A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Paríž (franc. Paris) | |||
| Hlavné mesto Francúzska | |||
Zhora-dole, zľava-doprava: Montmartre, Eiffelova veža, Louvre, Palais Garnier, Zámok Versailles, Pont des Arts, Katedrála Notre-Dame, Parížske metro a Víťazný obluk
| |||
|
|||
| Štát | |||
|---|---|---|---|
| Región | Île-de-France | ||
| Departement | Paríž | ||
| Kantón | Paríž | ||
| Rieka | Seina | ||
| Súradnice | 48°51′36″S 2°20′40″V / 48,86°S 2,344444°V | ||
| Najvyšší bod | |||
| - výška | 131 m n. m. | ||
| Najnižší bod | |||
| - výška | 28 m n. m. | ||
| Rozloha | 105,4 km² (10 540 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 2 249 975 | ||
| - aglomerácie | 12 628 266 | ||
| Hustota | 21 347,01 obyv./km² | ||
| Starosta | Anne Hidalgo (PS) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 75056 / 75001-75020, 75116 | ||
| INSEE | 75056 | ||
|
Poloha mesta Paríž
| |||
Interaktívna mapa mesta
| |||
| Wikimedia Commons: Paris | |||
| Webová stránka: www.paris.fr | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Paríž (franc. Paris, špa. París, nem. Paris, tal. Parigi) je hlavné a najväčšie mesto Francúzska, s rozlohou 105 kilometrov štvorcových.[1] Od 17. storočia je Paríž jedným z hlavných európskych centier v oblasti finančníctva, diplomacie, obchodu, módy, vedy a umenia. Paríž je centrom a sídlom vlády regiónu Île-de-France (Parížsky región), ktorý má podľa odhadov z roku 2020 populáciu 12 278 210 obyvateľov, čo je asi 18% obyvateľov Francúzska.[1] Podľa svetového prieskumu ekonomickej spravodajskej jednotky o životných nákladoch v roku 2018 bol Paríž druhým najdrahším mestom na svete po Singapure a pred Zürichom, Hongkongom, Oslom a Ženevou.[2] Iný zdroj uvádza Paríž v roku 2018 ako najdrahšie mesto na svete, spolu so Singapurom a Hongkongom.[3]
Mesto je hlavným železničným, diaľničným a leteckým dopravným strediskom obsluhovaným dvoma medzinárodnými letiskami: Letisko Charlesa de Gaulla (druhé najrušnejšie letisko v Európe) a Paríž-Orly.[4][5] Parížske metro, ktoré bolo otvorené v roku 1900, slúži denne 5,23 miliónom cestujúcim,[6] čím je druhým najrušnejším metrom v Európe po moskovskom metre. Gare du Nord je 24. najrušnejšou železničnou stanicou na svete, avšak ako prvá sa nachádza mimo Japonska, s 262 miliónmi cestujúcimi v roku 2015.[7] Paríž je známy predovšetkým svojimi múzeami a architektonickými pamiatkami: Louvre bolo v roku 2019 jedným z najnavštevovanejších múzeí umenia na svete s 9,6 miliónmi návštevníkov.[8] Musée d'Orsay, Musée Marmottan Monet a Musée de l'Orangerie sú známe svojimi zbierkami francúzskeho impresionistického umenia. Musée National d'Art Moderne má najväčšiu zbierku moderného a súčasného umenia v Európe a Musée Rodin a Musée Picasso vystavujú diela dvoch významných Parížanov. Musée des Arts et Métiers, vytvorený v roku 1794, sa venuje vede a technike. Historická štvrť pozdĺž Seiny v centre mesta je klasifikovaná ako pamiatka UNESCO. Medzi populárne pamiatky v centre mesta patrí katedrála Notre Dame, ktorá bola po požiari dňa 15. apríla 2019 zatvorená kvôli rekonštrukcii. Medzi ďalšie obľúbené turistické miesta patrí gotická kráľovská kaplnka Sainte-Chapelle, ktorá sa nachádza na Île de la Cité; Eiffelova veža, skonštruovaná pre svetovú výstavu v Paríži v roku 1889; Grand Palais a Petit Palais, ktoré boli postavené pre svetovú výstavu v Paríži v roku 1900; Arc de Triomphe na Champs-Élysées a Bazilika Sacré-Coeur na kopci Montmartre.
Paríž navštívilo v roku 2018 24,5 miliónov turistov, čo bolo stanovené podľa počtu hotelových pobytov, pričom najviac zahraničných návštevníkov pochádzalo zo Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Nemecka a Číny.[9] V roku 2018 bol po Bangkoku zaradený ako druhé najnavštevovanejšie turistické mesto na svete.[10] Futbalový klub Paris Saint-Germain a ragbyový klub Stade Français sídlia v Paríži. Stade de France s kapacitou 80 000 miest postavený pre Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 1998 sa nachádza severne od Paríža v susednej obci Saint-Denis. V Paríži sa každoročne organizuje tenisový turnaj French Open na červenej antuke Roland Garros. Mesto hostilo olympijské hry v rokoch 1900, 1924 a usporiada letné olympijské hry v roku 2024. V meste sa taktiež konali Majstrovstvá sveta FIFA v rokoch 1938 a 1998, majstrovstvá sveta v ragby v roku 2007, ako aj Majstrovstvá Európy UEFA v rokoch 1960, 1984 a 2016; každý júl sa tu končia cyklistické preteky Tour de France.
Etymológia
Názov „Paríž“ je odvodený od jeho pôvodných obyvateľov, keltského kmeňa Parisiov.[11] Mesto nie je pomenované podľa Parisa z gréckej mytológie.
Paríž je často označovaný ako „Mesto svetla“ (La Ville Lumière),[12] a to jednak metaforicky kvôli hlavnej úlohe v dobe osvietenstva, a jednak doslova preto, pretože Paríž bol jedným z prvých veľkých európskych miest, ktoré využívali plynové pouličné osvetlenie. V roku 1829 boli na Place du Carrousel, Rue de Rivoli a Place Vendôme namontované plynové svetlá. V roku 1857 boli osvetlené veľké námestia.[13] V 60. rokoch 20. storočia osvetľovali veľké námestia a ulice v Paríži 56 000 plynových lámp.[14]
Obyvatelia mesta sú v slovenčine označovaní ako „Parížania“, vo francúzštine ako Parisiens.[15]
Dejiny
Pôvodne boli najstaršie stopy ľudského osídlenia na území dnešného Paríža objavené v roku 1991 pri stavebných prácach v štvrti Bercy na ľavom brehu bývalého ramena Seiny. Pozostatky osady zo 4. a 3. tisícročia pred Kr. skrývali monoxyl, šíp a luk a kostené a kamenné nástroje.[16][17][18]
V roku 2008 bol uskutočnený archeologický objav, ktorý posúva najstaršie osídlenie až do obdobia mezolitu (8000 – 6500 pred Kr.). Neďaleko Seiny boli na predpokladanom brehu bývalého riečneho ramena v 15. obvode v ulici Rue Henry-Farman oproti parížskemu heliportu objavené pozostatky lovcov a zberačov. Miesto bolo opätovne osídlené i v neskorších dobách, v neolite a mladšej dobe železnej.[19][20]
Okolo roku 300 pred Kr. sa na ostrove v Seine usadili Galovia z kmeňa Parisiov, ktorí založili oppidum nazvané Lutetia (po slovensky Lutécia, po francúzsky Lutèce; čiže „močaristé miesto“), respektíve Lutetia Parisiorum. Tradične býva za tento ostrov považovaný ostrov Cité.
Archeologické prieskumy v rokoch 1994 – 2005 ale túto teóriu narušili. Objav veľkého opevneného priestoru o rozlohe 15 ha na území dnešného mesta Nanterre spochybňuje význam hlavného osídlenia na ostrove Cité v dobe pred rímskou nadvládou.[21][22]
Z 1. storočia pred Kr. sa zachovali zlaté mince (statéry), ktoré Parisiovia razili a tiež prvá písomná zmienka o Lutetii, ktorú zanechal Gaius Iulius Caesar z roku 53 pred Kr. vo svojich Zápiskoch o vojne galskej,[23] kde i stručne charakterizoval, že ich mesto leží na ostrove.[24] V máji 52 pred Kr. sa uskutočnila pri Lutetii bitka v ktorej zvíťazil Ceasarov vojvodca Titus Labienus nad galskými kmeňmi Aulerkov, Senonov a Parisiov. Galovia radšej zničili mosty a vypálili vlastné mesto, než by ho prenechali Rimanom. Tí však neobnovili sídlo na ostrove, ale založili nové centrum na južnom, ľavom brehu Seiny, ktorému dali tradičný rímsky pravidelný pôdorys. Oblasť okolo rieky, najmä na severnom, pravom brehu bola veľmi močaristá a územie ponúkalo len niekoľko málo pevných miest. Na juhu naopak vystupovalo návršie (dnešný Montagne Sainte-Geneviève) na ktorého vrcholku sa nachádzalo centrum novej Lutetie.[25]
Po páde rímskej nadvlády v roku 508 Chlodovik I. urobil z mesta hlavné mesto Franskej ríše. Chlodovik I. začal v roku 511 výstavbu katedrály sv. Etienna na Île de la Cité. Tam tiež vyrástla pevnosť na obranu pred Vikingami po r. 800, no 28. marca 845 bol Paríž vikingskými nájazdníkmi dobytý. Slabosť posledných karolínskych francúzskych kráľov viedla k postupnému nárastu moci parížskych grófov. Odo I., gróf parížsky, bol zvolený za kráľa Francúzska napriek nárokom Karola III. Dynastický spor bol vyriešený až v roku 987, keď bol Hugo Kapet, parížsky gróf, zvolený po smrti posledného kráľa z rodu Karolovcov za francúzskeho kráľa.
Kapet urobil z Paríža sídelné mesto svojho kráľovstva a založil kráľovský rod Kapetovcov, ktorý vládol vo Francúzsku v priamej línii až do roku 1328. Paríž ako sídlo Kapetovcov získal na význame a získal tým jasnú prevahu nad mestom Orléans.
Na začiatku 11. storočia (posledná zmienka v roku 1007) mizne titul parížskeho grófa a parížske grófstvo ako samostatné územie zaniká, lebo územie je plne v rukách kráľa.[26]


Mesto začalo vyrastať i na druhom brehu. V roku 1137 bol mestský trh presunutý z námestia Place de Grève (dnešné Place de l’Hôtel-de-Ville) na nové miesto na pravom brehu na okraji mesta. Vznikla tak tržnica, neskoršia Les Halles. Prvá zastrešená tržnica bola otvorená v roku 1181.[27] Na pravom brehu v roku 1154 začalo odvodňovanie močiarov medzi mestom a Montmartrom, čím sa začala formovať nová štvrť Marais.[28]
V roku 1163 biskup Maurice de Sully začal výstavbu katedrály Notre-Dame na ostrove Cité, ktorá nahradila predchádzajúci chrám Saint-Étienne. Pri tom bola zbúraná aj nemocnice Hôtel-Dieu a opodiaľ postavená nová. 19. mája 1182 bol vysvätený hlavný oltár katedrály.[29]
Kráľ Filip II. August (1165 – 1223) sa veľmi zaslúžil o rozvoj Paríža, lebo dal vybudovať mohutné mestské hradby. Pred svojim odchodom na tretiu križiacku výpravu nariadil vybudovať kamenné hradby okolo celého Paríža. Najprv vznikli hradby v rokoch 1190 – 1209 na pravom brehu. Na ľavom brehu prebiehala výstavba v rokoch 1200 – 1215. Chránené územia zahŕňalo 253 ha na oboch stranách rieky. Súčasne začal ako súčasť opevnenia budovať na pravom brehu na západnom okraji mesta kráľovský Louvre ako mocnú pevnosť (prvá časť bola dokončená v roku 1202),[30] kam presídlil z Palais de la Cité, tradičného kráľovského paláca na ostrove Cité.[31]
V roku 1200 sa strhla medzi študentmi a oddielmi parížskeho prévôta bitka pri ktorej zomrelo päť osôb. Aby panovník zabránil ďalším konfliktom, udelil profesorom a študentom privilégium, podľa ktorého spadali pod jurisdikciu parížskeho biskupa. Tým dal základ ku vzniku Parížskej univerzity. Univerzitu uznal pápež Inocent III. vo svojej bule v roku 1215, ktorú roku 1231 potvrdil Gregor IX.[32] Jednotlivé internáty sa sústreďovali na ľavom brehu. Najznámejšiu z nich, Collège de Sorbonne založil v roku 1257 Robert de Sorbon. S miestnou univerzitou sú spojené mená významných teológov ako napr. Albert Veľký a Tomáš Akvinský.[33]
Stredoveký Paríž sa pomaly rozdelil na dva odlišné celky. Na pravom brehu sídlil kráľ a obchodníci, prevládalo tu preto hospodárstvo a politika a na ľavom brehu Seiny sa formovalo intelektuálne centrum.
Aj dlhá vláda Ľudovít IX. (1226 – 1270) znamenala pre Paríž významné zmeny. 26. apríla 1248 bola vysvätená na ostrove Cité Sainte Chapelle,[34] v roku 1254 založil nemocnicu Quinze-Vingts určenú nevidiacim.[35]
Okolo roku 1250 vznikol Cura Regis alebo Parížsky parlament ako kráľovský súdny dvor, ktorého jedinou právomocou bolo súdiť. Napriek názvu nešlo o miestny súd, ale jeho právomoci siahali od Pikardie k Auvergne a od Pays de la Loire k Champagne.[36]
Okolo roku 1300 bol spísaný prvý zoznam názvov parížskych ulíc. V tej dobe v meste žilo asi 150 000 – 200 000 obyvateľov.

V stredoveku Paríž prosperoval ako obchodné a intelektuálne centrum, jeho rozvoj dočasne prerušovali morové epidémie v 14. storočí a potom najmä storočná vojna s Anglickom v 15. storočí, ktoré viedli k tomu, že dvor mesto prechodne dokonca opustil. Za vlády kráľa Ľudovíta XIV., Kráľa Slnka (1643 – 1715) kráľovskú rezidenciu presídlili do blízkeho Versailles. V tomto období, označovanom ako Le Grand Siècle („Veľké Storočie“), bolo v meste vybudované veľké množstvo veľkolepých palácov a ďalších budov.
Veľká francúzska revolúcia sa začala dobytím Bastily 14. júla 1789. V roku 1799 Napoleon Bonaparte využil nestabilitu novej vlády a chopil sa moci, najskôr ako prvý konzul, v roku 1804 sa potom v katedrále Notre-Dame sám korunoval za francúzskeho cisára. Chcel z Paríža vytvoriť najkrajšie mesto na svete. Za jeho vlády vyrástlo v Paríži najmä množstvo veľkolepých pomníkov. V roku 1814 Paríž dobyli anglické, pruské, rakúske a ruské vojská a Napoleon bol vypovedaný na ostrov Elbu. Do Paríža sa síce po úteku z ostrova v roku 1815 vrátil, ale po porážke pri Waterloo bol definitívne zosadený a deportovaný na Ostrov Svätej Heleny, kde v roku 1821 zomrel.
Po druhej revolúcii v r. 1848, ktorá zvrhla krátko trvajúcu monarchiu, sa v čase neistoty chopil moci štátnym prevratom Napoleonov synovec, ktorý sa ako Napoleon III. vyhlásil v r. 1851 za cisára. Za jeho vlády Paríž rozkvitol na najkrajšie mesto Európy. Za to vďačí predovšetkým barónovi Haussmannovi, ktorý realizoval veľkolepú premenu stredovekého mesta na mesto so vzdušnými bulvármi a ulicami.
Cisárstvo ukončila v roku 1870 prehraná prusko-francúzska vojna, končiaca sa obliehaním Paríža, nasledovanom Parížskou komúnou. Koniec 19. storočia predstavuje opäť obdobie veľkého rozmachu Paríža, nazývané tiež La Belle Époque („Krásna epocha“), ktoré dokumentuje usporiadanie Svetovej výstavy v r. 1889, pre ktorú bola vybudovaná Eiffelova veža, dnešný symbol Paríža. Paríž sa stal výstavným mestom, plným novo budovaných budov v štýle secesie.
V roku 1900 Paríž usporiadal letné olympijské hry a ďalšie v roku 1924.
V 60. rokoch sa Paríž opäť stal strediskom rozvoja modernej architektúry. To bolo symbolizované predovšetkým výstavbou obchodnej štvrte La Défense na západnom okraji mesta, ktorá sa stala moderným administratívnym centrom Európy. Komplex bol v roku 1989 doplnený budovou La Grande Arche („Veľký Oblúk“), ohromnou deravou kockou, do ktorej by sa vošla aj katedrála Notre-Dame. Ďalšou významnou stavbou bol mrakodrap Tour Montparnasse, vybudovaný r. 1973, v čase stavby najvyššia budova v Európe.
Geografia

Paríž sa nachádza v severostrednom Francúzsku, na severnom oblúku rieky Seiny, ktorého hrebeň zahŕňa dva ostrovy, Île Saint-Louis a väčší Île de la Cité, ktoré tvoria najstaršiu časť mesta. Ústie rieky na Lamanšskom prielive (La Manche) je od mesta asi 375 km. Mesto sa rozprestiera na oboch brehoch rieky.[37] Mesto je relatívne rovné a najnižší bod je 35 metrov nad morom. Paríž má niekoľko výrazných kopcov, z ktorých najvyšší je Montmartre s výškou 130 m.[38]
S výnimkou odľahlých parkov Bois de Boulogne a Bois de Vincennes, pokrýva Paríž územie s rozlohou 87 km2. Posledná významná anexia odľahlých území mesta v roku 1860 mu dala nielen modernú podobu, ale vytvorila aj 20 obvodov, ktorých postupnosť určuje krúživý pohyb v smere hodinových ručičiek (mestské časti). Z roku 1860 s rozlohou 78 km2 sa mestské hranice v 20. rokoch 20. storočia mierne rozšírili na 86,9 km2. V roku 1929 boli lesné parky Bois de Boulogne a Bois de Vincennes oficiálne pripojené k mestu a jeho rozloha sa zvýšila na 105 km2.[39] Metropolitná oblasť mesta má rozlohu 2 300 km2.[40]
Paríž je 450 km juhovýchodne od Londýna, 287 km južne od Calais, 305 km juhozápadne od Bruselu, 774 km severne od Marseille, 385 km severovýchodne od Nantes a 135 km juhovýchodne od Rouen (miery sú merané od katedrály Notre-Dame).[41]

Podnebie
Paríž má typické západoeurópske oceánske podnebie, ktoré je ovplyvnené severoatlantickým prúdom. Celková klíma v priebehu celého roka je mierna a mierne vlhká.[42] Letné dni sú zvyčajne teplé a príjemné s priemernými teplotami medzi 15 a 25 °C a priamym slnečným žiarením.[43] Každý rok je však niekoľko dní, kedy teplota stúpne nad 32 °C. Niekedy sa vyskytujú dlhšie obdobia intenzívnejšieho tepla, ako napríklad vlna horúčav v roku 2003, kedy teploty prekročili niekoľko týždňov 30 °C, v niektorých dňoch dosiahli 40 °C a v noci zriedka klesli.[44] Jar a jeseň majú v priemere mierne dni a svieže noci, ale menia sa a sú nestabilné. V obidvoch ročných obdobiach sa často vyskytuje prekvapivo teplé alebo chladné počasie.[45] V zime je slnečné žiarenie zriedkavé; dni sú chladné, noci chladné, ale zvyčajne nad bodom mrazu pri nízkych teplotách okolo 3 °C. Mesto niekedy vidí slabý sneh alebo blýskanie.[46]
Priemerné ročné zrážky v Paríži sú 641 mm a po celý rok sú zaznamenané rovnomerne rozložené zrážky. Mesto je však známe občasnými prudkými dažďami. Najvyššia zaznamenaná teplota bola 25. júla 2019 42,6 °C[47] a najnižšia 10. decembra 1879 -23,9 °C.[48]
| Priemerné počasie pre Paríž | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Mesiac | Jan | Feb | Mar | Apr | Máj | Jún | Júl | Aug | Sep | Okt | Nov | Dec | Rok |
| Najvyššia teplota °C (°F) | 16.1 (61) |
21.4 (71) |
25.7 (78) |
30.2 (86) |
34.8 (95) |
37.6 (100) |
42.6 (109) |
39.5 (103) |
36.2 (97) |
28.9 (84) |
21.6 (71) |
17.1 (63) |
42,6 (42,6) |
| Najvyššia priemerná teplota °C (°F) | 7.2 (45) |
8.3 (47) |
12.2 (54) |
15.6 (60) |
19.6 (67) |
22.7 (73) |
25.2 (77) |
25.0 (77) |
21.1 (70) |
16.3 (61) |
10.8 (51) |
7.5 (46) |
16,0 (61) |
| Priemerná denná teplota °C (°F) | 4.9 (41) |
5.6 (42) |
8.8 (48) |
11.5 (53) |
15.2 (59) |
18.3 (65) |
20.5 (69) |
20.3 (69) |
16.9 (62) |
13.0 (55) |
8.3 (47) |
5.5 (42) |
12,4 (54) |
| Najnižšia priemerná teplota °C (°F) | 2.7 (37) |
2.8 (37) |
5.3 (42) |
7.3 (45) |
10.9 (52) |
13.8 (57) |
15.8 (60) |
15.7 (60) |
12.7 (55) |
9.6 (49) |
5.8 (42) |
3.4 (38) |
8,8 (48) |
| Najmižšia teplota °C (°F) | -14.6 (6) |
-14.7 (6) |
-9.1 (16) |
-3.5 (26) |
-0.1 (32) |
3.1 (38) |
2.7 (37) |
6.3 (43) |
1.8 (35) |
-3.8 (25) |
-14.0 (7) |
-23.9 (-11) |
−23,9 (−23,9) |
| Zrážky mm (palce) | 51.0 (2.01) |
41.2 (1.62) |
47.6 (1.87) |
51.8 (2.04) |
63.2 (2.49) |
49.6 (1.95) |
62.3 (2.45) |
52.7 (2.07) |
47.6 (1.87) |
61.5 (2.42) |
51.1 (2.01) |
57.8 (2.28) |
637,4 (25,09) |
| Zdroj: {{{source}}} {{{accessdate}}} | |||||||||||||
Administratíva
Mestská vláda

Počas takmer celej svojej dlhej histórie s výnimkou niekoľkých krátkych období riadili Paríž priamo predstavitelia francúzskeho kráľa, cisára alebo prezidenta. Mestu nebola udelená samospráva Národným zhromaždením až do roku 1974.[49] Prvým moderným zvoleným starostom Paríža bol Jacques Chirac, zvolený 20. marca 1977, ktorý sa stal prvým starostom mesta od roku 1793. Súčasnou starostkou je Anne Hidalgo, socialistka, ktorá bola zvolená 5. apríla 2014.[50]
Starosta Paríža je volený nepriamo voličmi Paríža; voliči každého z 20 obvodov mesta volia členov do Conseil de Paris (Parížska rada), ktorá následne volí starostu. Rada sa skladá zo 163 členov, pričom každé obvody majú pridelený počet kresiel v závislosti od počtu obyvateľov, od 10 členov za každé z najmenej obývaných obvodov (1. až 9.) až po 34 členov pre najľudnatejších (15.). Rada sa volí na základe pomerného zastúpenia v uzavretom zozname v dvojkolovom systéme.[51] Zoznamy strán vyhrávajúce absolútnu väčšinu v prvom kole – alebo aspoň pluralitu v druhom kole – automaticky vyhrávajú polovicu sedadiel. Zostávajúca polovica kresiel sa prideľuje úmerne všetkým účastníkom, ktorí získajú najmenej 5% hlasov pomocou metódy najvyšších priemerov.[52] To zaisťuje, že víťazná strana alebo koalícia vždy získa väčšinu kresiel, aj keď nezískajú absolútnu väčšinu hlasov.
Rada je po zvolení vo vláde mesta prevažne pasívna, predovšetkým preto, že sa stretáva iba raz mesačne. Súčasná rada sa delí na koalíciu vľavo s 91 členmi vrátane socialistov, komunistov, zelených a extrémnej ľavice; a 71 členov za stredo-pravú, plus niekoľko členov z menších strán.[53]
Každý z 20 parížskych obvodov má svoju vlastnú radnicu a priamo volenú radu (conseil d'arrondissement), ktorá si volí starostu obvodného súdu.[54] Rada každého okresu sa skladá z členov Conseil de Paris a tiež členov, ktorí pôsobia iba v rade okresu. Počet zástupcov starostu v každom obvode sa líši v závislosti od počtu obyvateľov. Celkovo je 20 starostov v obvode a 120 zástupcov starostu.
Rozpočet mesta na rok 2018 bol 9,5 miliárd €, s deficitom 5,5 miliárd €. 7,9 miliárd € bolo určených na správu mesta a 1,7 miliardy € na investície. Počet zamestnancov mesta sa zvýšil zo 40 000 v roku 2001 na 55 000 v roku 2018. Najväčšia časť investičného rozpočtu bola určená na bývanie (262 miliónov €) a na nehnuteľnosti (142 miliónov €).[55]
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Édouard Philippe
Élisabeth Borneová
Émile Loubet
Úředník
Úmrtí v roce 2022
Ústava Socialistické federativní republiky Jugoslávie (1974)
Číňané
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časové pásmo
Černá Hora
Černá Hora (rozcestník)
Černohorština
Černohorci
Černohorská hymna
Černohorská vlajka
Černohorské knížecí biskupství
Černohorské knížectví
Černohorské království
Česká televize
Česká tisková kancelář
Česká Wikipedie
Český rozhlas
Česko
Čestný odznak Za zásluhy o Rakouskou republiku
Četnici
Členský stát Evropské unie
ČT24
Čtvrtá Francouzská republika
Ču Jou-sung
Ľudovít Ódor
Řád čestné legie
Řád aztéckého orla
Řád bílé růže
Řád britského impéria
Řád Hejdara Alijeva
Řád Jižního kříže
Řád kříže země Panny Marie
Řád Leopolda
Řád nizozemského lva
Řád osvoboditele generála San Martína
Řád Pia IX.
Řád republiky (Tunisko)
Řád rumunské hvězdy
Řád Serafínů
Řád slávy (Arménie)
Řád slona
Řád Spasitele
Řád Stará planina
Řád svatého Olafa
Řád svobody (Portugalsko)
Řád tří hvězd
Řád Vitolda Velikého
Řád zásluh o Italskou republiku
Řád za chrabrost (Kamerun)
Říše Čching
Říše Ming
Římské provincie
Římskokatolická (termín)
Řecko
Šablona:Cite news
Šablona:Cite web
Šavnik
Španělsko
Štěpán Vojislav
Štrasburk
Švýcarsko
Žabljak
Železniční trať Bělehrad–Bar
.me
1. květen
1185
1186
1371
1384
1391
14. květen
1420
1537
1584
1585
1657
1667
1673
1674
1797
1813
1814
1862
19. duben
1910
1912
1916
1918
1922
1929
1941
1942
1943
1944
1946
1949
1963
1977
1979
1992
20. duben
2006
2014
2015
2016
2017
2023
21. prosinec
23. červenec
23. duben
24. duben
26. duben
26. listopad
28. duben
3. únor
3. červen
3. století př. n. l.
30. srpen
4. století př. n. l.
5. květen
6. století př. n. l.
7. století
7. století př. n. l.
9. století
Adolf Hitler
Adolphe Thiers
Advokát
Afrika
Aggregat
Agnosticismus
Aktuálně.cz
Alžírská válka
Alžírsko
Alar Karis
Albánština
Albánci
Albánie
Albert Lebrun
Alexander De Croo
Alexander Stubb
Alexander Van der Bellen
Alexandre Millerand
Alma mater
Americký dolar
Amiens
Andorra
Andrej Babiš
Andrej Plenković
Andrijevica
Andrzej Duda
Angela Merkelová
Anhydrit
António Costa
Antifašistická rada národního osvobození Jugoslávie
Antonio Segni
Antverpy
Apple II
Armand Fallières
Arras
Arso Jovanović
Arturs Krišjānis Kariņš
Autoritní kontrola
Avaři
Azovstal
Balistická raketa
Balkán
Balkánské války
Bankéř
Baroko
Bar (Černá Hora)
Bejrút
Belgie
Benátky
Benátská Albánie
Benátská republika
Benito Mussolini
Berane
Berlínský kongres
Bernard Arnault
Bibliografie dějin Českých zemí
Bijelo Polje
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Puebly
Boka Kotorská
Boka Kotorska
Bonn
Bordeaux
Bosňáci
Bosenština
Bosna (historická země)
Bosna a Hercegovina
Brazílie
Brigitte Macron
Brigitte Macronová
Brodarevo
Budva
Buna
Byzantská říše
Bzenecká lípa
Calcio storico fiorentino
Cambrai
Carlo Azeglio Ciampi
CEFTA
Celostní motorický test
Cetinje
Charles de Gaulle
Charles Michel
Chorvatština
Chorvatsko
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
Cvičení se švihadlem
Cynismus
Dánsko
Dějiny Černé Hory
Důchodce
DaKine
Dalmácie
Dalmácie (provincie)
Danilovgrad
Danilo I. Petrović-Njegoš
Danilo II. Petrović-Njegoš
Deçan
Demokracie je svoboda – La Margherita
Demokratická strana (Itálie)
De facto
Die Zeit
Doména nejvyššího řádu#Národnà doména nejvyššÃho řádu
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Donald Trump
Dora - Zadrátované myšlenky a vzpomínky
Druhá Francouzská republika
Druhá světová válka
Dubnica nad Váhom
Dubnová válka (Jugoslávie)
Dubrovník
Duklja
Dynastie Jižní Ming
Dynastie Petrovićů-Njegošů
Economia
Edgars Rinkēvičs
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Ekonomika Černé Hory
Elysejský palác
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Enrico De Nicola
En Marche!
Euro
Evropská komise
Evropská migrační krize
Evropská rada
Evropská unie
Explorer 1
Félix Faure
Fanoušek
Filip Belgický
Filip VI. Španělský
Filosof
Finsko
First-person shooter
Flexibilita
François Bayrou
François Fillon
François Hollande
François Mitterrand
Francesco Cossiga
Francie
Francouzská intervence v Mexiku
Francouzská národní knihovna
Frank-Walter Steinmeier
Frankfurter Allgemeine Zeitung
Frankfurt nad Mohanem
František Jelínek
Frederik X.
Gótové
G20
Gaston Doumergue
Geigerův-Müllerův počítač
Gemeinsame Normdatei
Geodata
Georges Pompidou
George Vella
Giniho koeficient
Giorgia Meloniová
Giorgio Napolitano
Giovanni Gronchi
Giovanni Leone
Gitanas Nausėda
Giuliano Amato
Giuseppe Conte
Giuseppe Saragat
Gjakova
Gotika
Gusinje
Guy Lafleur
Hadí žena
Hamburk
Hasselt
Herbert Friedman
Hercegovina
Hercegovské povstání
Herceg Novi
Hlava státu
Hlavní město
Hlavní strana
Hnutí žlutých vest
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Horseball
Hospodářský růst
Hradba
Hrubý domácí produkt
Hustota zalidnění
Ignacio Zaragoza
Ilýrie (provincie)
Ilyrové
Imigrace
Imperial War Museum
Index lidského rozvoje
Inerciální navigace
Ingenuity
Institut d'études politiques de Paris
International Standard Book Number
Internet Archive
Investice
IROZHLAS
Islám
Islamizace
ISO 3166-1
ISO 3166-2:ME
Istituto centrale per il catalogo unico delle biblioteche italiane e per le informazioni bibliografiche
Istok
Itálie
Italština
Italská lidová strana (1994)
Jacques Chirac
Jaderské moře
Jakov Milatović
James Van Allen
Janez Janša
Jan Kostrhun
Jazyk (lingvistika)
Jean-Luc Mélenchon
Jean-Yves Le Drian
Jean Casimir-Perier
Jean Castex
Jemen
Jihovýchodní Evropa
Jindřich I. Lucemburský (velkovévoda)
Joan Enric Vives Sicília
Jojo
Josip Broz Tito
Jugoslávští partyzáni
Jugoslávie
Jugoslávské královské námořnictvo
Jugoslávský dinár
Jules Grévy
Juno I
Křesťanská demokracie (Itálie)
Kaja Kallasová
Kaligrafie
Karel XVI. Gustav
Karl Nehammer
Katalin Nováková
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katerina Sakellaropulosová
Katolicismus
Keltové
Kinantropologie
Klan
Klaus Iohannis
Klaus Schulze
Kníže-biskup
Knížectví Zeta
Kohnstein
Kolašin
Koncentrační tábor Buchenwald
Koncern
Konstantin Bodin
Koordinovaný světový čas
Korfská deklarace
Kosovo
Kotor
Králičí hop
Království Srbů, Chorvatů a Slovinců
Krsto Zrnov Popović
Krymská válka
Kuo-c’-ťien
Kvirinálský palác
Kyriakos Mitsotakis
Kyslík
Lékař
Laura Mattarellaová
La République En Marche!
Leo Varadkar
Les Républicains
Letní čas
Le Havre
Le Monde
Le Parisien
Le Touquet-Paris-Plage
Liberalismus
Library of Congress Control Number
Libye
Lidovky.cz
Lille
Locksport
Londýn
Louis Vuitton
Loutkový stát
Lovćen
Ludvík XVI.
Luigi Einaudi
Lutych
Lyceum Jindřicha IV.
Lyon
Měsíc
Maastricht
Maastrichtská smlouva
Madagaskar
Mafie
Maia Sanduová
Maltézský záslužný řád
Manuel Estiarte
Manuel Valls
Marcelo Rebelo de Sousa
Marie François Sadi Carnot
Marine Le Penová
Mario Draghi
Mariupol
Markéta II.
Mark Rutte
Massimo D'Alema
Mateusz Morawiecki
Matteo Renzi
Maturita
Meda Mládková
Metochie
Metropole
Metropolita
Mette Frederiksenová
Mexická vlna
Mezinárodní měnový fond
Mezinárodní poznávací značka
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Michael Černohorský
Michael D. Higgins
Michal Obrenović
Michal Vojislav
Michel Rocard
Milena Vukotić
Miloš Zeman
Milovan Djilas
Minimální mzda
Ministr obrany (Itálie)
Mistrovství Evropy v rádiovém orientačním běhu
Mittelbau-Dora
Mittelwerk
Mohamed bin Salmán
Mojkovac
Moldavsko
Mons
Mouvement démocrate
MusicBrainz
Mwai Kibaki
Náboženství
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Citace
Nápověda:Obsah
Nápověda:Reference
Národní řád lva
Národní řád Pobřeží slonoviny
Národní řád za zásluhy (Francie)
Národní fronta (Francie)
Národní hymna
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Národní sdružení (Francie)
Národní shromáždění (Francie)
Níkos Christodúlídés
Němčina
Německo
Nacistické Německo
Nadace Wikimedia
Nanking
Napoleon III.
Nataša Pircová Musarová
National Archives and Records Administration
Nemanjići
Nestlé
Neurologie
Newton
Nezávislý stát Černá Hora
Nezávislý stát Chorvatsko
Nezávislost
Nicolas Hulot
Nicolas Sarkozy
Nikšić
Nikolaj Denkov
Nikola I. Petrović-Njegoš
Norwich
Novinky.cz
Občina (územní jednotka)
Obyvatelstvo
Olaf Scholz
Opčina
Opština (Černá Hora)
OpenStreetMap
Operace Paperclip
Organizace pro bezpečnost a spolupráci v Evropě
Organizace spojených národů
Oscar Luigi Scalfaro
Osmanská říše
Pátá Francouzská republika
Přírodní a kulturně historická oblast Kotor
Předseda Evropské komise
Předseda Evropské rady
Předseda vlády
Přerov
Paříž
Palermo
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Paolo Gentiloni
Parita kupní síly
Parlamentní republika
Parti socialiste (Francie)
Patrice de Mac-Mahon
Patrick Strzoda
Paul Deschanel
Paul Doumer
Paul Ricoeur
Pavol Mešťan
Peć
Pečeť
Pedagogika sportu
Pedro Sánchez
Peenemünde
Peko Dapčević
Perast
Peroxid vodíku
Perseverance
Petnjica
Petr Fiala
Petr I. Petrović-Njegoš
Petr II. Petrović-Njegoš
Petr Pavel
Petteri Orpo
Pevnost (stavba)
Pfizer
Pirát
Plav (Černá Hora)
Pljevlja
Plužine
Poštovní směrovací číslo
Pobřeží slonoviny
Podgorica
Podgorická skupština
Podněstří
Politik
Polská národní knihovna
Polsko
Porodnost
Portál:Černá Hora
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Druhá světová válka
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Itálie
Portál:Kultura
Portál:Letectví
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Politika
Portál:Sport
Pražský hrad
Pravda (noviny)
Pravoslaví
Prezident Francie
Prezident Itálie
Prijepolje
Profesionální sport
Profesor
Program Apollo
Protestantismus
První světová válka
Psychologie sportu
Q125103182
Q171080
Q171080#identifiers
Q171080#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q174640#identifiers
Q174640#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q3052772
Q3052772#P166
Q3956186
Q3956186#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q3956186#P166
Rádiový orientační běh
Rada Evropy
Radim Uzel
Rakety Saturn
Rakouské císařství
Rakousko
Rakousko-Uhersko
Raný středověk
Rasismus
Raymond Poincaré
Redstone
Referendum o nezávislosti Černé Hory
Remagen
René Coty
Renesance
Rentgenová astronomie#PoÄátky rentgenové astronomie
Republika Dubrovník
Risan
Rožaje
Robert Abela
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Románský sloh
Romanizace (kultura)
Rozloha
Rozpad Jugoslávie
Rumen Radev
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Ruské carství
Ruské impérium
Rusko
Rusko-turecká válka (1877–1878)
Sýrie
Saúdská Arábie
Sabotáž
Sandžak
Sandro Pertini
Sanstefanská mírová smlouva
Saturn I
Sauli Niinistö
Scud
Senegal
Sergio Mattarella
Severoatlantická aliance
Seznam měn
Seznam měst v Černé Hoře
Seznam mezinárodních poznávacích značek
Seznam mezinárodních směrových čísel
Seznam představitelů Černé Hory
Seznam prezidentů Francie
Seznam prezidentů Itálie
Seznam států podle státního zřízení
Seznam států světa podle data vzniku
Seznam států světa podle HDP na obyvatele
Seznam států světa podle hustoty zalidnění
Seznam států světa podle indexu lidského rozvoje
Seznam států světa podle nejvyšších hor
Seznam států světa podle počtu obyvatel
Seznam států světa podle rozlohy
SHS
Sjenica
Skadar
Skadarské jezero
Skipas
Slované
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Socialismus
Socialistická federativní republika Jugoslávie
Socialistická republika Černá Hora
Soubor:Ancient city Doclea - ruins 01.jpg
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:ARG Order of the Liberator San Martin - Grand Cross BAR.png
Soubor:Armoiries république française.svg
Soubor:Arrival Ceremony - The Official State Visit of France (27831310518).jpg
Soubor:AUT Honour for Services to the Republic of Austria - 1st Class BAR.png
Soubor:AZ Heydar Aliyev Order ribbon.png
Soubor:Benemeriti della cultura BAR.svg
Soubor:BRA Order of the Southern Cross - Grand Officer BAR.png
Soubor:BUL Order Stara planina ribbon.svg
Soubor:Bundesarchiv Bild 101I-185-0116-26A, Bucht von Kotor (-), jugoslawische Schiffe.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 141-1880, Peenemünde, Start einer V2.jpg
Soubor:Cathedral Kotor.JPG
Soubor:Coat of arms of Montenegro.svg
Soubor:Cote d'Ivoire Ordre national GC ribbon.svg
Soubor:Crkva Gospa od Zdravlja (Kotor).jpg
Soubor:Danilo Petrović Njegoš.jpg
Soubor:Doclea Roman city Podgorica.jpg
Soubor:Emmanuel Macron and Angela Merkel (Frankfurter Buchmesse 2017).jpg
Soubor:Emmanuel Macron June 2022 (cropped).jpg
Soubor:Emmanuel Macron signature.svg
Soubor:EST Order of the Cross of Terra Mariana - 1st Class BAR.png
Soubor:Europe-Montenegro.svg
Soubor:FIN Order of the White Rose Grand Cross BAR.png
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:Flag of Montenegro.svg
Soubor:Flag of the President of Italy.svg
Soubor:Fusée V2.jpg
Soubor:GER Bundesverdienstkreuz 9 Sond des Grosskreuzes.svg
Soubor:Grand Crest Ordre de Leopold.png
Soubor:GRE Order Redeemer 1Class.png
Soubor:Hotel Slavija, 1979 Yugoslavia Earthquake.jpg
Soubor:ITA OMRI 2001 GC BAR.svg
Soubor:Kotor-Grb.gif
Soubor:Kraljevina Duklja za vrijeme Bodina.gif
Soubor:Legion Honneur GC ribbon.svg
Soubor:LTU Order of Vytautas the Great with the Golden Chain BAR.png
Soubor:LVA Order of the Three Stars - Commander BAR.png
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Mattarella firma.svg
Soubor:MEX Orden del Aguila Azteca 2011 Collar BAR.svg
Soubor:MLT National Order of Merit BAR.svg
Soubor:National Order of Merit Grand Cross Ribbon.png
Soubor:NLD Order of the Dutch Lion - Grand Cross BAR.png
Soubor:OBE Civil ribbon.svg
Soubor:OPMM-co.svg
Soubor:Order BritEmp (civil) rib.PNG
Soubor:Order of the Elephant Ribbon bar.svg
Soubor:Order of the Republic (Tunisia) - ribbon bar.gif
Soubor:Order of Valour.svg
Soubor:Otvaranje barske pruge 28 maj 1976.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Previous logo of European Council.svg
Soubor:Proclamation of the Kingdom of Montenegro.jpg
Soubor:PRT Order of Liberty - Grand Collar BAR.png
Soubor:Ribbon bar of Order of Glory.png
Soubor:Roman Roads in Montenegro 6a.svg
Soubor:ROU Order of the Star of Romania 1999 Collar rosette.svg
Soubor:SEN Order of the Lion - Grand Cross BAR.png
Soubor:Seraphimerorden ribbon.svg
Soubor:Sergio Mattarella Presidente della Repubblica Italiana.jpg
Soubor:St Olavs Orden storkors stripe.svg
Soubor:Svetozar Vukmanović Tempo predaje zastavu Prvoj makedonskoj brigadi.jpg
Soubor:Tivat-Position.PNG
Soubor:USS Midway (CVB-41) V-2 launch (Operation Sandy).jpg
Soubor:V-2 rocket diagram.svg
Soubor:V1 + V2 (Imperial War Museum).jpg
Soubor:V2 engine.jpg
Soubor:V2 rocket.JPG
Soubor:VA Ordine Piano BAR.svg
Soubor:Vladimir Putin and Emmanuel Macron (2017-07-08) 01.jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Zatoka kotorska 02.jpg
Soudce
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/1-59416-012-0
Speciální:Zdroje knih/978-80-7453-729-5
Speciální:Zdroje knih/978-80-86107-49-3
Speciální:Zdroje knih/978-80-87567-77-7
Spojené arabské emiráty
Spojené království
Spojené státy americké
Sport
Sportovec
Sportovní hala
Sportovní marketing
Sportovní právo
Sportovní trénink
Srbština
Srbové
Srbská říše
Srbský despotát
Srbsko
Srbsko a Černá Hora
Stát
Státník
Státní znak Černé Hory
Středoevropský čas
Středoevropský letní čas
Stara Hercegovina
Starosta
Starověké Řecko
Starověký Řím
Suverénní řád Maltézských rytířů
Světová ekonomika
Světová obchodní organizace
Světové dědictví
Svazová republika Jugoslávie
Svetozar Vukmanović
Svobodná demokratická strana
Svrchovanost
Tělesné cvičení
Třída T 47
Třetí Francouzská republika
Tamás Sulyok
Tchán
Tejpování
Telefonní předvolba
Teokracie
The New York Times
Tiskař
Tivat
Tourcoing
Tournai
Tovaryšstvo Ježíšovo
Trojdohoda
Tunisko
Turbočerpadlo
Turecko
Tuzi
Ukrajina
Ulcinj
Ulf Kristersson
UNESCO
Unie pro Středomoří
Uniform Resource Locator
Univerzita Černohorská
Univerzita La Sapienza
Univerzita Paříž X
Univerzitní systém dokumentace
Uprchlické kvóty
Ursula von der Leyenová
Uznojem
Válka v Kosovu
Vánoční povstání
Výbuch v bejrútském přístavu 2020
V-1
V-2
V-3
Valéry Giscard d'Estaing
Vardarská bánovina
Vatikánská apoštolská knihovna
Vazal
Veljko Vlahović
Velká Albánie
Velmoc
Vichistická Francie
Viktor Emanuel III.
Viktor Orbán
Viktor Zvjahincev
Vilém Alexandr Nizozemský
Vincent Auriol
Virtual International Authority File
Visegrádská skupina
Vláda Édouarda Philippa
Vláda Černé Hory
Vladimir Putin
Vladyka
Vladyka (rozcestník)
Vlasta Prachatická
Vojenská intervence v Jemenu
Volby prezidenta Francie 2017
Volby prezidenta Francie 2022
Vostok 1
Vysoce intenzivní intervalový trénink
Vysokoškolský učitel
Vzdušný prostor
Walter Dornberger
Wernher von Braun
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Autorské právo#Publikovánà cizÃch autorských dÄ›l
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nefunkční externí odkazy
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:Vzhled a styl
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Sport
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wolfenstein 3D
WorldCat
Xavier Bettel
Yeşilköy
Západořímská říše
Záslužný řád Spolkové republiky Německo
Závody ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom
Zdeněk Fiala
Zeměpisné souřadnice
Zemětřesení
Zemětřesení v Černé Hoře (1979)
Zemětřesení v Dubrovníku (1667)
Zeta v době Balšićů
Zeta v době Crnojevićů
Zetská bánovina
Zla Kolata
Zoran Milanović
Zuzana Čaputová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


