A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Paríž (franc. Paris) | |||
| Hlavné mesto Francúzska | |||
Zhora-dole, zľava-doprava: Montmartre, Eiffelova veža, Louvre, Palais Garnier, Zámok Versailles, Pont des Arts, Katedrála Notre-Dame, Parížske metro a Víťazný obluk
| |||
|
|||
| Štát | |||
|---|---|---|---|
| Región | Île-de-France | ||
| Departement | Paríž | ||
| Kantón | Paríž | ||
| Rieka | Seina | ||
| Súradnice | 48°51′36″S 2°20′40″V / 48,86°S 2,344444°V | ||
| Najvyšší bod | |||
| - výška | 131 m n. m. | ||
| Najnižší bod | |||
| - výška | 28 m n. m. | ||
| Rozloha | 105,4 km² (10 540 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 2 249 975 | ||
| - aglomerácie | 12 628 266 | ||
| Hustota | 21 347,01 obyv./km² | ||
| Starosta | Anne Hidalgo (PS) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 75056 / 75001-75020, 75116 | ||
| INSEE | 75056 | ||
|
Poloha mesta Paríž
| |||
Interaktívna mapa mesta
| |||
| Wikimedia Commons: Paris | |||
| Webová stránka: www.paris.fr | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Paríž (franc. Paris, špa. París, nem. Paris, tal. Parigi) je hlavné a najväčšie mesto Francúzska, s rozlohou 105 kilometrov štvorcových.[1] Od 17. storočia je Paríž jedným z hlavných európskych centier v oblasti finančníctva, diplomacie, obchodu, módy, vedy a umenia. Paríž je centrom a sídlom vlády regiónu Île-de-France (Parížsky región), ktorý má podľa odhadov z roku 2020 populáciu 12 278 210 obyvateľov, čo je asi 18% obyvateľov Francúzska.[1] Podľa svetového prieskumu ekonomickej spravodajskej jednotky o životných nákladoch v roku 2018 bol Paríž druhým najdrahším mestom na svete po Singapure a pred Zürichom, Hongkongom, Oslom a Ženevou.[2] Iný zdroj uvádza Paríž v roku 2018 ako najdrahšie mesto na svete, spolu so Singapurom a Hongkongom.[3]
Mesto je hlavným železničným, diaľničným a leteckým dopravným strediskom obsluhovaným dvoma medzinárodnými letiskami: Letisko Charlesa de Gaulla (druhé najrušnejšie letisko v Európe) a Paríž-Orly.[4][5] Parížske metro, ktoré bolo otvorené v roku 1900, slúži denne 5,23 miliónom cestujúcim,[6] čím je druhým najrušnejším metrom v Európe po moskovskom metre. Gare du Nord je 24. najrušnejšou železničnou stanicou na svete, avšak ako prvá sa nachádza mimo Japonska, s 262 miliónmi cestujúcimi v roku 2015.[7] Paríž je známy predovšetkým svojimi múzeami a architektonickými pamiatkami: Louvre bolo v roku 2019 jedným z najnavštevovanejších múzeí umenia na svete s 9,6 miliónmi návštevníkov.[8] Musée d'Orsay, Musée Marmottan Monet a Musée de l'Orangerie sú známe svojimi zbierkami francúzskeho impresionistického umenia. Musée National d'Art Moderne má najväčšiu zbierku moderného a súčasného umenia v Európe a Musée Rodin a Musée Picasso vystavujú diela dvoch významných Parížanov. Musée des Arts et Métiers, vytvorený v roku 1794, sa venuje vede a technike. Historická štvrť pozdĺž Seiny v centre mesta je klasifikovaná ako pamiatka UNESCO. Medzi populárne pamiatky v centre mesta patrí katedrála Notre Dame, ktorá bola po požiari dňa 15. apríla 2019 zatvorená kvôli rekonštrukcii. Medzi ďalšie obľúbené turistické miesta patrí gotická kráľovská kaplnka Sainte-Chapelle, ktorá sa nachádza na Île de la Cité; Eiffelova veža, skonštruovaná pre svetovú výstavu v Paríži v roku 1889; Grand Palais a Petit Palais, ktoré boli postavené pre svetovú výstavu v Paríži v roku 1900; Arc de Triomphe na Champs-Élysées a Bazilika Sacré-Coeur na kopci Montmartre.
Paríž navštívilo v roku 2018 24,5 miliónov turistov, čo bolo stanovené podľa počtu hotelových pobytov, pričom najviac zahraničných návštevníkov pochádzalo zo Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Nemecka a Číny.[9] V roku 2018 bol po Bangkoku zaradený ako druhé najnavštevovanejšie turistické mesto na svete.[10] Futbalový klub Paris Saint-Germain a ragbyový klub Stade Français sídlia v Paríži. Stade de France s kapacitou 80 000 miest postavený pre Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 1998 sa nachádza severne od Paríža v susednej obci Saint-Denis. V Paríži sa každoročne organizuje tenisový turnaj French Open na červenej antuke Roland Garros. Mesto hostilo olympijské hry v rokoch 1900, 1924 a usporiada letné olympijské hry v roku 2024. V meste sa taktiež konali Majstrovstvá sveta FIFA v rokoch 1938 a 1998, majstrovstvá sveta v ragby v roku 2007, ako aj Majstrovstvá Európy UEFA v rokoch 1960, 1984 a 2016; každý júl sa tu končia cyklistické preteky Tour de France.
Etymológia
Názov „Paríž“ je odvodený od jeho pôvodných obyvateľov, keltského kmeňa Parisiov.[11] Mesto nie je pomenované podľa Parisa z gréckej mytológie.
Paríž je často označovaný ako „Mesto svetla“ (La Ville Lumière),[12] a to jednak metaforicky kvôli hlavnej úlohe v dobe osvietenstva, a jednak doslova preto, pretože Paríž bol jedným z prvých veľkých európskych miest, ktoré využívali plynové pouličné osvetlenie. V roku 1829 boli na Place du Carrousel, Rue de Rivoli a Place Vendôme namontované plynové svetlá. V roku 1857 boli osvetlené veľké námestia.[13] V 60. rokoch 20. storočia osvetľovali veľké námestia a ulice v Paríži 56 000 plynových lámp.[14]
Obyvatelia mesta sú v slovenčine označovaní ako „Parížania“, vo francúzštine ako Parisiens.[15]
Dejiny
Pôvodne boli najstaršie stopy ľudského osídlenia na území dnešného Paríža objavené v roku 1991 pri stavebných prácach v štvrti Bercy na ľavom brehu bývalého ramena Seiny. Pozostatky osady zo 4. a 3. tisícročia pred Kr. skrývali monoxyl, šíp a luk a kostené a kamenné nástroje.[16][17][18]
V roku 2008 bol uskutočnený archeologický objav, ktorý posúva najstaršie osídlenie až do obdobia mezolitu (8000 – 6500 pred Kr.). Neďaleko Seiny boli na predpokladanom brehu bývalého riečneho ramena v 15. obvode v ulici Rue Henry-Farman oproti parížskemu heliportu objavené pozostatky lovcov a zberačov. Miesto bolo opätovne osídlené i v neskorších dobách, v neolite a mladšej dobe železnej.[19][20]
Okolo roku 300 pred Kr. sa na ostrove v Seine usadili Galovia z kmeňa Parisiov, ktorí založili oppidum nazvané Lutetia (po slovensky Lutécia, po francúzsky Lutèce; čiže „močaristé miesto“), respektíve Lutetia Parisiorum. Tradične býva za tento ostrov považovaný ostrov Cité.
Archeologické prieskumy v rokoch 1994 – 2005 ale túto teóriu narušili. Objav veľkého opevneného priestoru o rozlohe 15 ha na území dnešného mesta Nanterre spochybňuje význam hlavného osídlenia na ostrove Cité v dobe pred rímskou nadvládou.[21][22]
Z 1. storočia pred Kr. sa zachovali zlaté mince (statéry), ktoré Parisiovia razili a tiež prvá písomná zmienka o Lutetii, ktorú zanechal Gaius Iulius Caesar z roku 53 pred Kr. vo svojich Zápiskoch o vojne galskej,[23] kde i stručne charakterizoval, že ich mesto leží na ostrove.[24] V máji 52 pred Kr. sa uskutočnila pri Lutetii bitka v ktorej zvíťazil Ceasarov vojvodca Titus Labienus nad galskými kmeňmi Aulerkov, Senonov a Parisiov. Galovia radšej zničili mosty a vypálili vlastné mesto, než by ho prenechali Rimanom. Tí však neobnovili sídlo na ostrove, ale založili nové centrum na južnom, ľavom brehu Seiny, ktorému dali tradičný rímsky pravidelný pôdorys. Oblasť okolo rieky, najmä na severnom, pravom brehu bola veľmi močaristá a územie ponúkalo len niekoľko málo pevných miest. Na juhu naopak vystupovalo návršie (dnešný Montagne Sainte-Geneviève) na ktorého vrcholku sa nachádzalo centrum novej Lutetie.[25]
Po páde rímskej nadvlády v roku 508 Chlodovik I. urobil z mesta hlavné mesto Franskej ríše. Chlodovik I. začal v roku 511 výstavbu katedrály sv. Etienna na Île de la Cité. Tam tiež vyrástla pevnosť na obranu pred Vikingami po r. 800, no 28. marca 845 bol Paríž vikingskými nájazdníkmi dobytý. Slabosť posledných karolínskych francúzskych kráľov viedla k postupnému nárastu moci parížskych grófov. Odo I., gróf parížsky, bol zvolený za kráľa Francúzska napriek nárokom Karola III. Dynastický spor bol vyriešený až v roku 987, keď bol Hugo Kapet, parížsky gróf, zvolený po smrti posledného kráľa z rodu Karolovcov za francúzskeho kráľa.
Kapet urobil z Paríža sídelné mesto svojho kráľovstva a založil kráľovský rod Kapetovcov, ktorý vládol vo Francúzsku v priamej línii až do roku 1328. Paríž ako sídlo Kapetovcov získal na význame a získal tým jasnú prevahu nad mestom Orléans.
Na začiatku 11. storočia (posledná zmienka v roku 1007) mizne titul parížskeho grófa a parížske grófstvo ako samostatné územie zaniká, lebo územie je plne v rukách kráľa.[26]


Mesto začalo vyrastať i na druhom brehu. V roku 1137 bol mestský trh presunutý z námestia Place de Grève (dnešné Place de l’Hôtel-de-Ville) na nové miesto na pravom brehu na okraji mesta. Vznikla tak tržnica, neskoršia Les Halles. Prvá zastrešená tržnica bola otvorená v roku 1181.[27] Na pravom brehu v roku 1154 začalo odvodňovanie močiarov medzi mestom a Montmartrom, čím sa začala formovať nová štvrť Marais.[28]
V roku 1163 biskup Maurice de Sully začal výstavbu katedrály Notre-Dame na ostrove Cité, ktorá nahradila predchádzajúci chrám Saint-Étienne. Pri tom bola zbúraná aj nemocnice Hôtel-Dieu a opodiaľ postavená nová. 19. mája 1182 bol vysvätený hlavný oltár katedrály.[29]
Kráľ Filip II. August (1165 – 1223) sa veľmi zaslúžil o rozvoj Paríža, lebo dal vybudovať mohutné mestské hradby. Pred svojim odchodom na tretiu križiacku výpravu nariadil vybudovať kamenné hradby okolo celého Paríža. Najprv vznikli hradby v rokoch 1190 – 1209 na pravom brehu. Na ľavom brehu prebiehala výstavba v rokoch 1200 – 1215. Chránené územia zahŕňalo 253 ha na oboch stranách rieky. Súčasne začal ako súčasť opevnenia budovať na pravom brehu na západnom okraji mesta kráľovský Louvre ako mocnú pevnosť (prvá časť bola dokončená v roku 1202),[30] kam presídlil z Palais de la Cité, tradičného kráľovského paláca na ostrove Cité.[31]
V roku 1200 sa strhla medzi študentmi a oddielmi parížskeho prévôta bitka pri ktorej zomrelo päť osôb. Aby panovník zabránil ďalším konfliktom, udelil profesorom a študentom privilégium, podľa ktorého spadali pod jurisdikciu parížskeho biskupa. Tým dal základ ku vzniku Parížskej univerzity. Univerzitu uznal pápež Inocent III. vo svojej bule v roku 1215, ktorú roku 1231 potvrdil Gregor IX.[32] Jednotlivé internáty sa sústreďovali na ľavom brehu. Najznámejšiu z nich, Collège de Sorbonne založil v roku 1257 Robert de Sorbon. S miestnou univerzitou sú spojené mená významných teológov ako napr. Albert Veľký a Tomáš Akvinský.[33]
Stredoveký Paríž sa pomaly rozdelil na dva odlišné celky. Na pravom brehu sídlil kráľ a obchodníci, prevládalo tu preto hospodárstvo a politika a na ľavom brehu Seiny sa formovalo intelektuálne centrum.
Aj dlhá vláda Ľudovít IX. (1226 – 1270) znamenala pre Paríž významné zmeny. 26. apríla 1248 bola vysvätená na ostrove Cité Sainte Chapelle,[34] v roku 1254 založil nemocnicu Quinze-Vingts určenú nevidiacim.[35]
Okolo roku 1250 vznikol Cura Regis alebo Parížsky parlament ako kráľovský súdny dvor, ktorého jedinou právomocou bolo súdiť. Napriek názvu nešlo o miestny súd, ale jeho právomoci siahali od Pikardie k Auvergne a od Pays de la Loire k Champagne.[36]
Okolo roku 1300 bol spísaný prvý zoznam názvov parížskych ulíc. V tej dobe v meste žilo asi 150 000 – 200 000 obyvateľov.

V stredoveku Paríž prosperoval ako obchodné a intelektuálne centrum, jeho rozvoj dočasne prerušovali morové epidémie v 14. storočí a potom najmä storočná vojna s Anglickom v 15. storočí, ktoré viedli k tomu, že dvor mesto prechodne dokonca opustil. Za vlády kráľa Ľudovíta XIV., Kráľa Slnka (1643 – 1715) kráľovskú rezidenciu presídlili do blízkeho Versailles. V tomto období, označovanom ako Le Grand Siècle („Veľké Storočie“), bolo v meste vybudované veľké množstvo veľkolepých palácov a ďalších budov.
Veľká francúzska revolúcia sa začala dobytím Bastily 14. júla 1789. V roku 1799 Napoleon Bonaparte využil nestabilitu novej vlády a chopil sa moci, najskôr ako prvý konzul, v roku 1804 sa potom v katedrále Notre-Dame sám korunoval za francúzskeho cisára. Chcel z Paríža vytvoriť najkrajšie mesto na svete. Za jeho vlády vyrástlo v Paríži najmä množstvo veľkolepých pomníkov. V roku 1814 Paríž dobyli anglické, pruské, rakúske a ruské vojská a Napoleon bol vypovedaný na ostrov Elbu. Do Paríža sa síce po úteku z ostrova v roku 1815 vrátil, ale po porážke pri Waterloo bol definitívne zosadený a deportovaný na Ostrov Svätej Heleny, kde v roku 1821 zomrel.
Po druhej revolúcii v r. 1848, ktorá zvrhla krátko trvajúcu monarchiu, sa v čase neistoty chopil moci štátnym prevratom Napoleonov synovec, ktorý sa ako Napoleon III. vyhlásil v r. 1851 za cisára. Za jeho vlády Paríž rozkvitol na najkrajšie mesto Európy. Za to vďačí predovšetkým barónovi Haussmannovi, ktorý realizoval veľkolepú premenu stredovekého mesta na mesto so vzdušnými bulvármi a ulicami.
Cisárstvo ukončila v roku 1870 prehraná prusko-francúzska vojna, končiaca sa obliehaním Paríža, nasledovanom Parížskou komúnou. Koniec 19. storočia predstavuje opäť obdobie veľkého rozmachu Paríža, nazývané tiež La Belle Époque („Krásna epocha“), ktoré dokumentuje usporiadanie Svetovej výstavy v r. 1889, pre ktorú bola vybudovaná Eiffelova veža, dnešný symbol Paríža. Paríž sa stal výstavným mestom, plným novo budovaných budov v štýle secesie.
V roku 1900 Paríž usporiadal letné olympijské hry a ďalšie v roku 1924.
V 60. rokoch sa Paríž opäť stal strediskom rozvoja modernej architektúry. To bolo symbolizované predovšetkým výstavbou obchodnej štvrte La Défense na západnom okraji mesta, ktorá sa stala moderným administratívnym centrom Európy. Komplex bol v roku 1989 doplnený budovou La Grande Arche („Veľký Oblúk“), ohromnou deravou kockou, do ktorej by sa vošla aj katedrála Notre-Dame. Ďalšou významnou stavbou bol mrakodrap Tour Montparnasse, vybudovaný r. 1973, v čase stavby najvyššia budova v Európe.
Geografia

Paríž sa nachádza v severostrednom Francúzsku, na severnom oblúku rieky Seiny, ktorého hrebeň zahŕňa dva ostrovy, Île Saint-Louis a väčší Île de la Cité, ktoré tvoria najstaršiu časť mesta. Ústie rieky na Lamanšskom prielive (La Manche) je od mesta asi 375 km. Mesto sa rozprestiera na oboch brehoch rieky.[37] Mesto je relatívne rovné a najnižší bod je 35 metrov nad morom. Paríž má niekoľko výrazných kopcov, z ktorých najvyšší je Montmartre s výškou 130 m.[38]
S výnimkou odľahlých parkov Bois de Boulogne a Bois de Vincennes, pokrýva Paríž územie s rozlohou 87 km2. Posledná významná anexia odľahlých území mesta v roku 1860 mu dala nielen modernú podobu, ale vytvorila aj 20 obvodov, ktorých postupnosť určuje krúživý pohyb v smere hodinových ručičiek (mestské časti). Z roku 1860 s rozlohou 78 km2 sa mestské hranice v 20. rokoch 20. storočia mierne rozšírili na 86,9 km2. V roku 1929 boli lesné parky Bois de Boulogne a Bois de Vincennes oficiálne pripojené k mestu a jeho rozloha sa zvýšila na 105 km2.[39] Metropolitná oblasť mesta má rozlohu 2 300 km2.[40]
Paríž je 450 km juhovýchodne od Londýna, 287 km južne od Calais, 305 km juhozápadne od Bruselu, 774 km severne od Marseille, 385 km severovýchodne od Nantes a 135 km juhovýchodne od Rouen (miery sú merané od katedrály Notre-Dame).[41]

Podnebie
Paríž má typické západoeurópske oceánske podnebie, ktoré je ovplyvnené severoatlantickým prúdom. Celková klíma v priebehu celého roka je mierna a mierne vlhká.[42] Letné dni sú zvyčajne teplé a príjemné s priemernými teplotami medzi 15 a 25 °C a priamym slnečným žiarením.[43] Každý rok je však niekoľko dní, kedy teplota stúpne nad 32 °C. Niekedy sa vyskytujú dlhšie obdobia intenzívnejšieho tepla, ako napríklad vlna horúčav v roku 2003, kedy teploty prekročili niekoľko týždňov 30 °C, v niektorých dňoch dosiahli 40 °C a v noci zriedka klesli.[44] Jar a jeseň majú v priemere mierne dni a svieže noci, ale menia sa a sú nestabilné. V obidvoch ročných obdobiach sa často vyskytuje prekvapivo teplé alebo chladné počasie.[45] V zime je slnečné žiarenie zriedkavé; dni sú chladné, noci chladné, ale zvyčajne nad bodom mrazu pri nízkych teplotách okolo 3 °C. Mesto niekedy vidí slabý sneh alebo blýskanie.[46]
Priemerné ročné zrážky v Paríži sú 641 mm a po celý rok sú zaznamenané rovnomerne rozložené zrážky. Mesto je však známe občasnými prudkými dažďami. Najvyššia zaznamenaná teplota bola 25. júla 2019 42,6 °C[47] a najnižšia 10. decembra 1879 -23,9 °C.[48]
| Priemerné počasie pre Paríž | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Mesiac | Jan | Feb | Mar | Apr | Máj | Jún | Júl | Aug | Sep | Okt | Nov | Dec | Rok |
| Najvyššia teplota °C (°F) | 16.1 (61) |
21.4 (71) |
25.7 (78) |
30.2 (86) |
34.8 (95) |
37.6 (100) |
42.6 (109) |
39.5 (103) |
36.2 (97) |
28.9 (84) |
21.6 (71) |
17.1 (63) |
42,6 (42,6) |
| Najvyššia priemerná teplota °C (°F) | 7.2 (45) |
8.3 (47) |
12.2 (54) |
15.6 (60) |
19.6 (67) |
22.7 (73) |
25.2 (77) |
25.0 (77) |
21.1 (70) |
16.3 (61) |
10.8 (51) |
7.5 (46) |
16,0 (61) |
| Priemerná denná teplota °C (°F) | 4.9 (41) |
5.6 (42) |
8.8 (48) |
11.5 (53) |
15.2 (59) |
18.3 (65) |
20.5 (69) |
20.3 (69) |
16.9 (62) |
13.0 (55) |
8.3 (47) |
5.5 (42) |
12,4 (54) |
| Najnižšia priemerná teplota °C (°F) | 2.7 (37) |
2.8 (37) |
5.3 (42) |
7.3 (45) |
10.9 (52) |
13.8 (57) |
15.8 (60) |
15.7 (60) |
12.7 (55) |
9.6 (49) |
5.8 (42) |
3.4 (38) |
8,8 (48) |
| Najmižšia teplota °C (°F) | -14.6 (6) |
-14.7 (6) |
-9.1 (16) |
-3.5 (26) |
-0.1 (32) |
3.1 (38) |
2.7 (37) |
6.3 (43) |
1.8 (35) |
-3.8 (25) |
-14.0 (7) |
-23.9 (-11) |
−23,9 (−23,9) |
| Zrážky mm (palce) | 51.0 (2.01) |
41.2 (1.62) |
47.6 (1.87) |
51.8 (2.04) |
63.2 (2.49) |
49.6 (1.95) |
62.3 (2.45) |
52.7 (2.07) |
47.6 (1.87) |
61.5 (2.42) |
51.1 (2.01) |
57.8 (2.28) |
637,4 (25,09) |
| Zdroj: {{{source}}} {{{accessdate}}} | |||||||||||||
Administratíva
Mestská vláda

Počas takmer celej svojej dlhej histórie s výnimkou niekoľkých krátkych období riadili Paríž priamo predstavitelia francúzskeho kráľa, cisára alebo prezidenta. Mestu nebola udelená samospráva Národným zhromaždením až do roku 1974.[49] Prvým moderným zvoleným starostom Paríža bol Jacques Chirac, zvolený 20. marca 1977, ktorý sa stal prvým starostom mesta od roku 1793. Súčasnou starostkou je Anne Hidalgo, socialistka, ktorá bola zvolená 5. apríla 2014.[50]
Starosta Paríža je volený nepriamo voličmi Paríža; voliči každého z 20 obvodov mesta volia členov do Conseil de Paris (Parížska rada), ktorá následne volí starostu. Rada sa skladá zo 163 členov, pričom každé obvody majú pridelený počet kresiel v závislosti od počtu obyvateľov, od 10 členov za každé z najmenej obývaných obvodov (1. až 9.) až po 34 členov pre najľudnatejších (15.). Rada sa volí na základe pomerného zastúpenia v uzavretom zozname v dvojkolovom systéme.[51] Zoznamy strán vyhrávajúce absolútnu väčšinu v prvom kole – alebo aspoň pluralitu v druhom kole – automaticky vyhrávajú polovicu sedadiel. Zostávajúca polovica kresiel sa prideľuje úmerne všetkým účastníkom, ktorí získajú najmenej 5% hlasov pomocou metódy najvyšších priemerov.[52] To zaisťuje, že víťazná strana alebo koalícia vždy získa väčšinu kresiel, aj keď nezískajú absolútnu väčšinu hlasov.
Rada je po zvolení vo vláde mesta prevažne pasívna, predovšetkým preto, že sa stretáva iba raz mesačne. Súčasná rada sa delí na koalíciu vľavo s 91 členmi vrátane socialistov, komunistov, zelených a extrémnej ľavice; a 71 členov za stredo-pravú, plus niekoľko členov z menších strán.[53]
Každý z 20 parížskych obvodov má svoju vlastnú radnicu a priamo volenú radu (conseil d'arrondissement), ktorá si volí starostu obvodného súdu.[54] Rada každého okresu sa skladá z členov Conseil de Paris a tiež členov, ktorí pôsobia iba v rade okresu. Počet zástupcov starostu v každom obvode sa líši v závislosti od počtu obyvateľov. Celkovo je 20 starostov v obvode a 120 zástupcov starostu.
Rozpočet mesta na rok 2018 bol 9,5 miliárd €, s deficitom 5,5 miliárd €. 7,9 miliárd € bolo určených na správu mesta a 1,7 miliardy € na investície. Počet zamestnancov mesta sa zvýšil zo 40 000 v roku 2001 na 55 000 v roku 2018. Najväčšia časť investičného rozpočtu bola určená na bývanie (262 miliónov €) a na nehnuteľnosti (142 miliónov €).[55]
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ázerbájdžán
Ázerbájdžánština
Ázerbájdžánská demokratická republika
Ázerbájdžánské letectvo
Ázerbájdžánské pozemní síly
Írán
Úřad pro koordinaci humanitárních záležitostí
Úřad Vysokého komisaře OSN pro uprchlíky
Úmrtí v roce 2022
Úmrtí v roce 2023
Číňané
Čína
Čanábský most
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2025)
Časová osa války v Pásmu Gazy
Černá Hora
Česká hymna
Česká Wikipedie
Český statistický úřad
Česko
Československo
Členské státy NATO
Čtvrtá křížová výprava
Ču Jou-sung
Říše Čching
Říše Ming
Římský statut Mezinárodního trestního soudu
Římskokatolická církev
Şəki
Şabran (rajón)
Şirvan
Şuşa?oldid=5768800
Šalomounovy ostrovy
Šamachi (rajón)
Šaría
Šiveluč
Škoda 1000 MB
Škoda Auto
Škoda Octavia (1959)
Štýrský Hradec
Štýrsko
Štěpán Trochta
Štefan Pazdera
Šuša
Šumperák
Švýcarsko
Žatec
Železo
Židovská legie
Židovská národní rada
Žofie Oranžsko-Nasavská
Воєнні дії в Карабасі (2023)
Шуша?oldid=111156792
כיבוש נגורנו קרבאך (2023)
۲۰۲۳ قاراباغ دؤیوشلری
第三次納戈爾諾-卡拉巴赫戰爭
1. červen
1. květen
1. září
10. červen
10. září
1024
1034
1085
11. duben
12. červen
1204
1254
1284
13. červen
1303
1364
1378
14. duben
1418
1454
15. červen
1529
1544
1584
1585
16. duben
1614
1624
1673
1674
17. duben
1724
1752
1764
1775
1784
1794
18. září
1809
1814
1824
1825
1854
1862
1863
1864
1873
1874
1884
19. duben
19. září
1904
1912
1913
1922
1923
1924
1925
1930
1934
1938
1939
1942
1944
1954
1963
1964
1965
1973
1974
1977
1979
1984
1992
1994
1996
2. duben
2. září
20. duben
20. září
2003
2004
2008
2009
2014
2019
2021
2023
2023年ナゴルノ・カラバフ衝突
2023年纳戈尔诺-卡拉巴赫攻势
2023년 나고르노카라바흐 충돌
2023-as hegyi-karabahi offenzíva
2023 Azerbaijani offensive in Nagorno-Karabakh
2023 Dağlık Karabağ çatışmaları
2023 Nagorno-Karabakh clashes?oldid=1176137311
22. duben
23. duben
238
24. duben
24. listopad
26. duben
28. březen
28. duben
29. srpen
30. srpen
4. červen
4. duben
5. květen
6. červen
7. září
8. červen
9. září
Ağdaş (rajón)
Ağdam (rajón)
Ağstafa (rajón)
Ağsu (rajón)
Až přijde kocour
Aanval op Nagorno-Karabach in 2023
Aaron Spelling
Abşeron (rajón)
Abcházie
Abel Posse
Achdut ha-avoda
Administrativní dělení Ázerbájdžánu
Adolf Hitler
Agathe Uwilingiyimana
Agdam
Agence France-Presse
Agentura Spojených států amerických pro mezinárodní rozvoj
Agrofert
Ahmadábád
Ahmad Jamal
Air India
Al-Džazíra
Alberto Fernández
Alfons X. Kastilský
Alfréd Wetzler
Alija
Ali Bongo Ondimba
Američtí indiáni
Americká občanská válka
Americká válka za nezávislost
Angélique du Coudray
Annalena Baerbocková
Anna Brunšvicko-Grubenhagensko-Einbecká
Anna Jurkovičová
Anthrax
Antony Blinken
Apple II
Argentina
Ariane 5
Armáda Republiky Arcach
Arménština
Arméni
Arménie
Arménská apoštolská církev
Arménská genocida
Arménská revoluční federace
Armen Tachtadžjan
Arnold Pick
Artsakh eta Azerbaijan arteko enfrentamenduak 2023an
Astara (rajón)
Atatürkovy reformy
Auguste Hauschnerová
Aun Schan Su Ťij
Auschwitz
Austrálie
Autoritní kontrola
Azerové
Azovstal
Béla IV.
Bělorusko
Bagdád
Bahá'u'lláh
Baku
Balakan (rajón)
Balbinus
Barda (město)
Barda (rajón)
Bar Giora
Bavorsko
Bejrút
Belgie
Benátská republika
Benedikt VIII.
Ben Ferencz
Ben Webster
Bettie Page
Beyləqan (rajón)
Bible
Biləsuvar (rajón)
Billboard Hot 100
Binární diagram železo-uhlík
Biologická zbraň
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Puebly
Blahoslavený
Boca Chica (Texas)
Bohuslav Korejs
Bolševici
Bombové útoky na madridské vlaky 2004
Bouře Daniel
Brazílie
Brestlitevský mír
Brian Wilson
Budín (Budapešť)
Bulharsko
Bursa
Burundi
Bzenecká lípa
Callisto
Chankendi
Charles Michel
Charlie Rouse
Chathamské ostrovy
Chemický prvek
Chiva
Chrysococcyx
Churšidbanu Natavanová
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
Craig Breen
Děti z Izieu
Dětský fond Organizace spojených národů
Daşkəsən (rajón)
Dagestán
Dana Němcová
Dana Puchnarová
Dauhá
David Ben Gurion
Deklarace nezávislosti Státu Izrael
Derna
Digital object identifier
Diskuse:Šuša
Diskuse k Wikipedii:Vybraná výročí dne/3. duben
Dmitrij Medveděv
Dmitrij Peskov
Dobře placená procházka
Doněck
Doněcká lidová republika
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Donald Trump
Druhá bitva o Atlantik
Druhá světová válka
Druhá válka o Náhorní Karabach
Dušan Porubský
Dušan Vrchoslav
Dynastie Jižní Ming
Eclipse (kůň)
Eierschecke
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Elba
Elena Pampulovová
Emanuel Macek
Emilia Galotti
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Endeavour (raketoplán)
Endel Tulving
Enfrentamientos entre Azerbaiyán y Artsaj de 2023
Enfrontaments entre l'Azerbaidjan i l'Artsakh de 2023
Enver Paša
Erzurum
Esmá'íl Qáání
Etnická čistka
Etnologie
Eugenius Warming
Eurasie
Europa (měsíc)
Eva Decroix
Evropa
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
Fázový přechod
Füzuli (rajón)
Ferejdún Abbásí Davání
Ferenc Szisz
Fidesz – Maďarská občanská unie
Finsko
First-person shooter
Fontainebleauská smlouva (1814)
Fosfor
Francie
Francouzská intervence v Mexiku
Francouzská národní knihovna
Frank Capone
František (papež)
Franz von Bayros
Frederick Forsyth
Frontman
Fuzuli
Göygöl (rajón)
Günter Pfitzmann
Gabon
Galileovy měsíce
Ganymedes (měsíc)
Garabag krizisi (2023)
Gavin Newsom
Gemeinsame Normdatei
Geodata
Georges Danton
George W. Bush
George Washington
Gestapo
Gianni Vattimo
Giao tranh Nagorno-Karabakh 2023
Gilotina
Gjandža
Gmail
Google+
Goris
Gotthold Ephraim Lessing
Grafit
Gruzie
Guerre de 2023 au Haut-Karabagh
Guinea
Gulistánská dohoda
Guvernér (Spojené státy americké)
Guy Lafleur
Gyöngyös
H-IIA
Ha-Šomer
Hagana
Hakan Fidan
Hamás
Havýšovití
Hayley Williams
Hedvábí
Hejdar Alijev
Histadrut
Hlavní město
Hlavní strana
Hnízdní parazitismus
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Holokaust
Hospodářský růst
Hudební skladatel
Humberto de Alencar Castelo Branco
Husitství
Hustota zalidnění
Hutuové
IBM
IBM System/360
Ignacio Zaragoza
III wojna o Górski Karabach
Ilham Alijev
Indická kosmická agentura
Indicko-pákistánská krize (2025)
Indie
Indonésie
Ingenuity
Inkubace vejce
Inocenc IV.
International Standard Book Number
International Standard Serial Number
Irsko
ISO 3166-2
Istanbulská univerzita
Ivan Andreadis
Ivan Pop
Izrael
Izraelské letecké útoky na Írán (červen 2025)
I Če-mjong
Józef Ulma, Wiktoria Ulma a jejich sedm dětí
Jacques Gaillot
Jaderná elektrárna Dukovany
Jakobínský teror
Jakov Milatović
Jana Lorencová
Janez Janša
Janovy pašije
Jan Fischer
Jan II. Francouzský
Jan Kostrhun
Jan Wieczorek
Japonsko
Jaroslav Bauer
Jaroslav Cejp
Jaroslav Opat
JAXA
Jekatěrinburg
Jerevan
Jeruzalém
Jevlach
Jiří Šlitr
Jiří Suchý
Jižní Kavkaz
Jižní Korea
Jicchak Ben Cvi
Joe Biden
Johannes Mario Simmel
Johann Sebastian Bach
Johann Strauss mladší
John L. Gaunt
John Stanley Marshall
Josef Hrbata
Josef Vaněk (architekt)
Joseph Nérette
Josep Borrell
Josep Fusté
Jude Slavie
Julius Meinl I.
Jupiter (planeta)
Jupiter Icy Moons Explorer
Juri
Jusif Vezir Čemenzeminli
Kádžárovci
Křížové výpravy
Křemík
Kašmír
Kalifornie
Kaligrafie
Kamčatka
Kamaz
Kanada
Karabašský chanát
Karavanseráj
Karbid železa
Karel II. z Lichtensteinu-Castelcorna
Karel Lustig
Karel Mazanec
Karel Pražák (podnikatel)
Karel Strakatý
Karel V. Francouzský
Karol Nawrocki
Kastilské království
Katar
Katedrála Krista Spasitele (Šuša)
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kavkaz
Kavkazští Němci
Kavkazská Albánie
Kavkaz (region)
Kayseri
Kazachstán
KHNP
Kidd Jordan
Kim Kardashianová
Klaus Schulze
Klement VII. (vzdoropapež)
Kníže
Kolonizace Severní Ameriky
Koncentrační tábor
Konfederované státy americké
Konflikt v Náhorním Karabachu (2023)
Konstantinopol
Konstantin von Neurath
Kontinentální armáda
Koronograf
Kostnický koncil
Království Velké Británie
Krymská operace
Kukačka nádherná
Kukačky
Kuo-c’-ťien
Kurdistán
Lačin
Lačinský koridor
Lanová dráha na Petřín
Lansana Conté
Leónské království
Lednové povstání
Lenkoran
Letiště Londýn-Gatwick
Let Air India 171
Libanon
Librační centrum
Library of Congress Control Number
Libye
Limita
Lipsko
Litina
Lockheed F-117 Nighthawk
London Bridge
Los Angeles
Lotyšsko
Louis-Zéphirin Moreau
Lyman Hall (politik)
Málo dotčený taxon
Múte Bourup Egede
Město
Maďarsko
Madagaskar
Madrid
MAFRA
Mahulena Čejková
Maia Sanduová
Mainframe
Main Page/cs
Malta
Mamlúci
Mangan
Manuel Estiarte
Maorové
Mapaj
Marc Andreessen
Marija Zacharovová
Mariupol
Marlon Brando
Maroko
Marxismus
Mary Quantová
Maxmilián I. Mexický
Meda Mládková
MediaWiki
Medikán
Meduza
Metro v Panamě
Metro v Seville
Mexický císař
Mezinárodní červený kříž
Mezinárodní měnový fond
Mezinárodní poznávací značka
Mezinárodní soudní dvůr
Mezinárodní svaz ochrany přírody
Mezinárodní trestní soud
Michael IV. Paflagoňan
Microsoft
Milánské vévodství
Milo Đukanović
Mingačevir
Ministerstvo pro Evropu a zahraniční věci (Francie)
Mircea Snegur
Miroslav Hýll
Miroslav Skála
Mistrovství světa v ragby 2023
Mittelbau-Dora
Moldavsko
Moluky
Mongolové
Moskevský Kreml
Moskva
Mount Washington
Mugam
Murtuza Mamadov
MusicBrainz
Muzikologie
Mwai Kibaki
Myanmar
Mys Fligely
Náhorní Karabach
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní garda Spojených států amerických
Národní knihovna České republiky
Národní liga pro demokracii
Německo
Nachičevan
Nachičevanská autonomní republika
Nadace Wikimedia
Nadmořská výška
Naftalan
Nanking
Napoleonské války
Napoleon Bonaparte
Napoleon II.
Netopýr (opereta)
Netscape Communications Corporation
Nigel Lawson
Nikita Sergejevič Chruščov
Nikol Pašinjan
Nourúz
Nová Guinea
Nová Kaledonie
Nový Zéland
Novi Pazar
Nukleárie
Občanská demokratická strana
Obyvatelstvo
Ocel
Oděsa
Ofensiva azerbaijana no Alto Carabaque em 2023
Offensiva azera nel Nagorno Karabakh del 2023
Offensive Aserbaidschans gegen Arzach (September 2023)
Oliver Goldsmith
OpenStreetMap
Operace Tungsten
Operasi antiteror di Karabakh (September 2023)
Ordnungspolizei
Organizace islámské spolupráce
Organizace pro bezpečnost a spolupráci v Evropě
Organizace pro výživu a zemědělství
Organizace Smlouvy o kolektivní bezpečnosti
Organizace spojených národů
Organizace turkických států
Osmanská říše
Osmansko-habsburské války
Ozbrojené síly Ázerbájdžánu
Pásmo Gazy
Přívalová povodeň
Příze
Předseda Evropské rady
Přemysl Otakar II.
Paříž
Pařížská mírová konference (1919)
Pařížská smlouva (1783)
Padělek
Palestina v osmanském období
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Panturkismus
Papež
Paramore
Parlamentní volby v Maďarsku 2014
Pavol Mešťan
Pečeť
Perseverance
Petrohrad
Petr Charvát
Petr Pavel
Pivní puč
Po'alej Cijon
Pocahontas
Poddruh
Podněstří
Pogrom
Polar Satellite Launch Vehicle
Polsko
Poltava
Portál:Ázerbájdžán
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portál:Válka a vojenství
Povijnice batátová
Právo a spravedlnost
Pražský hrad
Praha
Pravda (noviny)
Prezidentské volby v Polsku 2025
Prezident Černé Hory
Prezident České republiky
Prezident Brazílie
Prezident Izraele
Prezident Jižní Koreje
Prezident Litvy
Prezident Polska
Prezident Turecka
Program Zond
Proruské nepokoje na Ukrajině 2014
Protektorát
Protektorát Čechy a Morava
Protesty v Los Angeles 2025
První obléhání Vídně
První válka o Náhorní Karabach
Ptačí hnízdo
Pupienus
Qəbələ
Qəbələ (rajón)
Q122700456
Q158903
Q158903#identifiers
Q158903#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q593872
Q593872#identifiers
Q593872#identifiers|Editovat na Wikidatech
Qarabağda döyüşlər (2023)
Qobustan (rajón)
Qorabogʻ inqirozi (2023)
Rádio Impuls
Radar
Rada bezpečnosti OSN
Radim Uzel
Rajón
Rakousko
Rakousko-uherská expedice k severnímu pólu
Recep Tayyip Erdoğan
Recital 64
Rentgenová astronomie
Republika Arcach
Rheinische Post
Robert Allason
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Rock
Rock Around the Clock
Rodné jméno
Roger Whittaker
Rolandas Paksas
Roman III. Argyros
Romuald Traugutt
Ropa
Royal Air Force
Royal Canadian Air Force
Roza Šaninová
Rozloha
Ruční pletení
Ruština
Rudá armáda
Rudolf Vrba
Ruská akademie věd
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Ruské impérium
Rusko
Rusko-perská válka (1804–1813)
Rusko-perská válka (1826–1828)
Ruy Lopez de Villalobos
Rwanda
Rwandská genocida
Rychlost větru
Síra
Süreyya Ağaoğlu
Sýrie
Sədərək (rajón)
Sabirabad (rajón)
Sailor Moon
Samantha Powerová
Sancho IV. Kastilský
Santa Cruz (souostroví)
Semafor (divadlo)
Sergej Šamba
Sergio Gori
Severní loďstvo
Severní Rhodesie
Severoatlantická aliance
Seznam mezinárodních směrových čísel
Seznam ministrů spravedlnosti České republiky
Seznam prezidentů Spojených států amerických
Seznam skupin označených za teroristické
Shusha?oldid=201087857
Sibiř
Sionismus
Sipáhí
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Slzný plyn
Smuha MacDonaldova
Sněmovna reprezentantů Spojených států amerických
Sopečná erupce
Soubor:Şuşa 2021-ci il oktyabr fotokollaj.png
Soubor:Պարսպապատեր 03.jpg
Soubor:2014 Škoda Museum, Škoda Octavia typ 985 1906 01.JPG
Soubor:2014 Szuszi, Katedra Chrystusa Zbawiciela (09).jpg
Soubor:2023 Nagorno-Karabakh War.svg
Soubor:Alfonso x el sabio.jpg
Soubor:Alstom Metropolis trainset - Metro de Panama.jpg
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Azerbaijani cafe in Shusha.png
Soubor:Azerbaijani civilians killed by Armenian landmines.jpg
Soubor:Azerbaijani soldiers fighting in Karabakh in trenches, 2023 (1).jpg
Soubor:Bettie Page-2.jpg
Soubor:Bust of Molla Panah Vagif in Shusha, Azerbaijan (crop).jpg
Soubor:Chickamauga.jpg
Soubor:Dejuinne - Charles V of France.jpg
Soubor:Eclipse(horse).jpg
Soubor:Emperador Maximiliano I de Mexico.jpg
Soubor:EPP Summit, Brussels; October 2014 (15422109478).jpg
Soubor:Ethnic Armenians evacuated from their homes.png
Soubor:Ethnic Armenians of Nagorno-Karabakh evacuated from their homes.png
Soubor:Ethnic Armenians of Nagorno-Karabakh evacuate from their homes.png
Soubor:Ethnic Armenians of Nagorno-Karabakh seeking refuge due to attacks by Azerbaijani armed forces.png
Soubor:Ethnic Armenian woman from Nagorno-Karabakh wounded.png
Soubor:Ferrite-perlite-steel-A285.jpeg
Soubor:Flag of Koryakia.svg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:Freiberger Eierschecke.jpg
Soubor:Gabala lake.jpg
Soubor:IBM System360 Model 30.jpg
Soubor:Ilham Aliyev addressed the nation, 2023.jpg
Soubor:International reactions to the 2023 Nagorno-Karabakh clashes.svg
Soubor:J Fischer (2012) - cropped.JPG
Soubor:Kap Fligely 4 2012-08-10.jpg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Narodni Divadlo, Estates Theater, Prague - 8638.jpg
Soubor:OldLondonBridge.JPG
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Qabala District in Azerbaijan 2021.svg
Soubor:Rainbow yarn for knitting, display in front of a needlework shop in Graz, Austria, GW23-100.jpg
Soubor:RiP2013 Paramore Hayley Williams 0003.jpg
Soubor:Second Alley of Martyrs, September 2023 10.jpg
Soubor:Shining Bronze-Cuckoo Dayboro.JPG
Soubor:Shusha 1920.jpg
Soubor:Shusha 2010.jpg
Soubor:Shusha in Moharrem.jpg
Soubor:Sumperak - kresba.jpg
Soubor:Tragedy by the Sea.jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Yitzhak Ben-Zvi.jpg
Sovětský svaz
SpaceX
SpaceX South Texas launch site
Space Shuttle
Speciální:Co odkazuje na/Konflikt v Náhorním Karabachu (2023)
Speciální:Hledání
Speciální:Kategorie
Speciální:Moje diskuse
Speciální:Moje příspěvky
Speciální:Náhodná stránka
Speciální:Nové stránky
Speciální:Poslední změny
Speciální:Související změny/Konflikt v Náhorním Karabachu (2023)
Speciální:Speciální stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/0-415-30219-6
Speciální:Zdroje knih/978-0-19-186632-6
Speciální:Zdroje knih/978-0-8147-6032-1
Speciální:Zdroje knih/978-1-59884-948-6
Speciální:Zdroje knih/9781873194201
Speciální:Zdroje knih/9785852470249
Spojené arabské emiráty
Spojené království
Spojené státy americké
Srbsko
Srdečná dohoda
SS Tanais
Stát
Státní tajemník
Stát Palestina
Stěpanakert
Střízlíkovec chathamský
Střízlíkovec novokaledonský
Střízlíkovec novozélandský
Střelba ve škole ve Štýrském Hradci 2025
Starosta
Starship (SpaceX)
Starship Test Flight
Stavovské divadlo
STS-59
Sukobi u Gorskom Karabahu 2023.
Sukob u Nagorno-Karabahu 2023. godine
Sumqayıt
Suspendování
Světová ekonomika
Světová zdravotnická organizace
Světové dědictví
Světové dědictví (Česko)
Sverdlovský incident
Synthesia
Tádžikistán
Třída T 47
Tabríz
Tbilisi
Technické železo
Teplota
Texas
The Beatles
Tibor Kincses
Tichomoří
Tirpitz (1939)
Tiskař
Tobol Kostanaj FK
Turecko
Turkestán (město)
Tutsiové
Tygr
Uhlík
Ukrajina
UNESCO
Uzbekistán
Uzeir Hadžibekov
Václav Klaus
Válka páté koalice
Válka v Pásmu Gazy
Vídeň
Východní fronta (druhá světová válka)
V-2
Valné shromáždění OSN
Valparaíso
Vanuatu
Vatikán
Veliko Tarnovo
Velká francouzská revoluce
Velký pátek
Venuše (planeta)
Veszprém
Veto
Vichistická Francie
Victor Hensen
Viktor Orbán
Viktor Zvjahincev
Viola Zinková
Violeta Chamorro
Virtual International Authority File
Vláda Černé Hory
Vláda Jana Fischera
Vláda Petra Fialy
Vladimír Zápotocký
Vladimir Kara-Murza
Vladimir Putin
Vladlen Tatarskij
Vlajka Korjackého autonomního okruhu
Vlasta Prachatická
Vojenská junta
Vojenský převrat v Myanmaru 2021
Volby do Knesetu 1949
Volby prezidenta Francie 2022
Vratislav Effenberger
Vratislav II.
Vzdušný prostor
Wiki
Wikicesty:Hlavní strana
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikidata:Main Page
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Článek týdne/2025
Wikipedie:Autorské právo#Publikovánà cizÃch autorských dÄ›l
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Nezaujatý úhel pohledu
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Obrázek týdne/2025
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Věrohodné zdroje
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne
Wikipedie:Vybraná výročí dne/únor
Wikipedie:Vybraná výročí dne/červen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/červenec
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/1. duben
Wikipedie:Vybraná výročí dne/10. duben
Wikipedie:Vybraná výročí dne/11. duben
Wikipedie:Vybraná výročí dne/2. duben
Wikipedie:Vybraná výročí dne/3. duben
Wikipedie:Vybraná výročí dne/4. duben
Wikipedie:Vybraná výročí dne/5. duben
Wikipedie:Vybraná výročí dne/6. duben
Wikipedie:Vybraná výročí dne/7. duben
Wikipedie:Vybraná výročí dne/8. duben
Wikipedie:Vybraná výročí dne/9. duben
Wikipedie:Vybraná výročí dne/březen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/leden
Wikipedie:Vybraná výročí dne/listopad
Wikipedie:Vybraná výročí dne/prosinec
Wikipedie:Vybraná výročí dne/srpen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/září
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zajímavosti/2025
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Windows XP
Wolfenstein 3D
XRISM
Yardımlı (rajón)
Zábavní pyrotechnika
Základní kámen
Zangilanský rajón
Zatčení
Zdeněk Fiala
Zdeněk Návrat
Zdeněk Ziegler
Zeměpisné souřadnice
Zemětřesení v Maroku 2023
Zobák
Zoe (císařovna)
Zoltán Horváth
Zond 1
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


