Miroslav Lajčák
13. minister zahraničných vecí Slovenska
V úrade 4. apríl 2012 – 21. marec 2020
Mikuláš Dzurinda Richard Sulík (ad interim)
11. minister zahraničných vecí Slovenska
V úrade 26. január 2009 – 8. júl 2010
Ján Kubiš Mikuláš Dzurinda
6. vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu
V úrade 30. jún 2007 – 26. marec 2009
Christian Schwarz-Schilling Valentin Inzko
Bývalý veľvyslanec Slovenska v Japonsku
V úrade 1994 – 1998
Ján Dömök Mikuláš Sedlák
Biografické údaje
Narodenie	20.3.196320. marec 1963 (60 rokov) Poprad, Česko-Slovensko
Politická strana	KSČ (1983 – ?) SMER-SD (nestraník)[1]
Alma mater	Univerzita Komenského v Bratislave Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov
Rodina
Manželka	Jarmila Lajčáková-Hargašová
Odkazy
	Miroslav Lajčák (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

JUDr. Miroslav Lajčák (* 20. marec 1963, Poprad) je slovenský diplomat rusínskeho^[2] pôvodu. V rokoch 2006 – 2009 zastával funkciu vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu. Od 4. apríla 2012 zastával v druhej a tretej vláde Roberta Fica, ako aj v prvej vláde Petra Pellegriniho funkciu ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Život

Lajčák študoval jeden rok právo na Univerzite Komenského v Bratislave, neskôr vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov.

Politická činnosť

Od roku 1983 bol členom KSČ.^[3] V roku 1988 začal pracovať na česko-slovenskom ministerstve zahraničia. Medzi rokmi 1991 a 1993 pracoval na veľvyslanectve v Moskve, najprv na česko-slovenskom a neskôr slovenskom. Medzi rokmi 1993 a 1994 bol šéfom kabinetu slovenského ministerstva zahraničia.

V rokoch 1994 a 1998 bol slovenským veľvyslancom v Japonsku. Jeho predchodcom bol Ján Dömök, vymenil ho Mikuláš Sedlák.^[4]

Medzi rokmi 2001 a 2005 podobnú funkciu zastával i vo vtedajšej Juhoslávii (Srbsku a Čiernej Hore od roku 2003), Albánsku a Severnom Macedónsku.

Od 30. júna 2007 vystriedal vo funkcii vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu Christiana Schwarz-Schillinga.

16. decembra 2007 mu najväčší bosniansko-srbský denník Nezavisne novine udelil ocenenie Osobnosť roka.^[5] O takmer dva týždne neskôr, 28. decembra, mu titul Osobnosť roka udelil aj denník bosnianskych Moslimov Dnevni Avaz.^[6]

26. januára 2009 ho prezident Ivan Gašparovič vymenoval za nového ministra zahraničných vecí SR namiesto Jána Kubiša. Miroslav Lajčák zároveň naďalej pôsobil vo funkcii vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu.^[7] Vo funkcii vysokého predstaviteľa ho vystriedal v marci 2009 Valentin Inzko.

Vláda Petra Pellegriniho, vrátane Miroslava Lajčáka, podala po februárových voľbách 20. marca 2020 demisiu.^[8]

V roku 2016 sa uchádzal o funkciu generálneho tajomníka OSN. Pri dvoch hlasovaniach bol síce na druhom mieste, ale nakoniec v hlasovaní Bezpečnostnej rady 5. októbra zvíťazil bývalý portugalský premiér a komisár pre utečencov António Guterres. Lajčákovi mali uškodiť vyjadrenie premiéra Fica, ktorý za svojho ministra loboval v Kremli, ako aj fakt, že sa mu nepodarilo získať podporu okolitých krajín, dokonca ani členov V4.^[9]

Predseda 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN

31. mája 2017 bol zvolený za predsedu 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN.^[10] Funkciu bude vykonávať od 12. septembra po dobu jedného roka.

Podľa zvyklostí nebude dostávať plat od OSN, ale od domovskej krajiny. Lajčákov plat bol navýšený tak, aby sa vyrovnal platu slovenských diplomatov v zahraničí a zároveň sa stal najlepšie plateným ministrom slovenskej vlády. Funkciu v OSN bude vykonávať súbežne s ministerskou funkciou slovenskej vlády.^[11]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miroslav Lajčák