A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Obdobie úradníckych cisárov (1025-1081) je obdobie dejín Byzantskej ríše za vlády macedónskej dynastie (867-1056). Bolo to obdobie krízy.
Počas tohto obdobia častých zmien o trón bojovali o trón úradníci z Carihradu a maloázijsko-trácki vojenskí velitelia. Po krátkej vláde Konštantína VIII. (1025-1028), Basileovho brata, spočiatku vládli postupne prvý muž (Roman III.), milenec (Michal IV.), syn sestry milenca (Michal V. ), tretí muž (Konštantín IX. Monomachos) a sestra (Teodora) dcéry Konštantína VIII. nazývanej Zoe (Zoe vládla aj krátko sama spolu s Teodorou v roku 1042). Nie je náhodné, že práve v tomto období vlády slabších cisárov - popri kríze v iných oblastiach - dochádza k oživeniu helenistických tradícií v umení a literatúre, čo zdôraznilo svojbytnosť civilizačného základu Byzantskej ríše.
Významnejším vládcom bol úradník Konštantín IX. Monomach(os) (1042-1054), ktorý krízu dočasne prerušil. Bol to pomerne rozmaznaný panovník, ktorý postavil veľa kostolov, chudobincov a kláštorov a založil v Carihrade filozofickú a právnickú vysokú školu. Jeho slávny generál Georgios Maniakes (Juraj Maniak) rozšíril ríšu až k Edese (1032) a znovu dobyl časť Sicílie, ale keď sa vzbúril proti cisárovi, úkladne ho zavraždili roku 1043. V tom istom roku v ríši odrazili historicky posledný útok Rusov. Dobytím arménskeho kráľovstva Ani v roku 1045 dosiahla ríša svoju najväčšiu rozlohu od čias arabskej expanzie. Od roku 1048 sa Byzantínci prvýkrát na Východe (v Arménsku) zrážali s expandujúcimi seldžuckými Turkami a na severe (potom opäť v roku 1065) s Pečenegmi prenikajúcimi cez Dunaj. Rok sa 1054 sa považuje za symbolický začiatok tzv. východnej schizmy, čiže schizmy medzi západnou a východnou cirkvou (hoci konflikty boli už oveľa skôr), pretože pápežský legát 16. júla a carihradský patriarcha 24. júla na seba vzájomne uvalili cirkevné kliatby. V pozadí boli dogmaticko-liturgické spory, napr. o filioque, o manželstvá kňazov a pod. Túto schizmu ukončilo až slávnostné zrušenie oboch kliatieb v roku 1965 vtedajším pápežom a ekumenickým patriarchom.
V roku 1056 Teodorinou smrťou vymrela macedónska dynastia a vypukla v podstate anarchia. Dôsledkom boli okrem iného obrovské územné straty: Do roku 1071 ríša stratila Itáliu (získali ju Normani), Arménsko, Mezopotámiu, časti Malej Ázie (posledné tri získali seldžuckí Turci) aj Balkánu (Uhri, Pečenegovia, Kumáni).
Neschopného cisára Michala VI. (1056-1057), obľúbenca Teodory, zosadil vzburou Izák I. Komnenos (1057-1059), člen maloázijskej vojenskej šlachty, vládol rázne a bojoval s Maďarmi a Pečenegmi. Pre odpor k jeho plánovanej daňovej reforme musel odstúpiť a za svojho nástupcu ustanovil svojho ministra financií Konštantína X. (1059-1067) z rodu Dukas. Roku 1060 Normani dobyli Kalábriu a začali útočiť na Sicíliu. Roku 1064 dobylo Belehrad Uhorsko a Seldžukovia dobyli arménske Ani. Konštantínova vdova, krátko vládnuca ako regentka po manželovej smrti, si vzala generála Romana IV. (1067-1071), ktorý sa vyhlásil za cisára. Roku 1071 padlo po trojročnom obliehaní Bari, posledné byzantské územie v Itálii, a zároveň cisára v bitke pri Malazgirte zajali a prepustili za obrovské výkupné seldžuckí Turci.
Carihradskí úradníci (senát) zosadili Romana IV. a ustanovili za nového cisára Michala VII. Dukasa (1071-1078). Nato vypukla občianska vojna, v ktorej Roman zomrel. V roku 1072 Normani dobyli Sicíliu. V roku 1074/76 padla veľká časť Malej Ázie, obilnice Carihradu, do rúk Seldžukov. V roku 1077 dobyli Seldžuci aj Jeruzalem.
Prostredníctvom vzbury sa novým cisárom stal vojvodca Nikeforos III. z rodu Fokai (1078-1081). Oženil sa s dcérou Konštantína X. a potom ju zapudil a vzal si ženu Michala VII. , čo spôsobilo pohoršenie medzi ľudom a kňazmi. Pápež preto požiadal normanského kráľa Roberta Guiscarda, aby tiahol na Carihrad. Guiscard sa však napolceste (pri Grécku) obrátil, aby pomohol pápežovi obkľúčenému v San Angele Heinrichom IV.. V Byzancii medzitým zosadili Nikefora III. domáci vzbúrenci, ktorých viedol vojvodca Alexeios Komnenos, synovec bývalého cisára Izáka I. Komnena a zakladateľ novej dynastie.
Zdroje
- pozri v článku Byzantská ríša
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk