Ide o príbeh z Poľska. Nienacki dej zaradil na koniec novembra, kedy sú dni sychravé a krátke, a nie do obdobia letných prázdnin ako iné príbehy.

Pán Tragáčik dostane koncom roka 1967 za úlohu urobiť inventúru vo vidieckom kaštieli, ktorého majiteľ nedávno zomrel. O kaštieľ má záujem nielen ministerstvo kultúry, ale aj ktosi iný, kto v kaštieli straší a vytvára napätie. S pánom Tragáčikom odchádzajú do kaštieľa aj dvaja mladí pracovníci, ktorí len v tom roku ukončili štúdium dejín umenia. Dvojica mladých si ho však nesprávne „zaškatuľkuje“ a tak nie sú vzťahy pána Tragáčika, slečny Wiezchónovej a Bigosa práve najlepšie. Kaštieľ navyše ukrýva mnoho záhad a do priazne trojice sa dostane aj mladá a krásna slečna Marysia. Na scéne sa prvýkrát objavuje aj známy priekupník a niekdajší Tomaszov spolužiak Waldemar Batura, ktorého pán Tragáčik stretáva aj v niekoľkých ďalších príbehoch (Pán Tragáčik a záhady Fromborku, Pán Tragáčik a Neviditeľní), a ihneď v ňom vzbudí podozrenie, že niečo nie je v poriadku...

Príbeh, ktorý pozostáva iba z dvanástich kapitol, je napínavý a spĺňa všetky atribúty klasického dobrodružstva dôvtipného Tragáčika. Okrem dejovej línie sa čitateľovi dostáva od Nienackého aj tradičného „výkladu“, tentoraz ide o zaujímavosti o lóži slobodomurárov a z dejín Poľska v 19. storočí. Síce krátky, ale kvalitný román, sa končí zaujímavým rozuzlením a jemným morálnym poučením, ktoré dal Nienacki snáď do každého diela o pánovi Tragáčikovi.