Nadlice
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Partizánske
Región	Horná Nitra
Nadmorská výška	182 m n. m.
Súradnice	48°37′12″S 18°15′06″V / 48,620100°S 18,251800°V / 48.620100; 18.251800
Rozloha	5,53 km² (553 ha) [1]
Obyvateľstvo	593 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	107,23 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1113
Starosta	Július Paulička[3] (nezávislý)
PSČ	956 32
ŠÚJ	505170
EČV (do r. 2022)	PE
Tel. predvoľba	+421-38
E-mailová adresa	ocunadlice@atlas.sk
Telefón	038/542 4409
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Nadlice
Webová stránka: nadlice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Nadlice sú obec na Slovensku v okrese Partizánske.

Z administratívneho hľadiska obec Nadlice patrí do Trenčianskeho kraja a do okresu Partizánske, konkrétne do jeho severozápadnej časti. Súradnice obce sú 48° 37' 12.36" s.z.š. 18° 15' 6.48" v.z.d. obec je tvorená jedným katastrálnym územím s rozlohou 553,44 ha. Nadmorská výška sa v katastrálnom území obce pohybuje od 173 do 232 m n. m.

Obec Nadlice na severozápade susedí s obcou Livinské Opatovce, na severovýchode s Livinou, na východe s Ostraticami, na juhovýchode s Chynoranmi a na juhozápade s Rajčanmi, ktoré patria do okresu Topoľčany.

Obec Nadlice sa sčasti rozprestiera na Stredonitrianskej nive a z väčšej časti na Bebravskej nive, ktoré sú súčasťou Nitrianskej nivy. Najväčšia časť územia leží na sprašovej Bojnianskej pahorkatine, ktorá patrí do Nitrianskej pahorkatiny.

Geomorfologické členenie obce Nadlice

Obec Nadlice patrí v rámci geomorfologického členenia Slovenskej republiky do sústavy Alpsko – Himalajskej, podsústavy Panónska panva, provincie Západopanónska panva, subprovincie Malá dunajská kotlina, oblasti Podunajská nížina, celku Podunajská pahorkatina a do dvoch podcelkov, Nitrianska pahorkatina a Nitrianska niva. Do Nitrianskej pahorkatiny patrí časť Bojnianska pahorkatina a do Nitrianskej nivy patria časti Stredonitrianska niva a Bebravská niva.

Cez Nadlice preteká rieka Bebrava, ktorá pramení v Strážovských vrchoch, na juhozápadnom svahu Židovho vrchu. Má dĺžku 47,2 km a v obci Práznovce ústi do rieky Nitry. Rieka Bebrava na územie obce priteká z východu a kataster obce opúšťa na juhozápade.

Územie dnešných Nadlíc bolo osídlené už v neolite (mladšia doba kamenná). V neskoršom eneolite (najmladšia doba kamenná) patril ľud tu žijúci k lengyelskej kultúre (kultúra v najmlašej dobe kamennej nazvaná podľa maďarskej dediny Lengyel, kde bolo významné nálezisko z tohto obdobia). Otvorené sídliská tejto skupiny sa nachádzajú v blízkosti vodných tokov ale i vo väčšej nadmorskej výške. Osídľujú aj jaskyne. Hroby ľudu ludanickej kultúry sa nachádzajú ojedinele alebo v malých skupinách v blízkosti sídliska. Mŕtvi sú uložení skrčene v smere Z-V. Do hrobu dávali kamenné nástroje, medené špirálky a rúrky, ale i mäsové dary. Keramika je hrubostenná i hladkostenná, zhotovená z jemného materiálu, povrch je hladený alebo leštený.

Ďalšie nálezy sú z doby halštatskej (obdobie železnej éry v Strednej Európe 700 – 400 pred Kr., podľa mestečka Hallstatt v Hornom Rakúsku). Dochádza k zmenám vo vývoji, vzniká kniežatská vrstva a mohylový ľud. V tomto období postupne prenikajú na naše územie Tráci, ktorí obsadili juhozápadné Slovensko, čím narušili pôvodnú domácu kultúru. Halštatský ľud si budoval polozemnice, v ktorých tkali látky na krosnách, vyrábali kostené nástroje, budovali aj stavby nadzemné s kolovou konštrukciou a sedlovou strechou.

Počas sťahovania národov v 5. až 6. storočí sa na naše územie dostali slovanské kmene, ktoré sa živili predovšetkým  roľníctvom a chovom dobytka. Po vzniku Veľkomoravskej ríše v 9. storočí okres tvoril jadro prvého štátu Slovanov. ^{[chýba zdroj}

Historické doklady hovoria o jestvovaní osady na území dnešných Nadlíc z obdobia 10. až 11. storočia, čiže z obdobia Veľkej Moravy.^{[chýba zdroj} Prvá písomná zmienka o Nadliciach je z roku 1113, keď sa spomínajú ako susedná obec Dubokan (dnes Livinské Opatovce), pod názvom Nadlan. Dubokany patrili vtedy zoborskému kláštoru.

Názov obce sa vysvetľuje rôznymi variantmi:

• Nadlaň – na dlani – čo by zodpovedalo polohe osídlenia popri rieke Bebrave
• Nadla   – z mena Nadslav (pravdepodobne spomínaný pán, zakladateľ dediny)
• Nagylány – z maďarského – veľké dievča, resp. dievča z trstiny

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvoma a povozníctvom. V roku 1898 tu bol založený liehovar a štepnica. Za 1. ČSR pracovali obyvatelia na veľkostatku S. Gruna, ktorý bol po 2. sv. vojne rozparcelovaný.

• V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie z roku 1880, ktorý bol postavený na mieste staršieho kostola.
• Stodvadsaťpäťročná dychová hudba Nadličanka (založená v roku 1880) dosiahla v roku 1997 na celoslovenskej súťaži dychových hudieb v Lednických Rovniach druhé miesto a je neodmysliteľnou súčasťou obce.
• Obec je rodiskom hudobného skladateľa Dezidera Kardoša, ktorý bol autorom mnohých orchestrálnych diel piesňovej, zborovej a komornej tvorby. Písal hudbu k filmom a upravoval ľudové piesne.
• V roku 1912 sa tu narodil Gustáv Večerný, violončelista a hudobný pedagóg.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nadlice