A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Nórčina (norsk) | |
Štáty | Nórsko, USA, Švédsko |
---|---|
Región | Severná Európa, Severná Amerika |
Počet hovoriacich | okolo 5 miliónov |
Poradie | – |
Klasifikácia | Indoeurópske jazyky |
Písmo | latinka |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Nórsko Severská rada |
Regulátor | Nórska jazyková rada (Bokmål a Nynorsk) Nórska akadémia pre jazyk a literatúru (Riksmål) |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | no – Nórčina nb – Bokmål nn – Nynorsk |
ISO 639-2 | nor – Nórčina nob – Bokmål nno – Nynorsk |
ISO 639-3 | nor – Nórčina nob – Bokmål nno – Nynorsk |
Wikipédia | |
Adresa | no.wikipedia.org |
Pomenovanie | Wikipedia, den frie encyklopedi |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Nórčina je severogermánsky jazyk. Po nórsky hovorí asi 5 miliónov obyvateľov.
Historický vývoj
Nórčina vznikla z jazyka stará nórčina. Vývoj nórčiny zo staroseverčiny (staronórčiny) trval zhruba 300 rokov a za tento čas prebehol prechod od zložitého systému skloňovania (podobného ako má dnešná slovenčina) k jazyku menej zložitému s pevnejším slovosledom.
Dnešná nórčina je taktiež ovplyvnená dánčinou, keďže Nórsko bolo dlhé roky pod nadvládou Dánska. Je všeobecne známe, že Nóri bez väčších problémov rozumejú hovorenej švédčine a pri písanom texte zas písanej dánčine.
Formy dnešnej nórčiny
Nórčina je štandardizovaná v štyroch formách:
- bokmål (tzv. knižná nórčina, administratívne využívaná)
- nynorsk (nová nórčina, predtým nazývaná i "lansmål" = jazyk sedliakov)
- radikálny nynorsk (= høgnorsk)
- riksmål (konzervatívna verzia bokmålu).
Jazyková demokracia v Nórsku umožňuje používať v oficiálnom hovorovom a písomnom prejave každý zo štyroch variantov, ale v skutočnosti veľká väčšina obyvateľstva používa bokmål a nynorsk a často sa aj uvádza, že naozaj oficiálne postavenie majú len tieto dve formy. V Nórsku je spisovným jazykom tiež lapončina, v niektorých severných oblastiach Nórska majú žiaci právo na výučbu na školách po laponsky.
Nórske dialekty: nórčina má veľké množstvo rôznych dialektov, preto každé slovo sa môže vysloviť rôznymi spôsobmi, každý zo spôsobov je spisovný.
Bokmål (číta sa „bukmol“) používa asi 85 % obyvateľov. Tento jazyk sa aj vyučuje na zahraničných univerzitách. Nynorsk je druhým spisovným jazykom. Používa sa hlavne na západe krajiny. Väčšina Nórov ho však považuje za jazyk sedliakov. V Nórsku, ako aj v ďalších škandinávskych krajinách, si všetci tykajú. Vykanie používajú len vo výnimočných prípadoch. Taktiež pri oslovení sa používa meno a priezvisko, nie oslovenie pán alebo pani.
Intonácia môže byť dvojaká: buď ako v slovenčine dôraz na prvej slabike, alebo existujú v nórčine slová s tzv. druhou intonáciou. Pri výslovnosti slov s druhou intonáciou začíname s hlasom zhruba na normálnej úrovni, potom hlasom trocha klesneme a na konci stúpame nad normálnu výšku hlasu.
Výslovnosť
Samohlásky
- a vyslovuje sa v porovnaní so slovenským a viac vzadu
- e vyslovuje sa predovšetkým v dlhej forme, je užšie a mäkšie ako slovenské e, é
- o spravidla sa vyslovuje ako slovenské u, no v niektorých slovách v krátkej slabike sa môže vyslovovať aj ako o
- u vyslovuje sa ako nemecké ü
- y vyslovuje sa, akoby sa chcelo zdôrazniť, že ide o tvrdé y
- æ vyslovuje sa ako široké e, podobá sa výslovnosti slovenského ä
- ø veľmi podobné nemeckému ö
- å vyslovuje sa ako slovenské o
Spoluhlásky a skupiny spoluhlások
- g v skupinách hlások gi, gy, gj, gei sa g vyslovuje ako , v prípone -ig je nemé, skupina hlások eg sa v niektorých slovách vyslovuje ako
- h v porovnaní so slovenčinou je takmer neznelé, na začiatku slov sa nevyslovuje v skupinách hlások hv, hj
- r vyslovuje sa ako slovenské r, v niektorých oblastiach Nórska (napr. v Bergene) je r hrdelné, v skupine hlások rs je r oslabené, mení sa na š, toto je typické najmä pre východné Nórsko
Iné projekty
Externé odkazy
- Learn Norwegian! – Prehľad online kurzov nórčiny
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk