Michail Alexandrovič Bakunin
ruský revolucionár, ideológ anarchizmu a národníctva
Narodenie	30. máj 1814 Priamuchino, Ruské impérium
Úmrtie	1. júl 1876 (62 rokov) Bern, Švajčiarsko
Podpis
Odkazy
Projekt Gutenberg	Michail Alexandrovič Bakunin (plné texty diel autora)
Commons	Michail Alexandrovič Bakunin
Biografický portál

Michail Alexandrovič Bakunin, rus. Михаил Александрович Бакунин (* 30. máj 1814, Priamuchino, Ruské impérium – † 1. júl 1876, Bern, Švajčiarsko) bol ruský revolucionár, ideológ anarchizmu a národníctva.

Vychádzal z Fichteho a Hegelovej filozofie, neskôr – ako mladohegelovec – bol pod vplyvom Feuerbachových ideí: Bakuninov antiteologizmus. Zúčastnil sa revolúcie 1848-49. Ako člen vedenia I. robotníckej internacionály vystupoval proti Marxovi z anarchistických pozícií. Neskôr bol práve pre nezhody s Marxom z internacionály vylúčený. Dejiny interpretoval ako pohyb ľudstva z kráľovstva živočíšnosti do kráľovstva slobody. Hlavným utláčateľom ľudstva je podľa neho štát, pretože štát ako forma akejkoľvek centralizácie je iba novou obdobou otroctva.

Anarchizmus

Školy anarchizmu

Anarchokomunizmus Anarchokolektivizmus Anarchosyndikalizmus Anarchofeminizmus Anarchoindividualizmus Anarchoprimitivizmus Anarchokapitalizmus Ekoanarchizmus Zelený anarchizmus (environmentálny) Kresťanský anarchizmus Infoanarchizmus Anarchopacifizmus Mutualizmus Anarchizmus bez prívlastkov Sociálny anarchizmus

Významní myslitelia

Max Stirner · William Godwin · Josiah Warren · Lysander Spooner · Johann Most · Pierre Joseph Proudhon · Michail Alexandrovič Bakunin · Henry David Thoreau · Piotr Alexejevič Kropotkin · Errico Malatesta · Benjamin Tucker · Emma Goldmanová · Alexander Berkman · Émile Armand · Murray Bookchin · Noam Chomsky · John Zerzan · Nestor Ivanovyč Machno

Súvisiace články

Parížska komúna Kronštadtská vzbura Španielska revolúcia Anarchistické symboly Anarchistický čierny kríž Jurská federácia Squatting

z • d • u

Náboženstvo je kolektívna šialenosť, zvrátený produkt vedomia utláčaných más a cirkev je druhom nebeskej krčmy, v ktorej sa ľud usiluje zabudnúť na svoje každodenné strasti. Prechod ľudstva ku kráľovstvu slobody predpokladá vyhodiť do vzduchu štát a vylúčiť zo života ľudu princíp moci. Namiesto štátu má nastúpiť slobodná federácia poľnohospodárskych a priemyselno-remeselníckych asociácií. Ľudové masy sa podľa Bakunina vyznačujú socialistickými inštinktami a nevyčerpateľnosťou živelnej revolučnosti. Bakuninove myšlienky sa rozšírili v 70. rokoch 19. storočia v Rusku, Taliansku, Španielsku a ďalších hospodársky málo rozvinutých krajinách.

V rámci svojho kolektivistického anarchizmu požaduje spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov a konfiškáciu všetkého majetku cirkvi a štátu v prospech federatívneho zväzu robotníckych združení. Výroba by sa mala riadiť tak, aby sa zladil dopyt s ponukou, štáty by produkovali to, čo vedia produkovať najefektívnejšie, pre všeobecné blaho. Sloboda bez socializmu je výsadou a nespravodlivosťou, socializmus bez slobody je otroctvom. Republikánsky štát so všeobecným volebným právom môže byť aj despotický, ak bude škrtiť vôľu a slobodný pohyb svojich členov. Bakunin sa hlásil k sociálno-demokratickému hnutiu.

1. zničenie štátu
2. zničenie buržoáznej revolúcie
3. organizovanie zbedačenej robotníckej rodiny
4. vytvorenie všeľudského sveta

Chcel odstrániť štát a právo právnikov, ktoré podľa neho neustále neguje ozajstné ľudské právo. Existujú dve hlavné vrstvy, vykorisťovaní a vykorisťovatelia, medzi nimi je stredná trieda, ktorá je aj vykorisťovaná aj vykorisťuje. Antagonizmus medzi týmito vrstvami spočíva v nerovnomernom rozdelení výrobných prostriedkov.

1. čistá nenávisť k podmienkam, v ktorých sa masy nachádzajú,
2. presvedčenie, že zmena je možnou alternatívou,
3. jasná vízia novej spoločnosti.

Ľudské bytosti sú od prírody spoločenské, viac–menej rovné a chcú byť slobodné. Štát považuje za násilnú, protispoločenskú inštitúciu udržujúcu nerovnosť medzi po slobode túžiacimi bytosťami. Preto je potrebné vykonať revolúciu. Vedel, že revolúcia musí byť násilná. Zastupiteľskú demokraciu považoval len za ilúziu spravodlivého systému.

• Zpověď caru Mikuláši I. Preložil Vincenc Charvát. Praha : Pokrok, 1926. 192 s. (Druhé vydanie: Praha : Aurora, 1996. 152 s.)

• KAŠÍK, Vladimír: M. A. Bakunin. Praha : Svoboda, 1969. 301 s.
• KOLEJKA, Josef: Bakuninova cesta k nové slovanské politice v roku 1848. In: Slovanský přehled, r. 73, 1987, č. 5., s. 367 - 377.
• KOLEJKA, Josef: Bakuninovo provolání ke Slovanům z prosince 1848 a jeho úsilí o společný postup proti Rakousku. In: Slovanský přehled, r. 74, 1988, č. 2., s. 114 - 123.
• VOZKA, Jaroslav: Michail Bakunin – věčný revolucionář. Praha : Dělnické nakladatelství, 1947. 103 s.

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Michail Alexandrovič Bakunin
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michail Alexandrovič Bakunin

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.