A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| New York | |||||||
| |||||||
| Prezývka štátu | The Empire state (Ríšsky štát) | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Hlavné mesto | Albany | ||||||
| Najväčšie mesto | New York | ||||||
| Guvernér | Kathy Hochul | ||||||
| Rozloha | |||||||
| Poradie | 27. miesto | ||||||
| Celková | 141 205 km² | ||||||
| Súš | 122 409 km² | ||||||
| Voda | 1 809 km² | ||||||
| % vody | 13,3 % | ||||||
| Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania) | |||||||
| Poradie | 3. miesto | ||||||
| Obyvateľov | 19 378 102 | ||||||
| Rok sčítania | 2010 | ||||||
| Hustota obyvateľov | |||||||
| Poradie | 7. miesto | ||||||
| Hustota | 158,3 obyv./km² | ||||||
| Vstup do Únie | |||||||
| Poradie | 11. v poradí | ||||||
| Dátum | 26. júl 1788 | ||||||
| Geografické údaje | |||||||
| Zemepisná šírka | 40°29'40" až 45°0'42" severnej širky | ||||||
| Zemepisná dĺžka | 71°47'25" až 79°45'54" západnej dĺžky | ||||||
| Šírka | 455 km | ||||||
| Dĺžka | 530 km | ||||||
| Nadmorská výška | |||||||
| Najvyššia | 1 629 m n. m. | ||||||
| Stredná | 305 m n. m. | ||||||
| Najnižšia | 0 m n. m. | ||||||
| Ostatné údaje | |||||||
| Časová zóna | UTC-5/-4 | ||||||
| ISO 3166-2 | US-NY | ||||||
New York (oficiálne State of New York) je štát nachádzajúci sa na východnom pobreží Spojených štátov amerických, v Stredoatlantickej oblasti severovýchodného regiónu USA. New York hraničí na juhu s New Jersey a Pensylvániou a na východe s Connecticutom, Massachusetts a Vermontom. Na severe susedí s kanadskou provinciou Québec a celá severozápadná hranica s provinciou Ontário je vedená po vodnej hladine (Erijské jazero, Ontárijské jazero). Juhovýchodné ohraničenie štátu tvorí Atlantický oceán.
So svojou rozlohou 141 300 km² je New York 27. najväčším štátom USA, v počte obyvateľov (19,7 milióna) je štvrtým najľudnatejším štátom a s hodnotou hustoty zaľudnenia 166 obyvateľov na km² je na siedmom mieste. Hlavným mestom je Albany so 100 tisíc obyvateľmi. Najväčšími mestami sú New York s 8,5 miliónmi obyvateľmi (najväčšie mesto USA), ďalej Buffalo (260 tisíc obyvateľov), Rochester (210 tisíc obyvateľov), Yonkers (200 tisíc obyvateľov) a Syracuse (150 tisíc obyvateľov). Štátu New York patrí 657 kilometrov pobrežia Erijského jazera a jazera Ontário a tiež aj 204 km pobrežia Atlantického oceánu, ktoré je tvorené predovšetkým brehmi ostrova Long Island, ktorý je najväčším ostrovom kontinentálnych Spojených štátov. Štátom New York prechádza Appalačské pohorie a v jednej z jeho časti, Adirondackom pohorí, je aj najvyšší bod štátu, vrchol Mount Marcy s nadmorskou výškou 1629 m. Najväčšími tokmi sú rieky Hudson a jej prítok Mohawk, na hraniciach s Kanadou rieka Niagara s Niagarskými vodopádmi a Rieka svätého Vavrinca.
Časť územia štátu New York bola v 17. storočí súčasťou holandskej provincie Nové Nizozemí?, ktorú Angličania v roju 1664 obsadili. Založili tu provinciu, ktorú pomenovali po Jakubovi, vojvodovi z Yorku. Provincia sa v roku 1776 stala jednou z pôvodných trinástich zakladajúcich štátov USA. V roku 1777 sa na jej území odohrala bitka pri Saratoge, prelomový stret americkej vojny za nezávislosť. New York ako jedenásty štát v poradí ratifikoval Ústavu Spojených štátov amerických, k čomu došlo 26. júla 1788. V rokoch 1785–1790 bolo mesto New York hlavným mestom USA.
V Newyorskej metropolitnej oblasti, zasahujúcej aj do okolitých štátov, žije približne 24 miliónov obyvateľov, čo z nej činí jednu z najväčších aglomerácií sveta a najväčšou v Severnej Amerike. V štáte New York sídli niekoľko prestížnych univerzít, ako sú Kolumbijská univerzita, Cornellova univerzita, New York University a Rockefellerova univerzita; vo West Pointe sa nachádza Vojenská akadémia Spojených štátov. Lyžiarske stredisko Lake Placid hostilo zimné olympijské hry v rokoch 1932 a 1980.
História
Odhaduje sa, že história New Yorku začala okolo roku 10 000 pr. n. l., keď do oblasti dorazili prví ľudia z Ázie.
Nové Holandsko (1614 – 1667)
Prvý Európan, ktorý navštívil New York, bol Giovanni da Verrazano v roku 1524. V roku 1609 ho osídlili Holanďania. V roku 1614 postavili prvé európske osídlenie, Fort Nassau, dnešné Albany. Fort Nassau bol nahradený Fort Orangem v roku 1624. Predchodca New York City, Fort Amsterdam bol založený v roku 1626. Stal sa z neho New Amsterdam, najväčšie osídlenie v Novom Holandsku. V prvých dekádach sa kolónia stala závislá na obchode s kožušinami. Od roku 1650, pod vedením Petra Stuyvesanta sa kolónia stala najväčším exportérom tabaku, dreva a pšenice. Väčšina komodít prešla cez Beverwijck, predchodcu Albany. Prekvapivý útok ohromujúcou silou dovolil Anglicku dobyť Nové Holandsko v roku 1664. Kolónia aj mesto boli premenované na New York, Beverwijck bol premenovaný na Albany. Obyvateľstvo Nového Holandska v dobe zabratia Nové Anglicka čítalo 7 000 až 8 000 ľudí.
Provincia New York (1664 – 1775)
Populácia počas tohto obdobia značne rástla, v prvom sčítaní obyvateľstva (1698) bola populácia vyčíslená na 18 067 ľudí, v poslednom (1771) obývalo oblasť 168 007. Najväčšiu časť imigrantov tvorili Angličania, Škóti a Íri. Ale obchod s otrokmi do oblasti priviedol aj mnoho černochov. V jednom období bol New York oblasťou s najväčšou populáciou černochov severne od Mason-Dixon Line. Politickej scéne dominovali obchodníci a hostinskí. Vplyv mali aj pánske rodiny. Kolónia bola centrom konfliktu medzi Anglickom a Francúzskom počas 18. storočia. Francúzska a indiánska vojna zúrila cez 70 rokov. New York bol jednou z dvoch kolónií, ktoré pravidelne ubytovávali britské vojská pred rokom 1775.
New York (od 1775)
Vojna za nezávislosť
New York hral významnú rolu v Americkej vojne za nezávislosť. Do popredia politiky sa dostávali Synovia slobody. Kolónia podporovala obchádzanie Kolkového zákona. Keď prepukla vojna, New York hral kľúčovú rolu. Poloha New Yorku umožňovala kontrolovať ostatné kolónie a obe strany o ňu mali eminentný záujem. Anglicko zostavilo najväčšie loďstvo storočia. 30 000 britských vojakov zakotvilo na Staten Islande. George Washington ťažko opustil New York City aj s armádou. Briti držali do bitky pri Saratoge postavení. Víťazstvo v bitke pri Saratoge je považované za kľúčový zlom vojny.
Únia
Vojna definovala hranice New Yorku, kraje východne od jazera Champlain sa stali Vermontom a západná hranica bola určená k roku 1786. Mnoho Iroquoisov bolo vo vojne zabitých, tí ktorí prežili, obvykle podporovali Britov, predovšetkým kvôli obavám z budúcich amerických expanzií. Tí, ktorí zostali v novom štáte, žili v rezerváciách. Štát adoptoval konštitúciu v apríli v roku 1777, vytvoril silnú exekutívu a striktne oddelil výkonnú, zákonodárnu a súdnu moc. Debata o federálnej konštitúcii v roku 1787 viedla k sformovaniu skupín známych ako federalisti, ktorí sa usilovali o silnú federálnu vládu. V roku 1787 Alexander Hamilton, vedúci Newyorských federalistov napísal esej Federalist Papers. Svojimi textami podporoval konštitúciu Spojených štátov. Antifederalisti nesúhlasili s argumentami, ale štát New York v roku 1788 ratifikoval ústavu a pripojil sa ako jedenásty člen k Únii. Mesto New York sa v roku 1785 stalo hlavným mestom USA, George Washington bol inaugurovaný pred Federal Hall v roku 1789. Sídlo hlavného mesta štátu sa niekoľkokrát presúvalo medzi New Yorkom, Kingstonom, Poughkeepsie a Albany. Štatút hlavného mesta nakoniec pripadol Albany.
Na začiatku 19. storočia sa stal New York centrom rozvoja dopravy. V roku 1807 Robert Fulton zahájil parníkovú linku z New Yorku do Albany, čo bol prvý úspešný podnik tohto typu. V roku 1815 bolo Albany štátnym centrom výberu mýta, čo z neho urobilo miesto, cez ktoré prúdili pútnici na východ do Buffala a do Michiganského teritória. V roku 1825 bol otvorený Erijský kanál, ktorý zabezpečoval ekonomickú dominanciu New Yorku. Jeho dopad bol enormný, spojil Atlantik a Veľké kanadské jazerá, vytvoril ekonomické zázemie pro New York City. Počas tejto doby sa všetky okresy, a väčšina municipalít pripojili. Územie zodpovedalo približne tomu dnešnému. V roku 1831 železnica Mohawk and Hudson zahájila prvú úspešnú pravidelnú linku.
Rozvoj dopravy viedol k osídleniu Mohawských a Gennesseeiských údolí a Niagarských hraníc. Z Buffala a Rochesteru sa stalo boom-mestá. Znateľná migrácia Yankeeov z Nového Anglicka do centrálnych a západných častí štátu viedla k malým konfliktom s usadlými Yorkermi, ktorí boli obvykle nemeckého, holandského a škótského pôvodu. Viac než 15 % obyvateľov v roku 1850 bolo narodených v Novom Anglicku. Západná časť štátu počas tohto obdobia rýchlo rástla. Do roku 1840 sa stal New York jeden zo siedmich najväčších miest v USA. Newyorská kultúra v prvej polovici 19. storočia kvitla. V roku 1809 Washington Irving napísal satirickú knihu A History of New York pod pseudonymom Dietrich Knickerbocker. Prvé bejzbalové týmy sa v New Yorku sformovali po roku 1840, vrátane New York Knickerbockers.
Občianska vojna
Státisíce mladých newyorských mužov bojovalo vo vojne Severu proti Juhu, čo bolo viac než z ktoréhokoľvek iného štátu. Vojna neprospievala obchodu, pretože pred vojnu bola väčšina obchodu založená na transporte tovaru vyrobeného v južanských štátoch. Veľká komunita Demokratov sa obávala dopadu zvolenia Abrahama Lincolna zvoleného v roku 1860. Od roku 1861, keď sa uskutočnila bitka o Fort Sumter, zmizli rozpory medzi politikmi, a New York veľmi skoro vyhovel Lincolnovej požiadavky na dodanie vojakov a vybavenia. Aj keď bitky neprebiehali na území New Yorku, štát nebol imúnny voči konšpiráciám konfederácie. V roku 1863 Lincoln vydal the Emacipation, tzv. Emancipačné vyhlásenie, ktoré oslobodilo otrokov v štátoch, ktoré boli proti Únii. V marci 1863 federálna vláda navrhla zmenu zákona, ktorá umožnila odvod mužov vo veku medzi 20 až 35 rokov, v prípade že neboli oddaní, odvodná povinnosť pre ne platila až do 45 rokov. V prípade, že zaplatili 300 USD, boli odvodu ušetrení.
Povojnové obdobie
V nasledujúcich dekádach New York upevňoval svoju dominantnú pozíciu vo finančných a bankových odvetviach. Aj priemysel pokračoval v rastu. V tomto období boli založené Eastman Kodak, General Electric. Niagarské vodopády sa stali atraktívnym miestom pre mnoho tovární vďaka prístupu k vodnej energii. Ako priemysel kvitol, pracujúci sa začali spájať, v New Yorku už v raných 20. rokoch 19. storočí. V roku 1882 mali Knights of Labor v New Yorku okolo 60 tisíc členov. V roku 1867 odbory mali dostatočnú silu na to, aby stanovili limit pre pracovnú dobu. Počet imigrantov rástol. Začal s írskym zemiakovým hladomorom v 40. rokoch 19. storočia. New York sa stal hlavným vstupným bodom, v ktorom imigranti hľadali nový život v Spojených štátoch. Odhaduje sa, že medzi rokmi 1855 až 1890 prešlo asi 8 miliónov ľudí cez Castle Clinton v Battery Parku na Manhattane. Najviac imigrantov prišlo z Nemecka a Írska. V roku 1892 bol otvorený Ellis Island, medzi 1880 a 1920 bola väčšina imigrantov nemeckého, židovského, poľského alebo východoeurópskeho a juhoeurópskeho pôvodu. Od roku 1925 populácia New York City prekročila populáciu Londýna, čo z neho urobilo najľudnatejšie mesto na svete. Jeden z najznámejších symbolov New York City, Socha slobody, darček od Francúzska bola postavená v roku 1886. Stal sa z nej symbol nádeje pre imigrantov.
20. storočie
Od roku 1900 bol New York najbohatším a najľudnatejším štátom. Došlo k spojeniu piatich častí New York (Manhattan, Bronx, Brooklyn, Staten Island a Queens) do jedného mesta. V tomto období sa stali symbolom mesta mrakodrapy. Prvou najvyššou budovou na svete v NYC bola Woolworth Building postavená v roku 1913. Tá bola prekonaná budovou na 40 Wall Street v roku 1930, ktorá bola v rovnakom roku prekonaná Chrysler Building. V roku 1931 bola postavená Empire State Building, ktorá bola najvyššou budovou sveta do roku 1972, keď boli na Lower Manhattane postavené dve veže Svetového obchodného centra (tzv. dvojičky). Ekonomika New Yorku prudko rástla počas dvadsiatych rokov (tzv. obdobie Roaring Twenties), boli ale ťažko zasiahnuté Veľkou krízou, ktorá začala krachom na Wall Street v roku 1929. Franklin Delano Roosevelt, ktorý bol v roku 1928 zvolený guvernérom, musel čeliť 25% nárastu nezamestnanosti v New Yorku. Jeho dočasný program Emergency Relief Agency, vytvorený v roku 1931 bol prvým work relief programom v krajine a ovplyvnil Federal Emergency Relief Administration. Franklin Delano Roosevelt bol zvolený prezidentom v roku 1932, pretože sľúbil rozšíriť svoj Newyorský program do celej krajiny pomocou reformou ekonomického a sociálneho programu New Deal. V roku 1932 Lake Placid hostilo III. zimné olympijské hry.
Druhá svetová vojna
Štát New York opäť dodával najviac zdrojov zo všetkých amerických štátov, počet obetí bol 31 215. Druhá svetová vojna bola poslednou priemyselnou érou, od tej doby sa hospodárstvo presunulo smerom k produkcii služieb. Firmy sa presúvali na západ a juh hľadajúci nižšie dane, nižšie náklady a pracovníkov, ktorí nie sú združení v odboroch. Pribúdalo príslušníkov strednej triedy, ktorí tvorila predmestia, napr. Long Island. Rozvoj automobilového priemyslu toto urýchlil. Veľké mestá prestali rásť okolo roku 1950. Rast pokračoval iba v New Yorku v 80. rokoch. Populácia Buffala sa zmenšila medzi rokmi 1950 až 2000 na polovicu. Populácia medzi 70. a 80. rokmi po prvý krát klesala. Kalifornia a Texas sa stali ľudnatejšími než New York.
Posledné dekády 20. storočia
V poslednom období 20. storočia mnoho New Yorčanov zamestnávalo telekomunikačné a technologické odvetvie. Podnikatelia zakladali malé technologické firmy. Zmeny v polícii a urbanizmu dramaticky zredukovali kriminalitu a množstvo chátrajúcich štvrtí, čo viedlo k prepätiu v kultúre. New York sa opäť stal kultúrnym centrom. Rapová kultúra sa stala najpopulárnejším žánrom. Imigrácia do New Yorku aj do New York City rástla. NYC, známa veľkou homosexuálnou komunitou bula zužovaná mnohými úmrtiami na AIDS.

21. storočie
Dňa 11. septembra 2001 došlo k teroristickým útokom, ktoré kompletne zničili Svetové obchodné centrum a ikonické dvojičky. Na jeho mieste je postavený nový komplex, ktorého súčasťou je najvyšší mrakodrap One World Trade Center, ako nová dominanta a symbol New Yorku.
Významné mestá a miesta

- Albany – hlavné mesto
- New York – najväčšie mesto
- Buffalo – 2. najväčšie mesto
- Niagarské vodopády
- Vojenská akadémia Spojených štátov vo West Pointe
- Lyžiarske stredisko Lake Placid – miesto konania zimných olympijskych hier
Referencie
- ↑ Great Lakes Length of Shoreline in Separate Basin . Census.gov, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ General Coastline and Shoreline Mileage of the United States . Noaa.gov, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Study for Woolworth Building, New York . 1910-12-10, . Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému New York (štát USA)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Úmrtí v roce 2023
Úniky toxických látek do Bečvy 2020
Ústa
Ústavní soud České republiky
Ústavní soud České republiky
Útok Hamásu na Izrael (říjen 2023)
Čína
Číslo EC (chemie)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Čeleď
Česká Wikipedie
Česko
Československá televize
Čich
Členské státy NATO
Čtvrtá vláda Roberta Fica
Řecká mytologie
Šablona:Cite book
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 1901–1925
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 1926–1950
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 1951–1975
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 1976–2000
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 2001–2025
Šilhavost
Šiveluč
Švédsko
Židé
Žláza
1. květen
11. duben
1273
1273
13. říjen
14. říjen
14. říjen
14. duben
15. říjen
15. říjen
16. říjen
16. říjen
1694
17. duben
1753
1784
1789
18. říjen
18. říjen
18. duben
1813
1813
1823
1833
1847
19. říjen
19. duben
1909
1923
1924
1929
1943
1945
1951
1953
1973
1978
1984
1988
1992
1993
20. duben
20. leden
2003
2008
2013
2014
2023
2025
22. duben
23. říjen
23. duben
24. říjen
24. říjen
24. duben
25. duben
27. duben
4. duben
4. květen
Abdulhamid II.
Abdulrazak Gurnah
Abel Posse
Acetylcholin
Ahmad Jamal
Albedo
Alice Munroová
Aliko Dangote
Alma mater
Americký dolar
Americký filmový institut
Amsterdam
Andrej Danko
Andrej Danko
Anesteziologie a resuscitace
Anfisa Rezcovová
Anfisa Rezcovová
Annie Ernauxová
ANO 2011
ANO 2011
Anticholinergikum
Antonio Cantafora
Anton von Werner
Archaboilus musicus
Archiv výtvarného umění
Areál (biologie)
Ariane 5
Arménie
Arménie
Associated Press
Athéna
Atropin
Atropos
Audrey Hepburnová
August II. Silný
Australská národní knihovna
Autoritní kontrola
Básník
Bakterie
Balet
BIBSYS
Blín černý
Bobby Charlton
Bobby Charlton
Bob Dylan
Boca Chica (Texas)
Bollingenská cena
Bradykardie
British Airways
Cáchy
Cáchy
Céva
Callisto
Cambridge (Massachusetts)
Carla Bley
Carla Bley
Carl Linné
Cassini (sonda)
CBS
Chřástal weka
Chemický vzorec#Sumárnà vzorec
Chiralita
Chirurgie
Chlorid sodný
CiNii
Commons:Featured pictures/cs
Concorde
Cortiho orgán
Dítě
Děloha
Dětský fond Organizace spojených národů
Dalibor Tolaš
Databáze knih
Denise Levertov
Dickey Betts
Difuze
Digital object identifier
Dimmuborgir
Dione (měsíc)
Donald Trump
Doris Lessingová
Dušan Grúň
Durman obecný
Eduard Krečmar
Eduard Krečmar
Elena Pampulovová
Elfriede Jelineková
Emily Dickinsonová
Enceladus (měsíc)
Encyklopedie
Endometrium
Enkelados
Enzym
Epitelová tkáň
Esej
Eurasie
Europa (měsíc)
Evropa
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
Evropský parlament
Exokrinní žláza
Filmová cena Britské akademie
Finsko
Francouzská národní knihovna
František (papež)
Fred Astaire
Fyzostigmin
Galileovy měsíce
Ganymedes (měsíc)
Gediminas Kirkilas
Gejzír
Gemeinsame Normdatei
George W. Bush
Gibraltarský průliv
Gigant
Glaukom
Globálně harmonizovaný systém klasifikace a označování chemikálií
Grand National
Gregory Peck
Guggenheimovo stipendium
Gulistánská dohoda
Gulistánská dohoda
H-věty
Haag
Haag
Halucinace
Hana Brejchová
Hanna Johansen
Harold Pinter
Harry Belafonte
HCl
Helena Langšádlová
Herta Müllerová
Hladomor v Pásmu Gazy
HLAS – sociálna demokracia
HLAS – sociálna demokracia
Hlavní strana
Hlavohruď
Hradní stráž
Hrtan
Humphrey Bogart
Hyoscyamin
Hypermetropie
Impaktní kráter
Imre Kertész
Indexové číslo
Indie
Indonésie
Insekticid
International Standard Book Number
International Standard Serial Number
Irák
Isfahán
Istituto centrale per il catalogo unico delle biblioteche italiane e per le informazioni bibliografiche
Ivan Vyskočil
Ivar Kreuger
Izrael
Izraelské vojenské letectvo
Ján Bahna
Játra
Jana z Arku
Jan Jiří IV. Saský
Jan Pavel II.
Jan XXIII.
Jean-Marie Gustave Le Clézio
Jed
Jerry Springer
Joe Biden
John Herschel
John Maxwell Coetzee
Jon Fosse
Josef Jindřich Řezníček
Josef Kadlčák
Josef Laufer (herec)
Joseph Heller
Josep Fusté
Juan Carlos Sarnari
Jupiter (planeta)
Jupiter Icy Moons Explorer
Kóma
Křižákovití
Křižák obloukový
Křižák podkorní
Kamčatka
Kardiologie
Karel Kinský
Katalog jmen a názvů děl Katalánska
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kavkaz
Kazuo Ishiguro
Keratitida
Kinematografie
Kleopatra VII.
Koaliční smlouva
Koaliční smlouva
Kojak
Kolumbijská univerzita
Koncentrační tábor Lety
Kongres Spojených států amerických
Krize v Rudém moři
Kryovulkanismus
Kyseliny
Led
Ledvina
Lety (okres Písek)
Library of Congress Control Number
LIBRIS
Ligand (biochemie)
Lilkovité
Londýn
Long Island
Lotyšská národní knihovna
Louise Glück?oldid=982485324
Louise Glücková
Louise Glücková
Luis Garavito
Luis Garavito
Mýtus
Měsíce Saturnu
Maďarsko
Mahsá Amíníová
Mahulena Čejková
Mandragora lékařská
Mario Vargas Llosa
Maroko
Martti Ahtisaari
Martti Ahtisaari
Massachusetts
Mateřské mléko
Mehmed V.
Menstruace
Mentální anorexie
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní trestní soud
Mezinárodní trestní soud
Milešovka
Mimas (měsíc)
Miroslav Švejda
Mistrovství světa v ragby 2023
Moč
Močový měchýř
Močovod
Molární hmotnost
Most přes zátoku Chang-čou
Mo Jen
Muskarin
Muzeum romské kultury
Muzikál
My Fair Lady (film, 1964)
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní a univerzitní knihovna v Záhřebu
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Izraele
Národní knihovna Koreje
Národní parlamentní knihovna Japonska
Nålebinding
Nadace Wikimedia
Natalie Zemon Davis
Natalie Zemon Davis
Nature
Nervus vagus
Neteř
New York
New York (stát)
Nitrooční tlak
Nizozemská královská knihovna
Nobelova cena za literaturu
Nosní dutina
Novinky.cz
Občanská koalice
Občanská koalice
Obratlovci
Oftalmologie
Okresní soud ve Vsetíně
Olga Tokarczuková
Organizace spojených národů
Orhan Pamuk
Oscar
Otrava organofosfáty
Písek (město)
Příběh jeptišky
Přemysl Otakar II.
Přemysl Otakar II.
Padělek
Památník holokaustu Romů a Sintů v Čechách
Parkinsonova nemoc
Parlamentní volby v Polsku 2023
Parlamentní volby v Polsku 2023
Patrick Modiano
Pavel Simon
Pavel Simon
Pavouci
Pepsin
Peter Handke
Peter Pellegrini
Peter Pellegrini
Petr Mikeš
Pierre-Augustin Caron de Beaumarchais
Pilokarpin
Pláč
Placenta
Pocení
Pochva
Poezie
Polská národní knihovna
Polsko
Polsko
Polytematický strukturovaný heslář
Portál:Aktuality
Portál:Chemie
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Medicína
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Právo (deník)
Právo a spravedlnost
Právo a spravedlnost
Prázdniny v Římě
Průduška
Průdušnice
Pražský hrad
Prezident Spojených států amerických
Program Copernicus
Protesty v Íránu (2022–2023)
Protijed
Prozatímní koaliční správa
Prusko-francouzská válka
Psí spřežení
Psychoanalýza
Pulitzerova cena
Pyreneje
Pyrenejský poloostrov
Q1219805#identifiers
Q1219805#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q2344210
Q2344210#identifiers
Q2344210#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q2344210#P166
Q26272
Q26272#identifiers
Q26272#identifiers|Editovat na Wikidatech
R-věty
Racemická směs
Rada bezpečnosti OSN
Radioaktivita
Rainer Maria Rilke
Rakovina
Ralph Boston
Recep Tayyip Erdoğan
Refraktometrie
Registrační číslo CAS
Rezonance
Robert Fico
Robert Fico
Robert Kvaček
Robert Lowell
Rostliny
Rozhlas a televize Slovenska
Ruang
Rudolf I. Habsburský
Rudolf I. Habsburský
Rulík zlomocný
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruské impérium
Ruské impérium
Rusko
Rusko-perská válka (1804–1813)
Rusko-perská válka (1804–1813)
S-věty
Sabrina (film, 1954)
Sacharovova cena za svobodu myšlení
Sametová revoluce
Sarah Lawrence College
Saské kurfiřtství
Satelitní fotografie
SEAT Ibiza
SEAT Ibiza I
Senát Parlamentu České republiky
Senát Parlamentu České republiky
Sentinel (družice)
Severní pól
Severoatlantická aliance
Seznam členských států OSN
Seznam hlasování o důvěře vládě České republiky
Seznam hlasování o důvěře vládě České republiky
Seznam ministrů pro vědu a výzkum České republiky
Seznam panovníků Svaté říše římské
Seznam panovníků Svaté říše římské
Seznam prezidentů Spojených států amerických
Slapová síla
Slizniční imunitní systém
Sliznice
Slovenská národná strana
Slovenská národná strana
Slovensko
Slovensko
Sluch
Sluneční světlo
Smích
SMER – sociálna demokracia
SMER – sociálna demokracia
Snídaně u Tiffanyho (film)
Sněmovna reprezentantů Spojených států amerických
SNAC
Sopečná erupce
Soubor:Клеопатра VII.jpg
Soubor:Atropa bella-donna0.jpg
Soubor:Atropine3d.png
Soubor:Atropine 0,5mg-ml vial white background.jpg
Soubor:Atropine Enantiomers Structural Formulae V.2.svg
Soubor:Audrey Hepburn 1956.jpg
Soubor:Dimmuborgir-stígur.jpg
Soubor:Gallirallus australis LC0248 (cropped).jpg
Soubor:Guard at the Prague castle, Prague - 7620 (cropped).jpg
Soubor:Gulistan-Treaty.jpg
Soubor:Gulistan-Treaty.jpg
Soubor:Hangzhou Wan Daqiao 1.jpg
Soubor:Illustration Datura stramonium0.jpg
Soubor:Karl Fürst Kinsky von Wchinitz und Tettau.jpg
Soubor:Louise Glück circa 1977.jpg
Soubor:Macracantha arcuata - Curved Spiny Spider (8550192839) by Rushen edit.jpg
Soubor:Nuctenea umbratica (Araneidae) - (female imago), Arnhem, the Netherlands.jpg
Soubor:PIA17202 - Approaching Enceladus.jpg
Soubor:Seat Ibiza première génération - Mondial de l'Automobile de Paris 2014 - 003.jpg
Soubor:Spain’s chilly blanket ESA22415247.jpeg
Souborný katalog České republiky
Soustava SI
SpaceX
SpaceX South Texas launch site
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/978-0-8262-6556-2
Spisovatel
Spojené království
Spojené státy americké
Spojivka
Stát Palestina
Standardní teplota a tlak
Starship (SpaceX)
Starship Test Flight
Suzanne Somersová
Suzanne Somersová
Svátek práce
Světlana Alexijevičová
Sval
Svoboda a přímá demokracie
Svoboda a přímá demokracie
Systematický název
Tělesná teplota
Třída Eidsvold
Tachykardie
Tchaj-wan
Tenké střevo
Teplota
Teplota tání
Terminologia Anatomica
Texas
Théâtre de l'Odéon
Theodor Pištěk (výtvarník)
TikTok
Titan (měsíc)
Tlusté střevo
Tomáš Fejfar
Tomáš Fejfar
Tomas Tranströmer
Tropanový alkaloid
Trove
Tsunami
Turecko
Ukrajina
Univerzitní systém dokumentace
Usměvavá tvář
Václav Korda
Válka Izraele s Hamásem (2023–2024)
Válka v Iráku
Vítězslav Gardavský
Věra Krepkinová
V. S. Naipaul
Vahagn Chačaturjan
Vahagn Chačaturjan
Vazivo
Veřejnoprávní médium
Velké národní shromáždění
Virtual International Authority File
Vláda Petra Fialy
Vláda Petra Fialy
Vladimir Kara-Murza
Vyslovení nedůvěry
Vyslovení nedůvěry
West End
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Herschel
William Holden
WorldCat
Yaleova univerzita
Z8 GND 5296
Zadeček
Zatčení
Zdeněk Ziegler
Zlatý glóbus
Zrak
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
