Senec
okres
Poloha okresu Senec na mape Bratislavského kraja
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj
Rozloha	359,88 km² (35 988 ha) [1]
Obyvateľstvo	102 397 (31. december 2022) [2]
Hustota	284,53 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
Tel. predvoľba	02
EČV	SC [3]
Kód okresu	108
Členenie	-
Mestá	1
Obce	28
Commons: Senec District
Štatistika: statistics.sk
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Slovenský portál

Okres Senec je okres v Bratislavskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 359,88 km², žije tu 102 397 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 285 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2022). Správne sídlo okresu je mesto Senec.

Administratívne členenie

Mestá

• Senec

Obce

Bernolákovo · Blatné · Boldog · Čataj · Dunajská Lužná · Hamuliakovo · Hrubá Borša · Hrubý Šúr · Hurbanova Ves · Chorvátsky Grob · Igram · Ivanka pri Dunaji · Kalinkovo · Kaplna · Kostolná pri Dunaji · Kráľová pri Senci · Malinovo · Miloslavov · Most pri Bratislave · Nová Dedinka · Nový Svet · Reca · Rovinka · Tomášov · Tureň · Veľký Biel · Vlky · Zálesie

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

Okres Senec je podľa údajov Sčítania obyvateľov z roku 2021, okresom so slovenskou väčšinou s počtom 79 747 ^[4] (82,46%) obyvateľov. K menšinám patrí maďarská národnosť, s počtom 8 715 (9,01%) obyvateľov. K ďalším menšinám patrí česká národnosť, s počtom 648 (0,67%) obyvateľov.

K okresu Senec patrí 28 obcí a 1 mesto. Z tohto počtu má jedna obec maďarskú väčšinu: Vlky (60,48%). Dve obce (Boldog, Tureň) sú zmiešané, v ktorých nemá väčšinu ani jedna národnosť. Ostatné obce majú slovenskú väčšinu.

Národnostné zloženie v minulosti

Podľa Fenyésa mal v prvej polovici 19. storočia okres Senec (vtedy súčasť Bratislavskej župy) zmiešané chorvátsko-maďarsko-nemecko-slovenské osídlenie.^[5] Neexistovali (alebo nie sú dostupné údaje) z troch obcí: Hurbanova Ves (ktorá sa vyčlenila z obce Rastice), Miloslavov (ktorý sa vyčlenil z obcí Nová Lipnica, Nové Košariská, Tomášov a Štvrtok na Ostrove) a Zálesie (ktoré bolo vyčlenený z obce Malinovo). Slováci obývali najmä severnú, západnú časť a niekoľko obcí na východe okresu. Na severe to boli obce Čataj, Igram, Blatné a Kaplna. Na východe Kráľová pri Senci. Na západe okresu to bola obec Ivanka pri Dunaji. Chorvátsky Grob obývali chorvátski kolonisti. Nemci obývali najmä juh okresu. Nemecké osídlenie mali obce: Dunajská Lužná a Rovinka. Maďari obývali ostatné časti okresu. Najmä strednú časť okresu (napríklad: Senec, Veľký Biel, Nová Dedinka a iné) takmer celú východnú časť Boldog,Hrubá Borša, Reca a Hrubý Šúr; na juhu tvorili väčšinu v obciach Kalinkovo a Hamuliakovo. K zmiešaným obciam patrilo napríklad Bernolákovo, ktoré malo slovensko-maďarsko-nemecké osídlenie a Most pri Bratislave, ktorý mal nemecko-maďarské osídlenie. ^[6]

1880

Podľa uhorského sčítania obyvateľov mal okres v roku 1880 maďarskú väčšinu (55 % obyvateľstva). Maďarské obyvateľstvo tvorilo majoritu v centrálnej časti okresu (Senec, Bernolákovo, Veľký Biel, Tomášov, Malinovo), juhovýchode (Vlky, Tureň), na východe (Reca, Kostolná pri Dunaji, Hrubá Borša) a juhu okresu (Hamuliakovo, Kalinkovo).Medzi obce s významnou maďarskou menšinou patril slovenský Čataj a nemecké obce Dunajská Lužná a Most pri Bratislave. Významnú menšinu (vyše 25 %) v okrese tvorilo obyvateľstvo s materinským jazykom slovenským. Tí prevažovali v obciach na severe (Kaplna, Igram, Čataj), na východe (Kráľová pri Senci) a na západe (Ivanka pri Dunaji). Významnú menšinu tvorili v obciach Chorvátsky Grob (ktoré obývalo chorvátske obyvateľstvo), a v maďarských obciach Malinovo, Nová Dedinka, Kostolná pri Dunaji a Hrubá Borša. Nemeckú väčšinu mali obce: Dunajská Lužná a Most pri Bratislave.

1930

Za prvej československej republiky sa etnické pomery v okrese zmenili v prospech obyvateľov so slovenskou a českou národnosťou. Československé osídlenie mali tradične obce na severe (Kaplna, Igram, Čataj),východe (Kráľová pri Senci) a západe (Ivanka pri Dunaji). Oproti koncu 19. storočia sa poslovenčili predtým maďarské obce (Bernolákovo a Hrubá Borša), chorvátska obec (Chorvátsky Grob) a významne narástol percentuálny počet Slovákov a Čechov i v obciach v centrálnej časti okresu: Senec, Tomášov, Veľký Biel a Reca). Slovenskú väčšinu mala aj novovzniknutá obec Miloslavov. Nemecké osídlenie sa naďalej sústredilo do obcí Most pri Bratislave a Dunajská Lužná. Nemeckú väčšinu mala aj obec Rovinka, kde si obyvatelia pri uhorskom sčítaní v roku 1880, uvádzali prevažne maďarský materinský jazyk. V posledných dvoch menovaných nemeckých obciach však naďalej malo významné zastúpenie aj maďarské obyvateľstvo. Židovské obyvateľstvo sa koncentrovalo najmä do Senca, kde tvorilo 5 % obyvateľstva.

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Senec rozdelený podľa obcí a miest
• Zoznam okresov na Slovensku
• Administratívne členenie Slovenska

Referencie

1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.
3. ↑ Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov : § 36 ods. 2 . Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008-12-20, . Dostupné online.
4. ↑ ^{a b} SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky . www.scitanie.sk, . Dostupné online.
5. ↑ Lexikón Magyarország geographiai szótára z roku 1851
6. ↑ http://www.fszek.hu/adatbazisok/sajat_adatbazisok/fenyes_elek:_magyarorszag_geographiai_szotara

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Senec (okres)

Externé odkazy

• Okres Senec v Mestskej a obecnej štatistike ŠÚ SR