujú teplotu vzduchu. Väčšina z ročných cca 1 420 m zrážok[43] spadne práve v tomto období. Najnižšia nameraná teplota bola -3 °C a maximálna 37 °C.[44] Existuje iba jediný záznam snehových zrážok a ten pochádza z 19. januára 1977.
| Priemerné počasie pre {{{location}}} | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Mesiac | Jan | Feb | Mar | Apr | Máj | Jún | Júl | Aug | Sep | Okt | Nov | Dec | |
| Najvyššia priemerná teplota °C (°F) | 24 (75) |
24.7 (76) |
26.2 (79) |
28 (82) |
29.6 (85) |
30.9 (88) |
31.7 (89) |
31.7 (89) |
31 (88) |
29.2 (85) |
26.9 (80) |
24.8 (77) | |
| Najnižšia priemerná teplota °C (°F) | 15.1 (59) |
15.8 (60) |
17.9 (64) |
19.9 (68) |
22.3 (72) |
23.9 (75) |
24.6 (76) |
24.8 (77) |
24.4 (76) |
22.3 (72) |
19.3 (67) |
16.4 (62) | |
| Zrážky mm (palce) | 51.1 (2.01) |
52.8 (2.08) |
60.7 (2.39) |
72.4 (2.85) |
157.7 (6.21) |
237 (9.33) |
144.8 (5.7) |
192.5 (7.58) |
193.8 (7.63) |
143.3 (5.64) |
67.6 (2.66) |
46.5 (1.83) | |
| Zdroj: {{{source}}} {{{accessdate}}} | |||||||||||||
Správa
Správu Miami má na starosti mestská rada, zložená zo starostu a piatich komisárov (mestská komisia), a mestská správa. Mestská komisia, volená na štyri roky,[45] predstavuje riadiaci orgán s právomocou vydávať vyhlášky, prijímať nariadenia a vykonávať všetky funkcie uvedené v mestskej charte. Jej členovia sú volení v jednotlivých dištriktoch Miami. Starosta, volený obyvateľmi mesta na štyri roky, vymenúva správcu mesta.[45] Mestská radnica sa nachádza vo štvrti Coconut Grove.
|
Mestská rada :[46]
|
Mestská správa :[46]
|
Ekonomika
Miami patrí medzi najdôležitejšie finančné centrá v krajine. Je hlavným centrom obchodu a financií, sídlom mnohých korporácií a môže sa pýšiť silnými medzinárodnými obchodnými kruhmi. Podľa hodnotenia svetových miest, vykonaného strediskom Globalization and World Cities Study Group & Network (GaWC), založeného na prispení k rozvoju svetovej ekonomiky, patrí Miami do kategórie Beta-Global City.[47] Veľkým prínosom pre ekonomiku mesta je aj turistika, vďaka ktorej Miami získava miliardy dolárov.[48]
V Miami a jeho okolí má sídlo mnoho spoločností, vrátane týchto: Alienware, Arrow Air, Bacardi, Burger King, CompUSA, Fizber, Norwegian Cruise Line, RCTV International, Royal Caribbean International, Telefónica, US Century Bank. Vďaka svojej blízkosti k Latinskej Amerike je tiež pôsobiskom viac ako 170 nadnárodných korporácií,[48] medzi ktoré patrí napríklad AIG, American Airlines, Cisco, Disney, Exxon, FedEx, Kraft Foods, Microsoft, Oracle, SBC Communications, Sony, Visa International alebo Wal-Mart.[49]
Miamske letisko a prístav patria medzi najvyťaženejšie vstupné brány v krajine, najmä pre náklady z Južnej Ameriky a Karibiku. Navyše v centre Miami, väčšinou vo finančnej mestskej štvrti Brickell, je najväčšia koncentrácia medzinárodných bánk v USA.[5][6] Roku 2003 bolo Miami hosťujúcim mestom obchodných rokovaní zóny Free Trade Area of Americas. Aj turistický priemysel prináša do kasy mesta veľa peňazí. Pláže, konferencie, festivaly a ďalšie akcie lákajú do Miami ročne viac ako 12 miliónov návštevníkov z celého sveta. V roku 2007 tu návštevníci minuli 17,1 miliárd dolárov.[50] Historická štvrť v štýle art deco South Beach je všeobecne považovaná za jednu z najpôvabnejších štvrtí na svete a je známa svojimi nočnými klubmi, plážami, obchodmi a historickými budovami. Ale je dôležité spomenúť, že South Beach je časťou mesta Miami Beach, ktoré s Miami susedí. Miami je ale tiež centrom priemyslu, z ktorého tu prevláda ťažba kameňa a skladovanie najrôznejšieho tovaru.
Od roku 2001 podstupuje Miami veľký stavebný boom. Už tu vyrástlo viac ako 50 mrakodrapov vyšších ako 122 m. Mestská silueta je treťou najpôsobivejšou v USA, hneď za New Yorkom a Chicagom, a podľa Almanac of Architecture and Design devätnásta na svete.[51] Momentálne má mesto 8 najvyšších budov v štáte Florida. Najvyššia z nich je Four Seasons Hotel & Tower, ktorá meria 240 metrov.[52]
Podľa zistení US Census Bureau z roku 2004 je v Miami tretí najväčší výskyt rodín s príjmom pod celoštátnou hranicou chudoby, čo z neho robí tretie najchudobnejšie mesto v Spojených štátoch, hneď po Detroite a El Pase. Okrem toho patrí Miami medzi pár miest, ktorých miestna správa skrachovala.[53] Ale od tej doby zažíva mesto oživenie. Podľa magazínu Forbes bolo v roku 2008 najčistejším americkým mestom, vďaka celoročne dobrej kvalite ovzdušia, rozsiahlym plochám zelene, čistej pitnej vode, čistým uliciam a recyklovaní odpadu.[54] Roku 2009 ohodnotila štúdia 73 svetových miest firmy UBS Miami ako najbohatšie mesto USA (zo štyroch amerických štátov uvedených v prieskume) a piate svetové najbohatšie mesto na základe kúpnej sily.[55]
V roku 2005 bolo Miami svedkom najväčšieho boomu na trhu s nehnuteľnosťami od dvadsiatych rokov 20. storočia. Príkladom je Midtown, ktoré malo viac ako stovku schválených stavebných projektov.[56] V roku 2007 sa však bytový trh zrútil a viac ako 23 000 družstevných domov zostalo na predaj, alebo boli skonfiškované.[57]
Demografia
| Vývoj populácie Miami | ||
| Rok | Mesto | Aglomerácia |
|---|---|---|
| 1900 | 1 681 | nie |
| 1910 | 5 471 | nie |
| 1920 | 29 549 | 66 542 |
| 1930 | 110 637[58] | 214 830 |
| 1940 | 172 172[59] | 387 522 |
| 1950 | 249 276[60] | 693 705 |
| 1960 | 291 688[61] | 1 497 099 |
| 1970 | 334 859[62] | 2 236 885[2] |
| 1980 | 346 865[63] | 3 220 520[2] |
| 1990 | 358 548 [1][64] | 4 056 228[2] |
| 2000 | 362 470[1] | 5 007 564[2] |
| 2009 | 433 136[1] | 5 547 051[2] |
Miami je 43. najľudnatejšie mesto v Spojených štátoch. Celá aglomerácie Južná Florida, zahŕňa okresy Miami-Dade, Broward a Palm Beach, má viac ako 5,5 milióna obyvateľov, čo z nej robí deviatu najväčšiu v USA.[65] Roku 2008 ohodnotila OSN celú aglomeráciu ako 44. najväčšiu na svete.[66] Podľa sčítania ľudu z roku 2000 žilo v Miami 362 470 obyvateľov, 83 336 rodín a bolo tu 134 198 domácností. Hustota zaľudnenia bola 3 923,5 obyv./km2 Podľa výskumu American Community Survey, prebiehajúceho v rokoch 2006 až 2008, bola rasová štruktúra Miami nasledovná:[4]
|
|
Roku 2000 bolo etnické zloženia podľa národností aj takéto: 34,1 % tvorili Kubánci,[67] 5,6 % Nikaragujčania,[68] 5,5 % Haiťania,[69] 3,3 % Hondurasania,[70] 1,7 % Dominikánci[71] a 1,6 % Kolumbijčania.[72]
Z celkom 134 198 domácností ich 26,3 % malo dieťa mladšie ako 18 rokov, 36,6 % boli páry žijúci spolu, 18,7 % domácností bolo s ženskou hlavou rodiny, bez prítomnosti manžela, a 37,9 % domácností nebolo obývaných rodinou.[73] 30,4 % všetkých domácností tvorili jednotlivci a 12,5 % ľudia starší ako 65 rokov, ktorí žili sami.[73] Na priemernú domácnosť vychádzalo 2,61 členov a na priemernú rodinu 3,25 členov.[73] Veková štruktúra populácie bola nasledovná: 24,2 % obyvateľov malo do 19 rokov, 21,3 % bolo vo veku 20-34 rokov, 27,6 % vo veku 35-54 rokov, 9,9 % vo veku 55-64 rokov, 14,7 % vo veku 65-84 rokov, 2,3 % s vekom 85 rokov alebo viac a priemerný vek bol 37,7 rokov.[73][74] Priemerný príjem domácnosti v Miami bol 23 483 a priemerný príjem rodiny 27 225 amerických dolárov.[74] Muži mali priemerný príjem 24 090, oproti ženám, ktoré mali priemerne 20 115 USD. Okolo 23,5 % rodín a 28,5 % všetkých obyvateľov bolo pod hranicou chudoby. Z týchto tvorili 38,2 % ľudia mladší ako 18 rokov a 29,3 % ľudia starší ako 65 rokov.[75]
Obrovský rast populácie Miami v posledných desaťročiach bol spôsobený vnútornou migráciou v USA, ale aj imigráciou z rôznych častí sveta, v tomto prípade predovšetkým z oblasti Karibiku. Miami je považované skôr za multikultúrne, ako za miesto zotierania rozdielov medzi jednotlivými entitami. Celková kultúra mesta je veľmi ovplyvnená veľkou populáciou Hispáncov, prípadne američanov hispánskeho pôvodu, a černochov, pochádzajúcich z karibských ostrovov ako sú Jamajka, Kuba, Haiti, alebo Bahamy.
