Nauruská republika
Vlajka Znak
Národné motto: God´s Will First
Štátna hymna: Nauru Bwiema
Hlavné mesto	Yaren (neoficiálne) °′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto	Yaren
Úradné jazyky	nauruština (dorerin Naoero)
Štátne zriadenie Prezident	prezidentská republika Lionel Aingimea
Vznik	31. januára 1968
Susedia	žiadny (ostrovný štát)
Rozloha  • celková  • voda (%)	21 km² (193.)   0,12 km² ( %)
Počet obyvateľov  • sčítanie (17.10.2011)  • hustota ()	13 100 474/km²
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2005 5000 $ (Zoznam štátov podľa HDP|.) $ (Zoznam štátov podľa HDP na hlavu v parite kúpnej sily|.)
Mena	Austrálsky dolár (AUD)
Časové pásmo  • Letný čas	UTC+12 (Nauruský čas, NRT) (UTC) (UTC)
Internetová doména	.nr
Smerové telefónne číslo	+

Súradnice: 0°31′39″J 166°56′06″V / 0,5275°J 166,935°V / -0.5275; 166.935

Nauru, dlhý tvar Nauruská republika, je štát na rovnomennom koralovom ostrove. Nauru malo kedysi obrovské zásoby fosfátov. Je bývalá britská kolónia s rozlohou iba 21,2 km², využívali ju Spojené kráľovstvo, Austrália a Nový Zéland. Po dosiahnutí nezávislosti roku 1968 sa zásluhou priemyslu na spracovanie fosfátov sa stali občania Nauru jednými z najbohatších na svete. Dlhá banská činnosť zanechala na ostrove trvalé stopy. Po vyčerpaní fosfátov je finančná budúcnosť krajiny neistá. Nauru je jediný suverénny štát na svete bez oficiálneho hlavného mesta (a celkovo bez osídlenia mestského typu). V encyklopédiách sa ako hlavné mesto niekedy uvádza Yaren, čo je iba administratívna územná jednotka, na území ktorej sa nachádza niekoľko najvýznamnejších vládnych inštitúcií.

Hlavné mesto (neoficiálne): Yaren (4000).

Nauru, oficiálne Naurská republika, je ostrovný štát v Mikronézii v Južnom tichom oceáne. Najbližší sused je ostrov Banaba v Kiribati, 300 km priamo na východ. Nauru je najmenší ostrovný štát na svete, s rozlohou iba 21 km², najmenšia nezávislá republika, a jediný štát na svete bez oficiálneho hlavného mesta.

Prví obyvatelia boli Mikronézania a Polynézania. Nauru spočiatku bola nemecká kolónia, neskôr administratívne teritórium Austrálie, Nového Zélandu, a Británie po prvej svetovej vojne. Ostrov bol okupovaný Japoncami počas druhej svetovej vojny. Nauru získalo nezávislosť v roku 1968.

Rozdelenieupraviť | upraviť zdroj

Územia Denigomodu a Nibok

Nauru sa delí na 14 administratívnych území, ktoré sú spojené do ôsmich volebných oblastí.

Administratívne územia Nauru sú: Aiwo, Anabar, Anetan, Anibare, Baiti, Boe, Buada, Denigomodu, Ewa, Ijuw, Meneng, Nibok, Uaboe, Yaren

Demografiaupraviť | upraviť zdroj

Ostrov mal 9 265 stálych obyvateľov ku koncu roka 2006 a 96 % hovorí naursky. Populácia by bola vyššia, ale v roku 2006 asi 1 500 ľudí opustilo ostrov, lebo boli poslaní späť do svojej vlasti (Kiribati a Tuvalu). Tento odchod bol podmienený v širokej miere pre veľkú ťažbu fosfátov. Oficiálny jazyk v Nauru je naurčina. Rozpráva sa tiež aj angličtinou, angličtina je aj jazykom vlády a komercie. Na ostrove prevláda kresťanstvo (jednu tretinu tvoria protestanti a dve tretiny tvoria rímskokatolícki veriaci), k tradičným vieram sa hlási 10 % populácie a k budhizmu 3 %. Ústava poskytuje slobodu vo vierovyznaní, napriek tomu vláda obmedzuje sčasti tieto práva.

Na zvyšovaní štandardu bývania od nezávislosti ostrov postihli aj negatívne dôsledky. Naurania patria medzi krajiny s najväčším počtom obéznych obyvateľov, takmer 90 % dospelých ľudí trpí nadváhou. Taktiež 40 % obyvateľov má cukrovku. To spôsobuje rôzne choroby, najčastejšie srdcové. Preto priemerná dĺžka života klesla na 58 rokov u mužov a na 65 rokov u žien.

Čítať a písať vie 97 % obyvateľov, vzdelanie je povinné pre deti od šiestich do pätnástich rokov (prvý až desiaty), a dva nepovinné roky (jedenásty a dvanásty). Nauru má aj univerzitné priestory. Na ostrove je univerzita južného Pacifiku. Predtým ako bola postavená, študenti museli cestovať do Austrálie, kde sa mohli univerzitne vzdelávať.

Kultúraupraviť | upraviť zdroj

Západ slnka na Nauru

Naurania pochádzajú z polynézskych a melanézskych moreplavcov, ktorí verili v ženské božstvo, Eijebong a svätú zem, pomenovali ostrov Buitani. Dva z dvanástich pôvodných kmeňov zanikli v 20. storočí. Angam Day, oslavovaný 26. októbra, je to oslava zotavenia sa naurskej populácie po dvoch svetových vojnách, ktoré zredukovali pôvodných obyvateľov na 1500. Kultúra bola ovplyvnená kolonizátormi a je ovplyvnená aj súčasným svetom. Niekoľko starých zvykov sa zachovalo, ale niektoré formy tradičnej hudby, maľovania, remesiel a rybárčenia sa vykonávajú dodnes.

Nauru nemá žiadne denníky, ale má niekoľko týždenníkov alebo dvojtýždenníkov. Napríklad: Bulletin, Central Star News a The Nauru Chronicle. Štát vlastní jedinú naurskú televíziu (NTV) ktorá vysiela programy z Nového Zélandu a taktiež štát vlastní jediné naurské rádio, Radio Nauru, ktoré čerpá informácie rádia Austrália a BBC.

Austrálsky futbal je najpopulárnejší šport v Nauru. Je tam aj elitná národná liga pozostávajúca zo siedmich tímov. Všetky zápasy sa hrajú na štadióne na ostrove, Linkbelt Oval. Ďalšie populárne športy sú: ragby liga, softbal, kriket, golf, plachtenie, tenis a futbal. Nauru sa zúčastnilo ako člen Commonwealthu letných olympijských hier, kde uspeli vo vzpieraní. Marcus Stephen, vynikajúci medailista, bol zvolený do parlamentu v roku 2003 a bol zvolený prezidentom v roku 2007. Dvaja naurskí najlepší hráči tenisu David Detudamo a jeho sestra Angelita Detudamová sú práve teraz v Spojených štátoch amerických, vďaka atletickému štipendiu. David hrá za Cameronskú univerzitu v Oklahome a Angelita za Collin County Community College v Texase.

Tradičná aktivita je chytanie vtákov, keď migrujú. Pri západe slnka muži stoja na pláži a sú pripravení hodiť laso na prichádzajúce vtáky. Naurské laso je ohybné lano so záťažou na konci. Keď sa vták priblíži, laso vyhodia, to sa obviaže okolo vtáka a ten následne spadne na zem. Chytení vtáci sa upečú a zjedia.

Históriaupraviť | upraviť zdroj

Ostrov Nauru počas náletu amerických bombardérov B-24 Liberator 7. leteckej armády z Funafuti, apríl 1943

Ostrov bol objavený v roku 1798 Britmi a nazvaný Príjemný ostrov (Pleasant Island). V roku 1888 bol formálne anektovaný Nemeckom a administratívne pripojený k Marshallovým ostrovom. Počas prvej svetovej vojny obsadila ostrov Austrália (6. 11. 1914). V roku 1920 zverila Spoločnosť národov Nauru ako mandát Veľkej Británii, ktorá sa na jeho spravovaní podieľala spolu s Austráliou a Novým Zélandom. V rokoch 1942 – 1945 bol ostrov okupovaný Japonskom. 22. 10. 1947 sa Nauru stalo členským územím OSN pod správou Británie, Nového Zélandu a Austrálie. 31. 1. 1968 bola vyhlásená nezávislá republika.^[1]

Vývojupraviť | upraviť zdroj

V auguste 1993 Nauru podpísalo dohodu s Austráliou o refundácií škôd na životnom prostredí, spôsobených do roku 1968. Austrália súhlasila, že zaplatí 73 miliónov USD. V roku 2004 bola zriadená samostatná funkcia ministra zahraničných vecí. Dovtedy tento úrad zastupoval prezident republiky.^[1]

Referencieupraviť | upraviť zdroj

1. ↑ ^{a b} Liščák, V.,2009: Státy a území sveta. Libri. 895s.

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nauru