A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Paríž (franc. Paris) | |||
| Hlavné mesto Francúzska | |||
Zhora-dole, zľava-doprava: Montmartre, Eiffelova veža, Louvre, Palais Garnier, Zámok Versailles, Pont des Arts, Katedrála Notre-Dame, Parížske metro a Víťazný obluk
| |||
|
|||
| Štát | |||
|---|---|---|---|
| Región | Île-de-France | ||
| Departement | Paríž | ||
| Kantón | Paríž | ||
| Rieka | Seina | ||
| Súradnice | 48°51′36″S 2°20′40″V / 48,86°S 2,344444°V | ||
| Najvyšší bod | |||
| - výška | 131 m n. m. | ||
| Najnižší bod | |||
| - výška | 28 m n. m. | ||
| Rozloha | 105,4 km² (10 540 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 2 249 975 | ||
| - aglomerácie | 12 628 266 | ||
| Hustota | 21 347,01 obyv./km² | ||
| Starosta | Anne Hidalgo (PS) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 75056 / 75001-75020, 75116 | ||
| INSEE | 75056 | ||
|
Poloha mesta Paríž
| |||
Interaktívna mapa mesta
| |||
| Wikimedia Commons: Paris | |||
| Webová stránka: www.paris.fr | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Paríž (franc. Paris, špa. París, nem. Paris, tal. Parigi) je hlavné a najväčšie mesto Francúzska, s rozlohou 105 kilometrov štvorcových.[1] Od 17. storočia je Paríž jedným z hlavných európskych centier v oblasti finančníctva, diplomacie, obchodu, módy, vedy a umenia. Paríž je centrom a sídlom vlády regiónu Île-de-France (Parížsky región), ktorý má podľa odhadov z roku 2020 populáciu 12 278 210 obyvateľov, čo je asi 18% obyvateľov Francúzska.[1] Podľa svetového prieskumu ekonomickej spravodajskej jednotky o životných nákladoch v roku 2018 bol Paríž druhým najdrahším mestom na svete po Singapure a pred Zürichom, Hongkongom, Oslom a Ženevou.[2] Iný zdroj uvádza Paríž v roku 2018 ako najdrahšie mesto na svete, spolu so Singapurom a Hongkongom.[3]
Mesto je hlavným železničným, diaľničným a leteckým dopravným strediskom obsluhovaným dvoma medzinárodnými letiskami: Letisko Charlesa de Gaulla (druhé najrušnejšie letisko v Európe) a Paríž-Orly.[4][5] Parížske metro, ktoré bolo otvorené v roku 1900, slúži denne 5,23 miliónom cestujúcim,[6] čím je druhým najrušnejším metrom v Európe po moskovskom metre. Gare du Nord je 24. najrušnejšou železničnou stanicou na svete, avšak ako prvá sa nachádza mimo Japonska, s 262 miliónmi cestujúcimi v roku 2015.[7] Paríž je známy predovšetkým svojimi múzeami a architektonickými pamiatkami: Louvre bolo v roku 2019 jedným z najnavštevovanejších múzeí umenia na svete s 9,6 miliónmi návštevníkov.[8] Musée d'Orsay, Musée Marmottan Monet a Musée de l'Orangerie sú známe svojimi zbierkami francúzskeho impresionistického umenia. Musée National d'Art Moderne má najväčšiu zbierku moderného a súčasného umenia v Európe a Musée Rodin a Musée Picasso vystavujú diela dvoch významných Parížanov. Musée des Arts et Métiers, vytvorený v roku 1794, sa venuje vede a technike. Historická štvrť pozdĺž Seiny v centre mesta je klasifikovaná ako pamiatka UNESCO. Medzi populárne pamiatky v centre mesta patrí katedrála Notre Dame, ktorá bola po požiari dňa 15. apríla 2019 zatvorená kvôli rekonštrukcii. Medzi ďalšie obľúbené turistické miesta patrí gotická kráľovská kaplnka Sainte-Chapelle, ktorá sa nachádza na Île de la Cité; Eiffelova veža, skonštruovaná pre svetovú výstavu v Paríži v roku 1889; Grand Palais a Petit Palais, ktoré boli postavené pre svetovú výstavu v Paríži v roku 1900; Arc de Triomphe na Champs-Élysées a Bazilika Sacré-Coeur na kopci Montmartre.
Paríž navštívilo v roku 2018 24,5 miliónov turistov, čo bolo stanovené podľa počtu hotelových pobytov, pričom najviac zahraničných návštevníkov pochádzalo zo Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Nemecka a Číny.[9] V roku 2018 bol po Bangkoku zaradený ako druhé najnavštevovanejšie turistické mesto na svete.[10] Futbalový klub Paris Saint-Germain a ragbyový klub Stade Français sídlia v Paríži. Stade de France s kapacitou 80 000 miest postavený pre Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 1998 sa nachádza severne od Paríža v susednej obci Saint-Denis. V Paríži sa každoročne organizuje tenisový turnaj French Open na červenej antuke Roland Garros. Mesto hostilo olympijské hry v rokoch 1900, 1924 a usporiada letné olympijské hry v roku 2024. V meste sa taktiež konali Majstrovstvá sveta FIFA v rokoch 1938 a 1998, majstrovstvá sveta v ragby v roku 2007, ako aj Majstrovstvá Európy UEFA v rokoch 1960, 1984 a 2016; každý júl sa tu končia cyklistické preteky Tour de France.
Etymológia
Názov „Paríž“ je odvodený od jeho pôvodných obyvateľov, keltského kmeňa Parisiov.[11] Mesto nie je pomenované podľa Parisa z gréckej mytológie.
Paríž je často označovaný ako „Mesto svetla“ (La Ville Lumière),[12] a to jednak metaforicky kvôli hlavnej úlohe v dobe osvietenstva, a jednak doslova preto, pretože Paríž bol jedným z prvých veľkých európskych miest, ktoré využívali plynové pouličné osvetlenie. V roku 1829 boli na Place du Carrousel, Rue de Rivoli a Place Vendôme namontované plynové svetlá. V roku 1857 boli osvetlené veľké námestia.[13] V 60. rokoch 20. storočia osvetľovali veľké námestia a ulice v Paríži 56 000 plynových lámp.[14]
Obyvatelia mesta sú v slovenčine označovaní ako „Parížania“, vo francúzštine ako Parisiens.[15]
Dejiny
Pôvodne boli najstaršie stopy ľudského osídlenia na území dnešného Paríža objavené v roku 1991 pri stavebných prácach v štvrti Bercy na ľavom brehu bývalého ramena Seiny. Pozostatky osady zo 4. a 3. tisícročia pred Kr. skrývali monoxyl, šíp a luk a kostené a kamenné nástroje.[16][17][18]
V roku 2008 bol uskutočnený archeologický objav, ktorý posúva najstaršie osídlenie až do obdobia mezolitu (8000 – 6500 pred Kr.). Neďaleko Seiny boli na predpokladanom brehu bývalého riečneho ramena v 15. obvode v ulici Rue Henry-Farman oproti parížskemu heliportu objavené pozostatky lovcov a zberačov. Miesto bolo opätovne osídlené i v neskorších dobách, v neolite a mladšej dobe železnej.[19][20]
Okolo roku 300 pred Kr. sa na ostrove v Seine usadili Galovia z kmeňa Parisiov, ktorí založili oppidum nazvané Lutetia (po slovensky Lutécia, po francúzsky Lutèce; čiže „močaristé miesto“), respektíve Lutetia Parisiorum. Tradične býva za tento ostrov považovaný ostrov Cité.
Archeologické prieskumy v rokoch 1994 – 2005 ale túto teóriu narušili. Objav veľkého opevneného priestoru o rozlohe 15 ha na území dnešného mesta Nanterre spochybňuje význam hlavného osídlenia na ostrove Cité v dobe pred rímskou nadvládou.[21][22]
Z 1. storočia pred Kr. sa zachovali zlaté mince (statéry), ktoré Parisiovia razili a tiež prvá písomná zmienka o Lutetii, ktorú zanechal Gaius Iulius Caesar z roku 53 pred Kr. vo svojich Zápiskoch o vojne galskej,[23] kde i stručne charakterizoval, že ich mesto leží na ostrove.[24] V máji 52 pred Kr. sa uskutočnila pri Lutetii bitka v ktorej zvíťazil Ceasarov vojvodca Titus Labienus nad galskými kmeňmi Aulerkov, Senonov a Parisiov. Galovia radšej zničili mosty a vypálili vlastné mesto, než by ho prenechali Rimanom. Tí však neobnovili sídlo na ostrove, ale založili nové centrum na južnom, ľavom brehu Seiny, ktorému dali tradičný rímsky pravidelný pôdorys. Oblasť okolo rieky, najmä na severnom, pravom brehu bola veľmi močaristá a územie ponúkalo len niekoľko málo pevných miest. Na juhu naopak vystupovalo návršie (dnešný Montagne Sainte-Geneviève) na ktorého vrcholku sa nachádzalo centrum novej Lutetie.[25]
Po páde rímskej nadvlády v roku 508 Chlodovik I. urobil z mesta hlavné mesto Franskej ríše. Chlodovik I. začal v roku 511 výstavbu katedrály sv. Etienna na Île de la Cité. Tam tiež vyrástla pevnosť na obranu pred Vikingami po r. 800, no 28. marca 845 bol Paríž vikingskými nájazdníkmi dobytý. Slabosť posledných karolínskych francúzskych kráľov viedla k postupnému nárastu moci parížskych grófov. Odo I., gróf parížsky, bol zvolený za kráľa Francúzska napriek nárokom Karola III. Dynastický spor bol vyriešený až v roku 987, keď bol Hugo Kapet, parížsky gróf, zvolený po smrti posledného kráľa z rodu Karolovcov za francúzskeho kráľa.
Kapet urobil z Paríža sídelné mesto svojho kráľovstva a založil kráľovský rod Kapetovcov, ktorý vládol vo Francúzsku v priamej línii až do roku 1328. Paríž ako sídlo Kapetovcov získal na význame a získal tým jasnú prevahu nad mestom Orléans.
Na začiatku 11. storočia (posledná zmienka v roku 1007) mizne titul parížskeho grófa a parížske grófstvo ako samostatné územie zaniká, lebo územie je plne v rukách kráľa.[26]


Mesto začalo vyrastať i na druhom brehu. V roku 1137 bol mestský trh presunutý z námestia Place de Grève (dnešné Place de l’Hôtel-de-Ville) na nové miesto na pravom brehu na okraji mesta. Vznikla tak tržnica, neskoršia Les Halles. Prvá zastrešená tržnica bola otvorená v roku 1181.[27] Na pravom brehu v roku 1154 začalo odvodňovanie močiarov medzi mestom a Montmartrom, čím sa začala formovať nová štvrť Marais.[28]
V roku 1163 biskup Maurice de Sully začal výstavbu katedrály Notre-Dame na ostrove Cité, ktorá nahradila predchádzajúci chrám Saint-Étienne. Pri tom bola zbúraná aj nemocnice Hôtel-Dieu a opodiaľ postavená nová. 19. mája 1182 bol vysvätený hlavný oltár katedrály.[29]
Kráľ Filip II. August (1165 – 1223) sa veľmi zaslúžil o rozvoj Paríža, lebo dal vybudovať mohutné mestské hradby. Pred svojim odchodom na tretiu križiacku výpravu nariadil vybudovať kamenné hradby okolo celého Paríža. Najprv vznikli hradby v rokoch 1190 – 1209 na pravom brehu. Na ľavom brehu prebiehala výstavba v rokoch 1200 – 1215. Chránené územia zahŕňalo 253 ha na oboch stranách rieky. Súčasne začal ako súčasť opevnenia budovať na pravom brehu na západnom okraji mesta kráľovský Louvre ako mocnú pevnosť (prvá časť bola dokončená v roku 1202),[30] kam presídlil z Palais de la Cité, tradičného kráľovského paláca na ostrove Cité.[31]
V roku 1200 sa strhla medzi študentmi a oddielmi parížskeho prévôta bitka pri ktorej zomrelo päť osôb. Aby panovník zabránil ďalším konfliktom, udelil profesorom a študentom privilégium, podľa ktorého spadali pod jurisdikciu parížskeho biskupa. Tým dal základ ku vzniku Parížskej univerzity. Univerzitu uznal pápež Inocent III. vo svojej bule v roku 1215, ktorú roku 1231 potvrdil Gregor IX.[32] Jednotlivé internáty sa sústreďovali na ľavom brehu. Najznámejšiu z nich, Collège de Sorbonne založil v roku 1257 Robert de Sorbon. S miestnou univerzitou sú spojené mená významných teológov ako napr. Albert Veľký a Tomáš Akvinský.[33]
Stredoveký Paríž sa pomaly rozdelil na dva odlišné celky. Na pravom brehu sídlil kráľ a obchodníci, prevládalo tu preto hospodárstvo a politika a na ľavom brehu Seiny sa formovalo intelektuálne centrum.
Aj dlhá vláda Ľudovít IX. (1226 – 1270) znamenala pre Paríž významné zmeny. 26. apríla 1248 bola vysvätená na ostrove Cité Sainte Chapelle,[34] v roku 1254 založil nemocnicu Quinze-Vingts určenú nevidiacim.[35]
Okolo roku 1250 vznikol Cura Regis alebo Parížsky parlament ako kráľovský súdny dvor, ktorého jedinou právomocou bolo súdiť. Napriek názvu nešlo o miestny súd, ale jeho právomoci siahali od Pikardie k Auvergne a od Pays de la Loire k Champagne.[36]
Okolo roku 1300 bol spísaný prvý zoznam názvov parížskych ulíc. V tej dobe v meste žilo asi 150 000 – 200 000 obyvateľov.

V stredoveku Paríž prosperoval ako obchodné a intelektuálne centrum, jeho rozvoj dočasne prerušovali morové epidémie v 14. storočí a potom najmä storočná vojna s Anglickom v 15. storočí, ktoré viedli k tomu, že dvor mesto prechodne dokonca opustil. Za vlády kráľa Ľudovíta XIV., Kráľa Slnka (1643 – 1715) kráľovskú rezidenciu presídlili do blízkeho Versailles. V tomto období, označovanom ako Le Grand Siècle („Veľké Storočie“), bolo v meste vybudované veľké množstvo veľkolepých palácov a ďalších budov.
Veľká francúzska revolúcia sa začala dobytím Bastily 14. júla 1789. V roku 1799 Napoleon Bonaparte využil nestabilitu novej vlády a chopil sa moci, najskôr ako prvý konzul, v roku 1804 sa potom v katedrále Notre-Dame sám korunoval za francúzskeho cisára. Chcel z Paríža vytvoriť najkrajšie mesto na svete. Za jeho vlády vyrástlo v Paríži najmä množstvo veľkolepých pomníkov. V roku 1814 Paríž dobyli anglické, pruské, rakúske a ruské vojská a Napoleon bol vypovedaný na ostrov Elbu. Do Paríža sa síce po úteku z ostrova v roku 1815 vrátil, ale po porážke pri Waterloo bol definitívne zosadený a deportovaný na Ostrov Svätej Heleny, kde v roku 1821 zomrel.
Po druhej revolúcii v r. 1848, ktorá zvrhla krátko trvajúcu monarchiu, sa v čase neistoty chopil moci štátnym prevratom Napoleonov synovec, ktorý sa ako Napoleon III. vyhlásil v r. 1851 za cisára. Za jeho vlády Paríž rozkvitol na najkrajšie mesto Európy. Za to vďačí predovšetkým barónovi Haussmannovi, ktorý realizoval veľkolepú premenu stredovekého mesta na mesto so vzdušnými bulvármi a ulicami.
Cisárstvo ukončila v roku 1870 prehraná prusko-francúzska vojna, končiaca sa obliehaním Paríža, nasledovanom Parížskou komúnou. Koniec 19. storočia predstavuje opäť obdobie veľkého rozmachu Paríža, nazývané tiež La Belle Époque („Krásna epocha“), ktoré dokumentuje usporiadanie Svetovej výstavy v r. 1889, pre ktorú bola vybudovaná Eiffelova veža, dnešný symbol Paríža. Paríž sa stal výstavným mestom, plným novo budovaných budov v štýle secesie.
V roku 1900 Paríž usporiadal letné olympijské hry a ďalšie v roku 1924.
V 60. rokoch sa Paríž opäť stal strediskom rozvoja modernej architektúry. To bolo symbolizované predovšetkým výstavbou obchodnej štvrte La Défense na západnom okraji mesta, ktorá sa stala moderným administratívnym centrom Európy. Komplex bol v roku 1989 doplnený budovou La Grande Arche („Veľký Oblúk“), ohromnou deravou kockou, do ktorej by sa vošla aj katedrála Notre-Dame. Ďalšou významnou stavbou bol mrakodrap Tour Montparnasse, vybudovaný r. 1973, v čase stavby najvyššia budova v Európe.
Geografia

Paríž sa nachádza v severostrednom Francúzsku, na severnom oblúku rieky Seiny, ktorého hrebeň zahŕňa dva ostrovy, Île Saint-Louis a väčší Île de la Cité, ktoré tvoria najstaršiu časť mesta. Ústie rieky na Lamanšskom prielive (La Manche) je od mesta asi 375 km. Mesto sa rozprestiera na oboch brehoch rieky.[37] Mesto je relatívne rovné a najnižší bod je 35 metrov nad morom. Paríž má niekoľko výrazných kopcov, z ktorých najvyšší je Montmartre s výškou 130 m.[38]
S výnimkou odľahlých parkov Bois de Boulogne a Bois de Vincennes, pokrýva Paríž územie s rozlohou 87 km2. Posledná významná anexia odľahlých území mesta v roku 1860 mu dala nielen modernú podobu, ale vytvorila aj 20 obvodov, ktorých postupnosť určuje krúživý pohyb v smere hodinových ručičiek (mestské časti). Z roku 1860 s rozlohou 78 km2 sa mestské hranice v 20. rokoch 20. storočia mierne rozšírili na 86,9 km2. V roku 1929 boli lesné parky Bois de Boulogne a Bois de Vincennes oficiálne pripojené k mestu a jeho rozloha sa zvýšila na 105 km2.[39] Metropolitná oblasť mesta má rozlohu 2 300 km2.[40]
Paríž je 450 km juhovýchodne od Londýna, 287 km južne od Calais, 305 km juhozápadne od Bruselu, 774 km severne od Marseille, 385 km severovýchodne od Nantes a 135 km juhovýchodne od Rouen (miery sú merané od katedrály Notre-Dame).[41]

Podnebie
Paríž má typické západoeurópske oceánske podnebie, ktoré je ovplyvnené severoatlantickým prúdom. Celková klíma v priebehu celého roka je mierna a mierne vlhká.[42] Letné dni sú zvyčajne teplé a príjemné s priemernými teplotami medzi 15 a 25 °C a priamym slnečným žiarením.[43] Každý rok je však niekoľko dní, kedy teplota stúpne nad 32 °C. Niekedy sa vyskytujú dlhšie obdobia intenzívnejšieho tepla, ako napríklad vlna horúčav v roku 2003, kedy teploty prekročili niekoľko týždňov 30 °C, v niektorých dňoch dosiahli 40 °C a v noci zriedka klesli.[44] Jar a jeseň majú v priemere mierne dni a svieže noci, ale menia sa a sú nestabilné. V obidvoch ročných obdobiach sa často vyskytuje prekvapivo teplé alebo chladné počasie.[45] V zime je slnečné žiarenie zriedkavé; dni sú chladné, noci chladné, ale zvyčajne nad bodom mrazu pri nízkych teplotách okolo 3 °C. Mesto niekedy vidí slabý sneh alebo blýskanie.[46]
Priemerné ročné zrážky v Paríži sú 641 mm a po celý rok sú zaznamenané rovnomerne rozložené zrážky. Mesto je však známe občasnými prudkými dažďami. Najvyššia zaznamenaná teplota bola 25. júla 2019 42,6 °C[47] a najnižšia 10. decembra 1879 -23,9 °C.[48]
| Priemerné počasie pre Paríž | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Mesiac | Jan | Feb | Mar | Apr | Máj | Jún | Júl | Aug | Sep | Okt | Nov | Dec | Rok |
| Najvyššia teplota °C (°F) | 16.1 (61) |
21.4 (71) |
25.7 (78) |
30.2 (86) |
34.8 (95) |
37.6 (100) |
42.6 (109) |
39.5 (103) |
36.2 (97) |
28.9 (84) |
21.6 (71) |
17.1 (63) |
42,6 (42,6) |
| Najvyššia priemerná teplota °C (°F) | 7.2 (45) |
8.3 (47) |
12.2 (54) |
15.6 (60) |
19.6 (67) |
22.7 (73) |
25.2 (77) |
25.0 (77) |
21.1 (70) |
16.3 (61) |
10.8 (51) |
7.5 (46) |
16,0 (61) |
| Priemerná denná teplota °C (°F) | 4.9 (41) |
5.6 (42) |
8.8 (48) |
11.5 (53) |
15.2 (59) |
18.3 (65) |
20.5 (69) |
20.3 (69) |
16.9 (62) |
13.0 (55) |
8.3 (47) |
5.5 (42) |
12,4 (54) |
| Najnižšia priemerná teplota °C (°F) | 2.7 (37) |
2.8 (37) |
5.3 (42) |
7.3 (45) |
10.9 (52) |
13.8 (57) |
15.8 (60) |
15.7 (60) |
12.7 (55) |
9.6 (49) |
5.8 (42) |
3.4 (38) |
8,8 (48) |
| Najmižšia teplota °C (°F) | -14.6 (6) |
-14.7 (6) |
-9.1 (16) |
-3.5 (26) |
-0.1 (32) |
3.1 (38) |
2.7 (37) |
6.3 (43) |
1.8 (35) |
-3.8 (25) |
-14.0 (7) |
-23.9 (-11) |
−23,9 (−23,9) |
| Zrážky mm (palce) | 51.0 (2.01) |
41.2 (1.62) |
47.6 (1.87) |
51.8 (2.04) |
63.2 (2.49) |
49.6 (1.95) |
62.3 (2.45) |
52.7 (2.07) |
47.6 (1.87) |
61.5 (2.42) |
51.1 (2.01) |
57.8 (2.28) |
637,4 (25,09) |
| Zdroj: {{{source}}} {{{accessdate}}} | |||||||||||||
Administratíva
Mestská vláda

Počas takmer celej svojej dlhej histórie s výnimkou niekoľkých krátkych období riadili Paríž priamo predstavitelia francúzskeho kráľa, cisára alebo prezidenta. Mestu nebola udelená samospráva Národným zhromaždením až do roku 1974.[49] Prvým moderným zvoleným starostom Paríža bol Jacques Chirac, zvolený 20. marca 1977, ktorý sa stal prvým starostom mesta od roku 1793. Súčasnou starostkou je Anne Hidalgo, socialistka, ktorá bola zvolená 5. apríla 2014.[50]
Starosta Paríža je volený nepriamo voličmi Paríža; voliči každého z 20 obvodov mesta volia členov do Conseil de Paris (Parížska rada), ktorá následne volí starostu. Rada sa skladá zo 163 členov, pričom každé obvody majú pridelený počet kresiel v závislosti od počtu obyvateľov, od 10 členov za každé z najmenej obývaných obvodov (1. až 9.) až po 34 členov pre najľudnatejších (15.). Rada sa volí na základe pomerného zastúpenia v uzavretom zozname v dvojkolovom systéme.[51] Zoznamy strán vyhrávajúce absolútnu väčšinu v prvom kole – alebo aspoň pluralitu v druhom kole – automaticky vyhrávajú polovicu sedadiel. Zostávajúca polovica kresiel sa prideľuje úmerne všetkým účastníkom, ktorí získajú najmenej 5% hlasov pomocou metódy najvyšších priemerov.[52] To zaisťuje, že víťazná strana alebo koalícia vždy získa väčšinu kresiel, aj keď nezískajú absolútnu väčšinu hlasov.
Rada je po zvolení vo vláde mesta prevažne pasívna, predovšetkým preto, že sa stretáva iba raz mesačne. Súčasná rada sa delí na koalíciu vľavo s 91 členmi vrátane socialistov, komunistov, zelených a extrémnej ľavice; a 71 členov za stredo-pravú, plus niekoľko členov z menších strán.[53]
Každý z 20 parížskych obvodov má svoju vlastnú radnicu a priamo volenú radu (conseil d'arrondissement), ktorá si volí starostu obvodného súdu.[54] Rada každého okresu sa skladá z členov Conseil de Paris a tiež členov, ktorí pôsobia iba v rade okresu. Počet zástupcov starostu v každom obvode sa líši v závislosti od počtu obyvateľov. Celkovo je 20 starostov v obvode a 120 zástupcov starostu.
Rozpočet mesta na rok 2018 bol 9,5 miliárd €, s deficitom 5,5 miliárd €. 7,9 miliárd € bolo určených na správu mesta a 1,7 miliardy € na investície. Počet zamestnancov mesta sa zvýšil zo 40 000 v roku 2001 na 55 000 v roku 2018. Najväčšia časť investičného rozpočtu bola určená na bývanie (262 miliónov €) a na nehnuteľnosti (142 miliónov €).[55]
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Óbuda
Úmrtí v roce 2023
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Časová osa války Izraele s Hamásem
Česká hokejová reprezentace
Česká Wikipedie
Česko
Československo
Česko na Letních paralympijských hrách 2024
Čistá duše
Řím
Římská mytologie
Šárka Musilová
Španělská inkvizice
Španělsko
Švédsko
Švýcarsko
Železniční nehoda ve Studénce 2008
Život
Ștefan Birtalan
1. listopad
11. květen
11. září
12. květen
13. listopad
14. září
15. květen
16. květen
1654
17. listopad
18. listopad
1823
1844
1873
19. květen
19. listopad
1914
1923
1924
1938
1943
1944
1974
1975
1982
1983
1984
2. listopad
2. září
20. listopad
2000
2013
26. květen
3. září
30. květen
4. listopad
5. červen
5. září
6. červen
7. listopad
7. září
8. září
9. listopad
9. září
A. S. Byattová
Adaptace
Adrastea (měsíc)
Aitne (měsíc)
Akt (výtvarné umění)
Alberto Fujimori
Alectroenas
Aleksandar Vučić
Alela
Alexej Pažitnov
Alfred Russel Wallace
Amalthea (měsíc)
American Broadcasting Company
Ananke (měsíc)
Andrej Bělousov
António Costa
Aoede (měsíc)
Arche (měsíc)
Argentina
Arménie
Arnošt Petráček
Artefakt (archeologie)
Atentát na Roberta Fica
August Strindberg
Autonoe (měsíc)
Baltická operace
Barry Wilmore
Bedřich Smetana
Berlínští filharmonikové
Bethel Henry Strousberg
Biologická zdatnost
Bitva o Normandii
Bitva o Tarawu
Bobr evropský
Boeing
Boeing Crew Flight Test
Boeing CST-100 Starliner
Brigitte Bierleinová
Budín (Budapešť)
Budapešť
Buzludža
C/2020 F3 (NEOWISE)
Callirrhoe (měsíc)
Callisto
Carme (měsíc)
Carolabrücke (Drážďany)
Carolabrücke (Drážďany)#Havárie
Carpo (měsíc)
Caterina Valente
Ceres (trpasličí planeta)
Chaldene (měsíc)
Chana Maron
Charles Darwin
Charlotte Moorman
Commons:Featured pictures/cs
Cupid
Cyllene (měsíc)
Dědičnost
Dan Morgenstern
Darwinismus
David Cameron
David Del Tredici
David Drahonínský
David Kratochvíl
David Levy
Davis Cup 2023 – finále
Den poté (film, 1983)
Dia (měsíc)
Diego Velázquez
Diverzifikace
Diverzita
Donald Trump
Donald Trump#ObvinÄ›nà z falÅ¡ovánà obchodnÃch záznamů pÅ™i uplácenà pornohvÄ›zdy za mlÄenÃ
Don Walsh
Drážďany
Druhá světová válka
Druhá světová válka v Tichomoří
Dysnomia (měsíc)
Ebráhím Raísí
Edmundo González Urrutia
Ed Mann
Eirene (měsíc)
Ekologie
Elara (měsíc)
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Epigenetika
Erich von Falkenhayn
Erinome (měsíc)
Eris (trpasličí planeta)
Euanthe (měsíc)
Eukelade (měsíc)
Euporie (měsíc)
Europa (měsíc)
Eurovision Song Contest 2024
Eurydome (měsíc)
Evoluční biologie
Evoluční teorie her
Evolučně vývojová biologie
Evoluce
Exprese genu
Fenotyp
Filip VI. Španělský
Francie
František Pavlíček
French Open 2024
Galileiho měsíce
Ganymedes (měsíc)
Gen
Genetický drift
Genomika
Giorgione
Handlová
Harpalyke (měsíc)
Haumea (trpasličí planeta)
Hegemone (měsíc)
Helike (měsíc)
Helmuth von Moltke mladší
Hermippe (měsíc)
Herse (měsíc)
Himalia (měsíc)
Hladomor v Pásmu Gazy
Hlavní pás
Hlavní strana
Hosejn Amírabdolláhján
Hypotéza
Internet Archive
Invazní druh
Iocaste (měsíc)
Io (měsíc)
Isonoe (měsíc)
Itálie
Ivo Winkler
Jürgen Moltmann
James Earl Jones
Jan Schmid
Jaroslav Škarvada
Javier Milei
Jevgenij Usťugov
Jiří Dušek (herec)
Jiří Suchánek
Jitka Snížková
Johann Hari
John Cale
John Forbes Nash
Josef Mleziva
Joseph Paul Franklin
Joss Ackland
Jupiterovy měsíce
Jupiter (planeta)
Just Stop Oil
Kale (měsíc)
Kallichore (měsíc)
Kalyke (měsíc)
Karel X. Gustav
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katolicismus
Kelvin Edward Felix
Kenneth Cope
Kirill Petrenko
Kometa
Komplexita
Konská (okres Žilina)
Kore (měsíc)
Kristina Švédská
Kuiperův pás
Léda
Labe
Leda (měsíc)
Letní paralympijské hry 2024
Libuše Hrabová
Londýn
Los Angeles
Lysithea (měsíc)
Má vlast
Měsíc
Měsíce Haumey
Měsíce Jupiteru
Měsíce Marsu
Měsíce Neptunu
Měsíce Pluta
Měsíce Saturnu
Měsíce Uranu
Měsíc (satelit)
Měsíc planetky
Main Page/cs
Makemake (trpasličí planeta)
Makroevoluce
Marcelo Rebelo de Sousa
Marek Ženíšek
Mars (planeta)
Martina Lubyová
Medailové pořadí na Zimních olympijských hrách 2014
MediaWiki
Megaclite (měsíc)
Mendelovy zákony dědičnosti
Merkur (planeta)
Meteoroid
Metis (měsíc)
Mezinárodní astronomická unie
Mezinárodní olympijský výbor
Mezinárodní sportovní arbitráž
Mezinárodní vesmírná stanice
Michel Barnier
Mikroevoluce
Mistrovství světa v ledním hokeji 2024
Mneme (měsíc)
Moderní evoluční syntéza
Mraveniště
Mytologie
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní galerie (Londýn)
Národní shromáždění Srbské republiky
Německo
Naďa Hynková Dingová
Nacistické Německo
Nadace Wikimedia
Nadine Gordimerová
Nahota
Nebinární identita
Nehoda u Podolínce
Nemo Mettler
Neonacismus
Nepál
Neptun (planeta)
New York
Normandie
Nová Kaledonie
Nové Mexiko
Now and Then (píseň, The Beatles)
Obojživelná operace
Observatoř Palomar
Oddělený disk
Okres Žilina
Omaha Beach
Oortův oblak
Operace Overlord
Organismus
Organizace spojených národů
Orna Poratová
Orthosie (měsíc)
Ostrava
Pád vrtulníku u Varzakanu v Íránu
Pásemnička sladkovodní
Pásnice (živočich)
Přirozený výběr
Paříž
Pablo Picasso (píseň)
Paradigma
Parazitismus
Pasiphae (měsíc)
Pasithee (měsíc)
Pavučina
Pešť
Pedro Sánchez
Peter Klashorst
Petr Pavel
Planeta
Planetka
Plutoid
Pluto (trpasličí planeta)
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Planetární vědy
Portál:Sport
Portugalsko
Povodeň v Česku (2024)
Pražské jaro (festival)
Praha
Praxidike (měsíc)
Prezidentské volby ve Venezuele 2024
Prezident Francie
Prezident Srbska
Proteosyntéza
Prstence Jupiteru
První bitva na Marně
První bitva u Mazurských jezer
První světová válka
Ptačí hnízdo
Radovan Richta
Rebecca Cheptegeiová
Rebecca Hornová
Richard Dawkins
Robert Pickton
Rodina Ananke
Rodina Carme
Rodina Himalia
Rodina Pasiphae
Ron Yeats
Rosalynn Carterová
Rozšířený fenotyp
Rozmnožování
Rozptýlený disk
Ruská invaze na Ukrajinu
Rusko
Ruth Maria Kubitschek
Ruud Geels
São Paulo
Sérgio Mendes
Sériová vražda
S/2003 J 10
S/2003 J 12
S/2003 J 15
S/2003 J 16
S/2003 J 18
S/2003 J 19
S/2003 J 2
S/2003 J 23
S/2003 J 3
S/2003 J 4
S/2003 J 9
S/2010 J 1
S/2010 J 2
S/2011 J 1
S/2011 J 2
Sasko
Saturn (planeta)
Sergej Šojgu
Severoatlantická aliance
Seznam španělských vládců
Seznam ministrů pro vědu a výzkum České republiky
Seznam premiérů Španělska
Seznam premiérů Francie
Sinope (měsíc)
Sklon dráhy
Slovensko
Slunce
Sluneční soustava
Sluneční vítr
Smlouva o konvenčních ozbrojených silách v Evropě
Sobecký gen
Soubor:Asian hornet (33283876513) (2).jpg
Soubor:August Strindberg.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-R09788, Erich v. Falkenhayn.jpg
Soubor:Darwin Tree 1837.png
Soubor:Hanna Maron.jpg
Soubor:John Forbes Nash, Jr. by Peter Badge.jpg
Soubor:Kométa C-2020 F3 (NEOWISE).jpg
Soubor:Marines Advance on Japanese Pill Boxes, Tarawa, November 1943 (10962107133).jpg
Soubor:NormandySupply edit.jpg
Soubor:RokebyVenus.jpg
Soubor:SoutokRąžė(sin)Žiogupis(dx)BU.JPG
Soudní porota
Sovětský svaz
Spící Venuše
SpaceX
Sparta
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciace
Spojené království
Spojené státy americké
Spojenci (druhá světová válka)
Sponde (měsíc)
Srážka vlaků v Pardubicích
Sršeň asijská
Sršeň asijská#Útoky na vÄely
Srbsko
Stanislav Žalud
Starship (SpaceX)
Starship Integrated Flight Test 2
Sunita Williamsová
Symfonická báseň
Tanková výsadková loď
Taygete (měsíc)
Teorie přerušovaných rovnováh
Termiti
Tetris
Thebe (měsíc)
Thelxinoe (měsíc)
Themisto (měsíc)
The Beatles
The Modern Lovers
Thyone (měsíc)
Tizian
Transneptunické těleso
Trevor Edwards
Trpasličí planeta
Tyndareós
Užovka tygří
Uran (planeta)
Urbinská Venuše
Válka Izraele s Hamásem
Válka Izraele s Hamásem (2023)
Východní Ázerbájdžán
Východní fronta (druhá světová válka)
Východní fronta (první světová válka)
Výsadková loď
Včela medonosná#VÄelstvo
Vědecké modelování
Velký generální štáb
Venezuela
Venuše (mytologie)
Venuše (planeta)
Venušina toaleta
Vláda Petra Fialy
Vladimir Putin
Vlajka Tádžikistánu
Vlastimil Pinkas
Vnitřní měsíce Jupiteru
Volební právo žen
Vylodění v Normandii
White Sands Space Harbor
Wide-field Infrared Survey Explorer
Wiki
Wikicesty:Hlavní strana
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikidata:Main Page
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/červen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/listopad
Wikipedie:Vybraná výročí dne/září
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
YMCA
Zámořská Francie
Západní Evropa
Západní fronta (druhá světová válka)
Zdena Hadrbolcová
Země
Zimní olympijské hry 2014
Zoot Money
Zrcadlo
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


