A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Moldavská republika | |||||
| |||||
| Národné motto: Nie je | |||||
| Štátna hymna: Limba noastră (Náš jazyk) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Republica Moldova | ||||
| • krátky | Moldova | ||||
| Hlavné mesto | Kišiňov 47°00′ s.š. 28°55′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Kišiňov | ||||
| Úradné jazyky | rumunčina | ||||
| Regionálne jazyky | gagauzčina, ruština, ukrajinčina | ||||
| Demonym | Moldavčan/Moldavec, Moldavčanka/Moldavka[1] | ||||
| Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
republika Maia Sandu Natalia Gavrilițová | ||||
| Vznik | 25. december 1991 | ||||
| Susedia | Rumunsko, Ukrajina | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
33 846 km² (138.) km² (1,4 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2021) • sčítanie (2014) • hustota (2021) |
2 597 100 (133.) 2 998 235 (mimo Podnesterska); 3 473 242 (vrátane Podnesterska) 105/km² (101.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2020 11 910 mil. $ (?.) 12 324 $ (?.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2019) | 0,750 (90.) – vysoký | ||||
| Mena | moldavský leu (mdl) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
EET (UTC+2) EEST (UTC+3) | ||||
| Medzinárodný kód | MDL / MD | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | MD | ||||
| Internetová doména | .md | ||||
| Smerové telefónne číslo | +373 | ||||
Súradnice: 47°15′00″S 28°31′00″V / 47,25°S 28,516667°V
Moldavsko (rum. Moldova), dlhý tvar Moldavská republika (rum. Republica Moldova), je vnútrozemský štát vo východnej Európe. Na západe v dĺžke 450 km hraničí s Rumunskom, na ostatné svetové strany v dĺžke 939 km s Ukrajinou. Okrem toho hraničí aj so separatistickým regiónom Podnestersko, ktorý je medzinárodne uznávaný ako súčasť Moldavska. Hlavným a najväčším mestom je Kišiňov.
Od 14. storočia bola väčšina dnešného Moldavska (okrem ľavého brehu Dnestra) súčasťou historického Moldavského kniežatstva. Po rusko-tureckej vojne bola v roku 1812 východná časť kniežatstva, známa ako Besarábia, pripojená k Rusku. Po Októbrovej revolúcii a prvej svetovej vojne obsadilo Besarábiu Rumunsko. Rusko, resp. ZSSR, ovládal už len územie na ľavom brehu Dnestra, kde bola zriadená Moldavská ASSR. Po pakte Molotov-Ribbentrop však sovietske vojská obsadili v roku 1940 aj zvyšok Besarábie a spojili ju s Moldavskou ASSR, čím vznikla Moldavská sovietska socialistická republika. S rozpadom Sovietskeho zväzu sa v roku 1991 osamostatnilo aj Moldavsko. Na ľavom brehu Dnestra bola vyhlásená nikým neuznaná Podnesterská moldavská republika, s ktorou na prelome rokov 1991-92 Moldavsko viedlo krátku vojnu. Od vyhlásenia samostatnosti je krajina rozdelená na tých, ktorí chcú zjednotenie s Rumunskom, a tých, ktorí sú za zachovanie nezávisého Moldavska. [2]
Krajina má v súčasnosti najnižší Index ľudského rozvoja a druhý najnižší HDP na hlavu v Európe.[3] Hospodárstvo krajiny, ktorému dominovalo poľnohospodárstvo, sa v posledných rokoch viac orientuje na služby. Takmer 15% HDP tvoria peniaze posielané domov rozsiahlou moldavskou diaspórou.[4]
Moldavsko je demokratickou parlamentnou republikou s prezidentom na čele štátu. Je členom Organizácie spojených národov, Rady Európy, Spoločenstva nezávislých štátov, Svetovej obchodnej organizácie a ďalších medzinárodných inštitúcií. V roku 2014 podpísalo asociačnú dohodu s Európskou úniou.[5]
Etymológia
Názov Moldavsko pochádza z názvu rieky Moldova, ktorej dolina tvorila centrum historického Moldavského kniežatstva. Podľa legendy vznikol názov rieky z mena poľovnického psa Moldu, ktorý patril zakladateľovi kniežatstva Dragoşovi. Pes mal pri poľovačke na býkov zahnať jedného do rieky, kde sa obe zvieratá utopili. Na počesť svojho psa nazval knieža rieku podľa neho.[6]
Geografia
Moldavsko je vnútrozemská krajina, od Čierneho mora ho delia v najužšom bode iba 3 km ukrajinského územia. Leží medzi 45° a 49° rovnobežkou a medzi 26° a 30° poludníkom. Celková rozloha krajiny je 33 851 km2 (vrátane Podnesterska).
Hranicu s Rumunskom tvorí rieka Prut, okrem krátkeho úseku pri obci Giurgiulești, kde je hranicou Dunaj. Moldavsko má tak zo všetkých podunajských krajín najkratší podiel Dunaja - približne 480 metrov. Hranica s Ukrajinou je na severe vytvorená umelo, od obce Naslavcea ju tvorí rieka Dnester, no pri obci Nimereuca sa hranica rozchádza s riekou a vytvára tak úzky pás územia na ľavom brehu, ktorý tvorí neuznanú republiku Podnestersko. Približne o 200 km juhovýchodne sa hranica opäť spája s riekou Dnester a pokračuje súbežne až k obci Palanca, odkiaľ pokračuje opäť umelá hranica až k obci Giurgiulești.
Povrch
Povrch Moldavska tvorí mierne vyvýšená a zvlnená rovina, najvyšší bod je Dealul Bălăneşti (430 m) v centrálnej časti krajiny (Moldavská pahorkatina, Kodry). Na severe a juhu Moldavska sa rozprestierajú najzápadnejšie výbežky eurázijskej stepi. Typickými prvkami reliéfu sú početné úžľabiny a doliny – výsledok eróznej činnosti vody.
Pozoruhodnosťou reliéfu sú vyvýšeniny nazývané tovtre (toltre), ktoré sa nad okolím dvíhajú do výšky cca 100 m, ale nevznikli tektonickou činnosťou. Ide o rify, podmorské útesy, vytvorené živočíchmi, ktoré žili v tunajších moriach pred 20 miliónmi rokov. Oblasť tovtrov leží na ukrajinsko-moldavskom pomedzí, na hornom Prute (cca 200 km od Kišiňova). Sú popretkávané dolinkami a kaňonmi prítokov horného Prutu (k najkrajším patrí napr. prielom rieky Zbruč na Ukrajine).
Zvláštnosťou reliéfu je aj oblasť Sto pahorkov medzi Prutom a Dnestrom (asi 200 km od Kišiňova). Je tu asi 3500 pahorkov, ktorých výška dosahuje od 1,5 do cca 30 m.
Až 75 % krajiny pokrýva černozem; lesy sú v dôsledku intenzívnej poľnohospodárskej činnosti vyklčované (tvoria iba 6 % plochy).
Rastlinstvo
Dubové, hrabové a iné listnaté lesy rastú v severnej a strednej časti Moldavska. Na suchom juhu bola pôvodne trávnatá step, ale dnes väčšina územia slúži poľnohospodárstvu. Pozdĺž riek sú bohaté pastviny.
Vodstvo
Krajina nie je bohatá na vodné zdroje – ani povrchové, ani podzemné. Dve významné východoeurópske rieky – Dnester a Prut – tvoria jej západnú a východnú hranicu. Moldavsko má prístup aj k Dunaju – umožňuje ho asi 0,5 km úsek brehu na sútoku Pruta a Dunaja, pri obci Giurgiuleşti. V priľahlých oblastiach je niekoľko jazier a rozsiahle močaristé územia.
Podnebie
Moldavsko má miernu kontinentálnu klímu s teplým letom a pomerne chladnou zimou, keď teploty klesajú pod bod mrazu. Prší najmä v teplejších mesiacoch, dažďové prívaly prichádzajú v lete. Priemerná teplota v Kišiňove je v januári -5 °C, v júli 23 °C.
Hospodárstvo
Poľnohospodárstvo má v Moldavsku dobré podmienky. Bohatstvom je úrodná černozem. Moldavsko nemá nerastné zdroje, 77 % územia sa využíva na poľnohospodárske účely. Mierne zvlnená pahorkatina, mierne podnebie s teplým letom a nemierne, ale nie zas prehnané letné dažde nahrávajú hlavne pestovaniu hrozna, pšenice, kukurice, slnečnice, tabaku a ovocných stromov. Vinohradníctvo tu má oddávna výsadné postavenie a spracovanie hrozna na rôzne druhy vín, sektu (šumivého vína) a z vína koňaku bolo donedávna najdôležitejším odvetvím potravinárskeho priemyslu.
Aj vďaka pestovaniu tabaku a rastlín na výrobu éterických olejov a šumivých vín, ovocných a zeleninových konzerv poľnohospodárstvo zabezpečuje vyše polovicu hrubého domáceho produktu a zamestnáva 46 % ekonomicky aktívnych obyvateľov.
Okrem vinárskych závodov sú po celom Moldavsku roztrúsené konzervárne, cukrovary, tabakové závody, lisovne rastlinných olejov. Strojársky priemysel, ktorý sa nachádza najmä na ľavom brehu Dnestra, vyrába vinohradnícke traktory a chladiarenské aj iné zariadenia pre potravinárske závody. Keďže v Moldavsku je veľa vína a konzervuje sa ovocie, potrebné sú i sklárne. Toto predstavuje dobrý príklad vzájomného previazania poľnohospodárskej výroby, potravinárskeho priemyslu a ostatných priemyselných odvetví, čo sa odborne nazýva poľnohospodársko-priemyselný komplex. Chová sa dobytok na mäso aj mlieko a ošípané.
Moldavsko sa v súčasnosti stretáva s veľkými ekonomickými problémami a patrí medzi ekonomicky najzaostalejšie štáty Európy. Hrubý domáci produkt je tu najnižší z európskych štátov. Platí sa tu moldavským leu, za jeho stabilitu je zodpovedná Národná banka Moldavska. Napriek tomu sa v poslednej dobe pokúša o rozvoj drobného podnikania. Krajina je závislá na dovoze energie a surovín z Ruska. Moldavsko má dobré predpoklady pre rozvoj poľnohospodárstva, ktoré je hlavnou oporou ekonomiky.
Nezamestnanosť dosahuje podľa neoficiálnych odhadov 25 %. Dnes je však ekonomika veľmi zraniteľná, hlavne na kolísaní cien energií, neúrody a nezáujme zahraničných investorov. Priemerná mzda v Moldavsku v roku 2007 dosahovala len 100 USD.
Dejiny
Obdobia dejín Moldavska:
- Začiatky osídľovania Moldavska
- Prví moldavskí panovníci
- Moldavsko ako súčasť Osmanskej ríše (16. storočie – 1791)
- Moldavsko ako súčasť Ruského impéria (1791 – 1918)
- Moldavsko ako súčasť Sovietskeho zväzu (1918 – 1940)
- Moldavská sovietska socialistická republika (1940 – 1991)
- Moldavská republika (1991 -)
Obyvateľstvo
Posledné sčítanie obyvateľstva v roku 2014 odhadlo celkovú populáciu územia pod kontrolou Kišiňova na 2 998 235 obyvateľov, z čoho 2 789 205 rezidentov a 209,030 nerezidentov.[7] Podnestersko v roku 2015 zorganizovalo vlastné sčítanie, podľa ktorého na území pod kontrolou Tiraspoľu žilo 475 007 obyvateľov.[8] Celková populácia krajiny v roku 2014 teda bola 3 473 242 obyvateľov.
K 1. januáru 2021 bývalo podľa odhadov v Moldavsku 2 597 100 obyvateľov.[9] Toto číslo je o takmer 300 tis. ľudí menšie ako v oficiálnom sčítaní obyvateľstva v roku 2014. Moldavsko dlhodobo trpí dramatickým odlivom obyvateľstva - od roku 1991 klesla populácia o 1,5 milióna ľudí, z čoho približne milión v Moldavsku a 425 tisíc v Podnestersku, ktorého populácia klesla od roku 1991 o viac ako polovicu.[10] Tento úbytok je spôsobený celkovým demografickým útlmom, nedostatkom pracovných príležitostí a tým, že veľa Moldavcov získava rumunské občianstvo, čím sa zároveň stávajú aj občanmi Európskej únie.
Jazyky
Úradným jazykom je rumunčina, ktorá tento status získala v Deklarácii nezávislosti v roku 1991. Ústava z roku 1994 síce označila za úradný jazyk moldavčinu, hoci je takmer totožná s rumunčinou, v roku 2013 však Ústavný súd rozhodol, že pôvodné znenie Deklarácie nezávislosti má prednosť pred ústavou a oficiálny jazyk by sa tak mal nazývať "rumunčina". [11]
Okrem rumunčiny sú lokálne úradnými jazykmi aj gagauzčina (na území autonómnej oblasti Gagauzsko), ruština (v Podnestersku a Gagauzsku) a ukrajinčina (v Podnestersku).[12]
Národnostné zloženie
Najväčšou národnostnou skupinou sú Moldavci (75,1%), nasledovaní Rumunmi, Ukrajincami a Rusmi. Na juhu krajiny má výrazné zastúpenie turkická menšina Gagauzov. Oproti sčítaniu v roku 2004 výrazne narástol podiel Rumunov (z 2,2% na 9%), čo súvisí s nevyriešenou otázkou moldavskej národnej identity a s kontroverziou okolo otázky, či by sa Rumuni a Moldavci mali považovať za dva odlišné národy. Naopak, podiel Ukrajincov i Rusov klesol o takmer 2 percentá. Sčítanie prebiehalo iba na území ovládanom vládou v Kišiňove, v Podnestersku sa ho nepodarilo zrealizovať. [13]
| Porovnanie populácie v rokoch 2004 a 2014 v Moldavsku (bez Podnesterska) | ||||
|---|---|---|---|---|
| Národnosť | Sčítanie 2004 | Sčítanie 2014 | ||
| Počet | %[7] | Počet [14] | %[7] | |
| Moldavci1 | 2 564 849 | 76,1 | 2 068 058 | 75,1 |
| Rumuni1 | 73 276 | 2,2 | 192 800 | 7,0 |
| Ukrajinci | 282 406 | 8,4 | 181 035 | 6,6 |
| Rusi | 201 218 | 6,0 | 111 726 | 4,1 |
| Gagauzi | 147 500 | 4,4 | 126 010 | 4,6 |
| Bulhari | 65 662 | 1,9 | 51 867 | 1,9 |
| Ostatní | 34 401 | 1,0 | 23 223 | 0,8 |
| 1 Moldavci a Rumuni sa niekedy považujú za jeden, niekedy za dva národy | ||||
Podnestersko zrealizovalo zatiaľ posledné sčítanie obyvateľstva v roku 2015. Najpočetnejšou etnickou skupinou boli Rusi (34%), nasedovaní Moldavcami (33%) a Ukrajincami (26,7%).
Vierovyznanie
| Umiestnenie | Náboženstvo | % |
|---|---|---|
| 1 | Pravoslávie | 93,3 |
| 2 | Baptisti | 1 |
| 3 | Adventisti | 0,4 |
| 4 | Letničiari | 0,3 |
| 5 | Staroverci | 0,15 |
| 6 | Ateisti | 1,4 |
| 7 | Bez vyznania | 2,2 |
Kultúra
Moldavsko je európskou krajinou s komplexnou a bohatou históriou, s etnickými tradíciami a ľudovými zvykmi, ktoré sú vo veľkej miere ovplyvnené rumunskou kultúrou. Táto neobyčajná krajina sa formuje na základoch rodinnej štruktúry a sociálnych skupín. Moldavsky folklór je pestrý, ktorý sa formoval na základe vplyvu európskych civilizácií. Ich kultúra a tradície vyjadruje potrebu komunikácie medzi človekom a prírodou, medzi človekom a človekom, a medzi rôznymi skupinami ľudí. Štátne sviatky:
- 1. január; 7. - 8. január (moldavské Vianoce);
- 8. marec;
- 1., 8., a 9. máj;
- 27. august (Deň nezávislosti); 31. august;
- 13. - 14. október.
Politika
Moldavsko je unitárna parlamentná republika s demokratickým štátnym zriadením. Ústava bola prijatá v roku 1994.[15] Na čele krajiny je prezident, ktorý je volený priamo v dvojkoľovej voľbe. Súčasnou hlavou štátu je Maia Sanduová zo stredopravej Strany akcie a solidarity.
Hlavným zákonodarným orgánom je jednokomorový parlament so 101 poslancami, ktorí sú volení priamo na obdobie 4 rokov. Zatiaľ posledné parlamentné voľby prebehli v júli 2021. Víťazným zoskupením sa stala proeurópska Strana akcie a solidarity (PAS), ktorá získala 52,7% hlasov, čím si zabezpečila jasnú parlamentnú väčšinu 63 poslancov. V opozícií skončili dovtedy vládnuci socialisti a strana podnikateľa Ilana Şora.[16]
Vláda je vymenovaná prezidentom a schválená parlamentom. Súčasný kabinet pod vedením Natalie Gavriliţovej vládne od 6. augusta 2021[17] a skladá sa z členov PAS a nezávislých politikov. Nová vláda je jasne proeurópska a vyjadrila vôľu bližšie spolupracovať s USA a Európskou úniou.
Zahraničná politika
Podľa ústavy je Moldavsko neutrálnou krajinou.[18] Od získania samostatnosti je však rozdelené na dva tábory - tých, čo chcú bližšie vzťahy so Západom, najmä s Rumunskom, a tých, čo uprednostňujú orientáciu na Rusko. [19]Pri moci sa pravidelne striedajú proeurópske a proruské vlády. Prekážkou pri európskej integrácii krajiny je nevyriešený konflikt s Podnesterskom a silne proti je aj obyvateľstvo autonómnej oblasti Gagauzsko.[20]
Krajina je členom regionálneho zoskupenia štátov SNŠ.
Okrem vzťahov s Ruskom hrajú naďalej kľúčovú úlohu vzťahy s Rumunskom. Po vstupe Rumunska do Európskej únie a zavedení víz pre moldavských občanov údajne státisíce Moldavcov požiadalo o rumunské občianstvo. Podmienkou je doložiť, že aspoň jeden zo starých rodičov bol v roku 1940 rumunským občanom.
Doprava
Cestná doprava
12 300 km dlhá cestná sieť je zväčša vyasfaltovaná.
Železničná doprava
Celková dĺžka železníc v krajine je 1138 km, celá sieť je jednokoľajná a neelektrifikovaná. Väčšina koľajníc ma široký rozchod 1520 mm.
Vodná doprava
Najdôležitejší prístav je v obci Giurgiuleşti, čo je zároveň aj jediný moldavský prístav na Dunaji. Splavné sú aj niektoré úseky riek Prut a Dnester.
Letecká doprava
Jediné medzinárodné letisko sa nachádza v Kišiňove (IATA: KIV, ICAO: LUKK),[21]ktoré slúži ako základňa pre národné aerolínie Air Moldova.[22]
Cestovný ruch
Hlavným strediskom slabo rozvinutého cestovného ruchu je hlavné mesto. Pozoruhodné sú aj pevnosti rozmiestnené po celej krajine, predovšetkým kruhové opevnenia Soroca na Dnestri. Najvýhodnejším obdobím na návštevu krajiny je vinobranie v októbri, keď sa konajú mnohé slávnosti vína.
Zámok Purcari je jedným z najcennejších a populárnych oblastí východnej Európy. Poloha zámku pri Čiernom mori a rieky Dnester vytvára ideálne podmienky pre výrobu kvalitného vína. Vinice, o celkovej rozlohe 250 ha, ktoré sa nachádzajú v jedinečnej mikro zóne, ťažia z optimálnych poveternostných podmienok, a podobnej teórie preslávenej v oblasti Bordeaux. Každý rok tisíce turistov navštívia Château Purcari a objavujú historické pivnice postavené v roku 1827, ktoré sú stále známe kolekciou archívnych vín Purcari s najstaršími fľaškami z roku 1948, alebo sa oddávajú krásnemu prostrediu zámku.
Mestá
Administratívne delenie
Moldavsko je rozdelené na tri municípiá (Bălți, Kišiňov a Bendery), 32 rajónov (okresov) a dve autonómne oblasti – Găgăuzia (Gagauzsko) a Podnesterskú republiku. Mestá Komrat a Tiraspol majú aj štatút municípia, hoci nie pod správou Moldavska, ale ako časť Podnesterska a Găgăuzie.
Zoznam rajónov (okresov):
Osobitá poznámkaupraviť | upraviť zdroj
- S územím dnešného Moldavska sa spája historický názov Besarábia (po rumunsky: Basarabia)2.
- V rámci Moldavska existujú dve autonómne územné jednotky – Gagauzsko a Podnesterská republika, ktorá je de facto nezávislá, no bez medzinárodného uznania.
- Moldavsko je známe výrobou vína a má s ním veľmi dobre systematizované vinohradníctvo3. To bolo dlhé stáročia v krajine hlavným živobytím obyvateľstva4. Mnohé moldavské rodiny majú dokonca svoj vlastný recept na výrobu vína, ktorý si chránia dlhé generácie.
Poznámkyupraviť | upraviť zdroj
- ^ Prvý raz o tejto krajinnej zvláštnosti písal v roku 1716 známy spisovateľ Dimitrie Cantemir, ktorý jej dal meno Centum monticulli. Dosiaľ je oblasť málo preskúmaná, spája sa s rozličnými legendami o hrobkách, ale zdá sa, že pahorky sú prírodnými výtvormi.
- ^ V roku 1999 do GUAMu vstúpil aj Uzbekistan, ten však v roku 2005 vystúpil.
- ^ Nejde však o celkom totožné teritóriá (súčasťou Besarábie nikdy neboli oblasti na ľavom brehu Dnestra a na juhu sa zasa Besarábia rozprestierala až po Dunaj a Čierne more, zaberala teda aj územia, ktoré sú dnes súčasťou Ukrajiny). Sám názov Besarábia sa odvodzuje od mena valašského rodu Basarab.
- ^ Moldavské vinohrady sa rozprestierajú na ploche 147 000 ha, z ktorých takmer 102 500 ha sa používa na komerčné účely.
- ^ Svedectvom tohto remesla je dnes mnoho historických pamiatok a dokumentov, takisto folklór a moldavský jazyk.
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ Slovenské slovníky
- ↑ Moldavsko online. fphil.uniba.sk, cit. 2021-12-08. Dostupné online.
- ↑ HDP na hlavu podľa krajín online. Cit. 2021-12-08. Dostupné online.
- ↑ CIA World Factbook online. Cit. 2021-12-08. Dostupné online.
- ↑ Moldova - Trade - European Commission online. ec.europa.eu, cit. 2021-12-08. Dostupné online.
- ↑ What Is The Origin Of The Name Moldova? online. WorldAtlas, 2019-07-15, cit. 2021-12-08. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c STATISTICS, National Bureau of. // Press releases online. statistica.gov.md, 2017-03-31, cit. 2021-12-09. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Moldova: Transnistria (Pridnestrovie) (Districts) - Population Statistics, Charts and Map online. www.citypopulation.de, cit. 2021-12-09. Dostupné online.
- ↑ STATISTICĂ, Biroul Naţional de. // Comunicate de presă online. statistica.gov.md, 2021-07-12, cit. 2021-12-09. Dostupné online. (po rumumsky; moldavsky)
- ↑ Moldova facing Europe's worst demographic crisis online. EUobserver, cit. 2021-12-09. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Moldova: Romanian Recognized as the Official Language online. Library of Congress, Washington, D.C. 20540 USA, cit. 2021-12-09. Dostupné online.
- ↑ What Languages Are Spoken In Moldova? online. WorldAtlas, 2017-08-01, cit. 2021-12-09. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ STATISTICS, National Bureau of. // Press releases online. statistica.gov.md, 2017-03-31, cit. 2021-12-09. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ UNdata | record view | Population by national and/or ethnic group, sex and urban/rural residence online. data.un.org, cit. 2021-12-09. Dostupné online.
- ↑ Constitution of the Republic of Moldova online. www.presedinte.md, cit. 2021-12-10. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Moldova's Pro-Europeans Win Decisive Victory In 'Well-Run' Snap Elections online. RadioFreeEurope/RadioLiberty, cit. 2021-12-10. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Moldovan Parliament Backs New 'Integrity Government' online. RadioFreeEurope/RadioLiberty, cit. 2021-12-10. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Title I. General principles online. www.presedinte.md, cit. 2021-12-10. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ A.S, Petit Press. V Moldavsku zvíťazila vo voľbách proeurópska strana prezidentky online. svet.sme.sk, cit. 2021-12-10. Dostupné online.
- ↑ Gagauzia Voters Choose Russia Over EU online. RadioFreeEurope/RadioLiberty, cit. 2021-12-10. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ FLIGHTRADAR24. Live Flight Tracker - Real-Time Flight Tracker Map online. Flightradar24, cit. 2021-12-10. Dostupné online. (po anglicky) Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ázerbájdžán
Úřední jazyk
Úmrtí v roce 2022
Úmrtí v roce 2023
Ústava
Ústava České republiky
Ústavní zákon
Číňané
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Časové pásmo
Čeština
Černá Hora
Červen
Červenec
Česká Wikipedie
Česko
Česko
Československo
Ču Jou-sung
Řád německých rytířů
Říše Čching
Říše Ming
Římská říše
Římskokatolická církev
Řeka
Šalomounovy ostrovy
Šlechta
Špitál
Štítonoš
Štýrské vévodství
Štýrský Hradec
Štýrsko
Štvorcový kilometer
Šumperák
Švédská Livonie
Švédské Livonsko
Švédsko
Žatec
Žatec
Židé
.lv
1. květen
1. listopad
1. září
10. září
1128
1130
1164
12. století
1201
1204
1254
1274
1281
1282
13. století
1378
1382
14. století
1452
1473
1480
1481
1483
1499
15. století
1515
1532
1584
1585
16. století
1601
1614
1619
1638
1645
1648
1657
1673
1674
1680
1681
1683
17. červen
1700
1730
1760
1797
18. listopad
18. století
18. září
18. září
1825
1836
1846
1857
1859
1862
1863
1865
1868
1873
1873
1882
1883
1888
1891
1899
19. duben
19. století
19. září
19. září
1900
1903
1905
1909
1912
1918
1919
1922
1929
1935
1938
1940
1941
1942
1944
1945
1948
1949
1950
1954
1960
1961
1963
1965
1968
1969
1972
1973
1973
1975
1977
1981
1987
1989
1991
1992
1994
1996
1999
2. září
20. duben
20. století
20. září
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2009
2010
2012
2013
2014
2016
2019
2022
2023
21. století
23. duben
23. listopad
24. duben
26. duben
27. leden
28. duben
29. srpen
3. březen
30. srpen
5. květen
5. tisíciletí př. n. l.
6. století
7. září
8. květen
9. květen
9. století
9. září
Až přijde kocour
Absolutismus
Admirál
Adolf Hitler
Agrofert
Ali Bongo Ondimba
Alois Hudal
Alpy
Americká občanská válka
Americký dolar
Amfiteátr
Anton Martin Slomšek
Apple II
Arcidiecéze mariborská
Atentát na Františka Ferdinanda d'Este
Austrálie
Autobus
Autokracie
Autonomní území
Autoritarismus
Autoritní kontrola
Azovstal
Bělorusko
Bažina
Baden (Dolní Rakousy)
Baltští Němci
Baltové
Baltské jazyky
Baltské moře
Baltské státy
Baltský řetěz
Barokní architektura
Bazilika
Ben Webster
Ben Webster
Bibliografie dějin Českých zemí
Biskupství
Bitva o Cēsis
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Puebly
Blahoslavený
Bouře Daniel
Bregenz
Brestlitevský mír
Brutalismus v Jugoslávii
Budapešť
Burgenland
Bzenecká lípa
Císař
Cēsis
Celestýn III.
Celje
Cena Franze Nabla
Chathamské ostrovy
Chorvátčina
Chorvátsko
Chorvati
Chorvatsko
Christianizace
Chrysococcyx
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
Coventry
Cyrilice
Dálnice A1 (Slovinsko)
Dálnice A4 (Slovinsko)
Dálnice A5 (Slovinsko)
Dějiny Lotyšska
Dějiny Slovinska
Dělení Polska
Dům umění (Štýrský Hradec)
Dachstein
Darmstadt
Daugava
Decentralizace
Demokracie
Derna
Doba bronzová
Doba ledová
Doba měděná
Dolní Štýrsko
Dolní Rakousy
Dolnoněmčina
Doména nejvyššího řádu#Národnà doména nejvyššÃho řádu
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Dornbirn
Dráva
Drávská bánovina
Dravograd
Druhá světová válka
Druhé vojenské mapování
Dubnová válka (Jugoslávie)
Dubrovník
Duna
Dunaj
Dunajský limes
Dynastie Jižní Ming
Edgars Rinkēvičs
Edvard Rusjan
Eggenberg (zámek)
Eisenstadt
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Ekonomika Lotyšska
Ekonomika s vysokými příjmy
Elke Kahrová
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Endel Tulving
Estonsko
Etnolingvistika
Euro
Eurozóna
Evika Siliňová
Evropská unie
Evropské město kultury
Fašismus
Federace
Feldkirch
Ferdinand II. Štýrský
Ferdinand III. Habsburský
Ferenc Szisz
Ferenc Szisz
File:Apple-II.jpg
First-person shooter
Formule 1
Fosilie
Francie
Francouzská intervence v Mexiku
František Ferdinand d'Este
Františkáni
Fridrich III. Habsburský
Gabon
Gaiziņkalns
Galerie umění
Gauja
Gemeinsame Normdatei
Generál
Geodata
George W. Bush
Georgina von Wilczek
Gianni Vattimo
Giniho koeficient
Groningen
Gryf
Gurk
Guy Lafleur
Gymnázium
H-IIA
Habsburkové
Habsburská monarchie
Hallstatt
Hanza
Heinz Fischer
Hektár
Helmut Marko
Hesensko
Hlavní město
Hlavní strana
Hlavní strana?uselang=cs
Hnízdní parazitismus
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Hokej
Holokaust
Horní Rakousy
Horská dráha Semmering
Hospodářský růst
Hrad
Hrubý domácí produkt
Hustota zalidnění
Ignacio Zaragoza
Ikšķile
Index lidského rozvoje
Indická kosmická agentura
Indie
Indonésie
Industrializace
Ingenuity
Inkubace vejce
Innsbruck
Internační tábor Thalerhof
International Standard Book Number
International Standard Serial Number
Ireligiozita
Island
Isonzo
ISO 3166-1
ISO 3166-2:LV
Itálie
Ivan Pop
Ivars Godmanis
Józef Ulma, Wiktoria Ulma a jejich sedm dětí
Jānis Čakste
Jaderské moře
Janez Janša
Jantar
Jantarová stezka
Jan Chodkiewicz
Jan Kostrhun
Jan Wieczorek
Japonsko
JAXA
Jazyk (lingvistika)
Jelgava
Jemčev vrt
Jižní Evropa
Jindřich Lotyšský
Johann Bernhard Fischer
John Stanley Marshall
Josef Vaněk (architekt)
Josif Vissarionovič Stalin
Josip Broz Tito
Jude Slavie
Jugoslávští partyzáni
Jugoslávie
Jugoslávská lidová armáda
Juri
Kārlis Baumanis
Kārlis Ulmanis
Křížové výpravy
Kaligrafie
Karel Pražák (podnikatel)
Karl von Stürgkh
Karmínová
Katedrála svatého Jiljí (Štýrský Hradec)
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katolicismus
Kazachstán
Kettlerové
Kilometer
Klagenfurt am Wörthersee
Klaus Schulze
Klement VII. (vzdoropapež)
Klenba
Klosterneuburg
Koknese
Konfederace
Konfederované státy americké
Konflikt v Náhorním Karabachu (2023)
Konflikt v Náhorním Karabachu (2023)
Konkordát
Kontinentální podnebí
Koronograf
Korutany
Království Srbů, Chorvatů a Slovinců
Kraje v Česku
Kubický meter
Kukačka nádherná
Kukačky
Kuldīga
Kuo-c’-ťien
Kuronské a zemgalské vévodství
Kurové
Květen
Léno
Latgalci
Latina
Latinka
Lauri Kristian Relander
Lavant
Leden
Lednová stávka v Rakousko-Uhersku
Ledovec
Leonding
Letiště Maribor
Librační centrum
Library of Congress Control Number
Libye
Liepāja
Limbaži
Limes Romanus
Linec
Litevci
Litevské království (1918)
Litva
Livonská gubernie
Livonská válka
Livonské vévodství
Livonský řád
Ljudevit Gaj
Ljudski vrt
Lotyši
Lotyšská hymna
Lotyšská lidová fronta
Lotyšská osvobozenecká válka
Lotyšská sovětská socialistická republika
Lotyšská vlajka
Lotyšsko
Lotyšsko
Lotyština
Lovro Toman
Lubanas
Lublaň
Ludvík z Battenbergu
Luteránství
Málo dotčený taxon
Média:Lv-Latvija.ogg
Mírný podnebný pás
Městská občina Maribor
Městská práva
Maďarčina
Maďarsko
Madagaskar
MAFRA
Maia Sanduová
Manuel Estiarte
Maorové
Maria (matka Ježíšova)
Maria Waichard Trauttmansdorff
Maribor
Maribor?oldid=2344488
Maribor?oldid=371918412
Mariupol
Maroko
Masakry v Liepāji
Masakr v Rumbule
Matyáš Korvín
Meda Mládková
Medikán
Meter
Mezinárodní měnový fond
Mezinárodní poznávací značka
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní svaz ochrany přírody
Milimetr (srážková míra)
Mircea Snegur
Miroslav Hýll
Miroslav Hýll
Misionář
Mistrovství světa v ragby 2023
Mistrovství světa v ragby 2023
Mittelbau-Dora
Moderní architektura
Moldavsko
Mor
Moréna
Mur
Mura (přítok Drávy)
Mura (rieka)
Murinsel
MusicBrainz
Muzeum
Mwai Kibaki
Náboženství
Náhorní Karabach
Náhorní Karabach
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Národní stát
Národnost
Nížina
Němčina
Němci
Německé císařství
Německé Rakousko
Německo
Nacismus
Nacistické Německo
Nadace Wikimedia
Nadmořská výška
Nanking
Napoleon Bonaparte
Nejvyšší soud České republiky
Nejvyšší správní soud České republiky
Nemčina
Nevolnictví
Nezaměstnanost
Neziderské jezero
Nikita Chruščov
Nizozemsko
NK Maribor
Norsko
Nová Guinea
Nová Kaledonie
Nový Zéland
Občina (Slovinsko)
Obyvatelstvo
Okupace Pobaltí Sovětským svazem
Oltář
OpenStreetMap
Ordnungspolizei
Orgán státní správy
Organizace pro hospodářskou spolupráci a rozvoj
Orloj
Ormož
Osijek
Osmanská říše
Ota František Josef
Ottův slovník naučný
Ottův slovník naučný/Hradec (sídla)
Otto Fraydt
Pécs
Pēteris Stučka
Přívalová povodeň
Příze
Přemysl Otakar II.
Původní bukové lesy Karpat a dalších oblastí Evropy
Pahorkatina
Pakt Ribbentrop–Molotov
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Papež
Parita kupní síly
Parlamentní republika
Parní stroj
Pavol Mešťan
Pečeť
Perestrojka
Perseverance
Petrohrad
Petr Charvát
Pevnost (stavba)
Pleistocén
Poštovní směrovací číslo
Poddruh
Podněstří
Podrávský region
Pohorje
Polar Satellite Launch Vehicle
Politik
Polsko
Polsko-švédská válka 1600–1611
Polsko-litevská unie (1569–1795)
Polytematický strukturovaný heslář
Pomník svobody
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografia
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Politika
Portál:Právo
Portál:Rakousko
Portál:Sport
Povijnice batátová
Povrch Země
Právní řád
Právní norma
Právní stát
Průmysl
Pravda (noviny)
Pravoslaví
Prehistorická kůlová obydlí v Alpách
Privilegium
Prusko
První námořní lord
První pětiletka (Jugoslávie)
První světová válka
Pryskyřice
Ptačí hnízdo
Ptuj
Pula
Q1010
Q13298
Q13298#identifiers
Q13298#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q179164#identifiers
Q179164#identifiers|Editovat na Wikidatech
Rádio Impuls
Rīgas Vagonbūves Rūpnīca
Rada Evropy
Radim Uzel
Rainis
Rakúsko
Rakouské spolkové země
Rakousko
Rakousko-Uhersko
Red Bull Racing
Renesanční architektura
Rentgenová astronomie
Republika Arcach
Republika Arcach
Rižská gubernie
Rižský mír
Riga
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Roger Whittaker
Románské jazyky
Roman Fjodorovič Ungern von Sternberg
Rovina
Rozloha
Ruční pletení
Ruština
Rudolf Habsburský
Rudolf Hans Bartsch
Rudolf I. Habsburský
Rusifikace
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Ruská revoluce (1905)
Ruské impérium
Ruské menšiny v Pobaltí
Rusko
Rusové
Sélové
Sídelní útvar
Sýrie
Sailor Moon
Salcburk
Salcbursko
Samospráva
Sankt Pölten
Santa Cruz (souostroví)
Sarajevo
Schönbrunn
Schengenský prostor
Schloßberg
Secundum et intra legem
Sekunda
Sepp Amschl
Severní Evropa
Severní křížové výpravy
Severní válka
Severoatlantická aliance
Severské státy
Seznam lichtenštejnských kněžen
Seznam místních názvů větrů
Seznam měn
Seznam měst v Lotyšsku
Seznam měst v Rakousku
Seznam mezinárodních poznávacích značek
Seznam mezinárodních směrových čísel
Seznam občin ve Slovinsku
Seznam států podle státního zřízení
Seznam států světa podle data vzniku
Seznam států světa podle HDP na obyvatele
Seznam států světa podle hustoty zalidnění
Seznam států světa podle indexu lidského rozvoje
Seznam států světa podle nejvyšších hor
Seznam států světa podle počtu obyvatel
Seznam států světa podle rozlohy
Seznam světového dědictví v Evropě, N–R#Rakousko
Skotsko
Slavjanofilství
Slavná lázeňská města Evropy
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinčina
Slovinština
Slovinci
Slovinsko
Smuha MacDonaldova
Socialistická federativní republika Jugoslávie
Socialistická republika Slovinsko
Solná komora
Soubor:15-11-25-Maribor Inenstadt-RalfR-WMA 4219.jpg
Soubor:16-07-06-Rathaus Graz Turmblick-RR2 0275.jpg
Soubor:1948 postcard of Maribor.jpg
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:AUT Graz COA.svg
Soubor:Baltic Way in Latvia near Krekava.jpeg
Soubor:Baltis amber road.jpg
Soubor:Bernstein auf Granit.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 121-0723, Marburg-Drau, Adolf Hitler.jpg
Soubor:Chickamauga.jpg
Soubor:Coat of arms of Latvia.svg
Soubor:Coat of arms of Maribor (2020).svg
Soubor:Commons-logo.svg
Soubor:EU-Latvia.svg
Soubor:Flag of Austria.svg
Soubor:Flag of Latvia.svg
Soubor:Flag of Maribor (2020).svg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:FranciscanChurch Maribor.jpg
Soubor:German troops crossing Daugava.jpg
Soubor:Gradnja hitre ceste (1984) - panoramio.jpg
Soubor:GrazerRathaus-edit.jpg
Soubor:Graz clock tower.jpg
Soubor:GW Bush, Vike-Freiberga 2006.jpg
Soubor:Ikšķiles katoļu baznīcas drupas 2001-08-19.jpg
Soubor:Jewish Tower and Synagogue Maribor Slovenia.JPG
Soubor:Karlis Ulmanis 1934.jpg
Soubor:Krišjānis Valdemārs detail.jpg
Soubor:Kužno znamenje Maribor.jpg
Soubor:Kuwasseg Leopold, Panorama von Graz und Umgebung - um 1830 - J.F.Kaiser Lithografirte Ansichten der Steiermark 1830.jpg
Soubor:Latviešu strēlnieki Tīreļa purvā.jpg
Soubor:Latvijas—Krievijas miera līguma parakstīšana Rīgā (1920).jpg
Soubor:Latvijas novadi 2021.png
Soubor:Ljudski vrt 2015 (1).jpg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Map of Poland and Lithuania in 1600.svg
Soubor:Map of unitary states.svg
Soubor:Marburger Kreis 1760.jpg
Soubor:Mariborska mlekarna 1961 (6).jpg
Soubor:Maribor (99) (5497284530).jpg
Soubor:Maribor City Park 6.jpg
Soubor:Maribor Grad 20070107.jpg
Soubor:Maribor Lent.jpg
Soubor:Maribor MCinKS.png
Soubor:Maribor Rotovž.jpg
Soubor:Maribor train station2.jpg
Soubor:Nogomet Železničar - Šibenik v drugi zvezni ligi SFRJ 1969.jpg
Soubor:Palace of Culture VEF factory. Riga. 04A.jpg
Soubor:Pavilion, Maribor City Park, July 2007.JPG
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Pogled na Maribor iz Piramide - panoramio.jpg
Soubor:Pohorska vzpenjača.jpg
Soubor:Postcard of Maribor (26).jpg
Soubor:Rainbow yarn for knitting, display in front of a needlework shop in Graz, Austria, GW23-100.jpg
Soubor:Relander and Čakste.jpg
Soubor:Riga 1940 Soviet Army.jpg
Soubor:Riga barricade 1991.jpg
Soubor:Saint Barbara Church, Za Kalvarijo 04.JPG
Soubor:Shining Bronze-Cuckoo Dayboro.JPG
Soubor:Sprejem gojencev sanitetne častniške šole na mariborski železniški postaji 1960 (3).jpg
Soubor:Stara trta.JPG
Soubor:Sumperak - kresba.jpg
Soubor:The first session of the 1st Saeima of the Republic of Latvia on November 7, 1922.jpg
Soubor:UniverzaMaribor.jpg
Soubor:Vischer - Topographia Ducatus Stiria - 110 Graz.jpg
Soubor:Vischer - Topographia Ducatus Stiria - 247 Marburg - Maribor.jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Sovětský svaz
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/0-415-27431-1
Speciální:Zdroje knih/80-247-2921-0
Speciální:Zdroje knih/80-7201-141-3
Speciální:Zdroje knih/978-3-631-62877-5
Spojené baltské vévodství
Spojené království
Spojené státy americké
Srážky
Srbsko
Srpnový puč
SR Slovinsko
Stát
Státní území
Státní bankrot
Státní hymna
Státní symboly Lotyšska
Státní znak Lotyšska
Státověda
Stát Řádu německých rytířů
Stát Slovinců, Chorvatů a Srbů
Střízlíkovec chathamský
Střízlíkovec novokaledonský
Střízlíkovec novozélandský
Střední Evropa
Střední východ
Stanko Vraz
Staré Město (Salcburk)
Stara trta
Starosta
Starověký Řím
Statistické regiony Slovinska
Statistický úřad Republiky Slovinsko
Stavebnictví
Steyr
Stupeň Celsia
Subsidiarita
Suburbanizace
Světová ekonomika
Světové dědictví
Světové dědictví (Česko)
Synthesia
Těžký průmysl
Třída T 47
Třetí vojenské mapování
Třetihory
Třicetiletá válka
Taliančina
Taliansko
Tallinn
Tank
Telefonní předvolba
Teplota
Terra Mariana
Terst
Tichomoří
Tiskař
Tobol Kostanaj FK
Trondheim
Turecko
Tyrolsko
Ukrajina
UNESCO
UNESCO
Unitární stát
Universalmuseum Joanneum
Univerzita v Mariboru
UTC+01:00
Válečné reparace
Vídeň
Vídeňské Nové Město
Východní blok
Východofranská říše
Věž
V-2
Vaira Vīķe-Freiberga
Valmiera
Vanuatu
Varaždin
Vatikán
Vazal
Velká čistka
Velká hospodářská krize
Velmistr (rytířské, domácí a záslužné řády)
Venta
Vichistická Francie
Vidzeme
Vidzemské vrchy
Vikingové
Viktor Zvjahincev
Villach
Vilnius
Vinařství
Virtual International Authority File
Vito Acconci
Vláda Černé Hory
Vláda Petra Fialy
Vladimír Zápotocký
Vlasta Prachatická
Volby prezidenta Francie 2022
Vorarlbersko
Vstup Lotyšska do Evropské unie
Vyspělá země
Vzdušný prostor
Wachau
Wels
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/září
Wikipedie:Vybraná výročí dne/září
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wolfenstein 3D
WorldCat
XRISM
Záhřeb
Zákonodárná moc
Zámek (stavba)
Zdeněk Fiala
Zdeněk Návrat
Zeměpisné souřadnice
Zemětřesení v Maroku 2023
Zemepisné súradnice
Zemgalové
Zestátnění
Zobák
Zpívající revoluce
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
