Ostratice
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Partizánske
Región	Pobebravie
Nadmorská výška	182 m n. m.
Súradnice	48°38′39″S 18°16′51″V / 48,6441°S 18,2808°V / 48.6441; 18.2808
Rozloha	11,31 km² (1 131 ha) [1]
Obyvateľstvo	786 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	69,5 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1193
Starosta	Stanislav Margolien[3] (nezávislý)
PSČ	956 34
ŠÚJ	505307
EČV (do r. 2022)	PE
Tel. predvoľba	+421-38
Adresa obecného úradu	č.200
E-mailová adresa	ostratice@zoznam.sk
Telefón	038/768 8121
Fax	038/768 8121
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Ostratice
Webová stránka: obecostratice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Ostratice sú obec na Slovensku v okrese Partizánske.

Prírodné pomery

Obec leží uprostred Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na ľavostrannej nive Bebravy. Spolu s touto riekou preteká obcou aj potok Hydina.

Dejiny

Obec vznikla zlúčením obce Malé a Veľké Ostratice v roku 1960. K obci sú pričlenené obce Trebašovce, Orlovec, Čaltice, Starý mlyn a Drnda. Obce patrili rodinám Ostratických, Poganovcov, Mačkovcov, Geczaovcov, Žambokrethkovcov.

Kultúrne zaujímavosti

V časti malé Ostratice sú zachované 2 kaštiele s priľahlým parkom, jeden renesančný z 2. polovice 16. storočia a druhý barokový z 18. storočia. Oba boli prestavané v empírovom štýle a zjednotené. Kaštieľ v obci Ostratice v okrese Partizánske na Slovensku bol doteraz evidovaný ako renesančný s barokovými úpravami. Hĺbkové stavebno-historické výskumy (1979 a 2006) a najnovšie archívne poznatky dokumentujú v jadre objektu stredoveký hrádok, ktorého vznik je možné určiť do 14. storočia. Pred rokom 1445 bol prestavaný na fortalícium bratríkmi v zmysle husitských pevností, ako to dokumentujú aj rady odkrytých strieľní a archívne pramene. Kúria s vežou slúžila až do 18. storočia ako opevnené sídlo proti tureckým nájazdom. Empírová úprava fasád úplne zmenila jeho pevnostný výraz. V roku 2007 prebehla kompletná rekonštrukcia kaštieľa, druhý kaštieľ obnovený nebol.

V obci je rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla z roku 1839.

Z kultúrneho života je známy hlavne každoročný Festival dychových hudieb (ktorý organizuje Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi), kde okrem domácej Ostratičanky sa hostia nielen regionálne, ale aj zahraničné skupiny.

Priemysel

Od roku 1991 sa v obci začalo rozvíjať ovocinárstvo so zameraním na jablone. Plochou ovocných sadov patrí obec na prvé miesta na Slovensku.

Osobnosti

Významní rodáci

• Albert Masár (* 1915 – † 1987) – historik
• Anton Vácval (* 1908 – † 2000) – rímskokatolícky kňaz, salezián, publicista, náboženský spisovateľ, historik^[4]
• Jozef Hrdý (* 1923) – rímskokatolícky kňaz, salezián, misionár (v Chile a v Bolívii), držiteľ Pamätnej medaily Ústavu Pamäti národa, rodák z Veľkých Ostratic^[5]
• Miriam Jarošová, rod. Vajdáková ( * 1969) – meteorologička

Pôsobili tu

V obci pôsobil v rokoch 1872 – 1917 publicista, historik a národný buditeľ Jozef Kompánek.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostratice

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.