Parlament Českej republiky čes. Parlament České republiky
Štát	Česko
Moc	zákonodarná (legislatíva)
Typ	dvojkomorový parlament
Komory
Horná komora	Senát
Dolná komora	Poslanecká snemovňa
Vedenie
Predseda Senátu	Miloš Vystrčil (ODS)
Predsedníčka Snemovne	Markéta Pekarová Adamová (TOP 09)
Zloženie
Senát
Počet senátorov	81
Politické subjekty	Koalícia (20)      ČSSD (13)      ANO (7) Opozícia (61)      ODS (18)      STAN (18)      KDU-ČSL (15)      SEN 21 (6)      nezávislí (2)      S.cz (1)      „OSN“ (1)
Poslanecká snemovňa
Počet poslancov	200
Politické subjekty	Vláda (108)      SPOLU (71)      KDÚ-ČSL      ODS      TOP 09      Piráti a starostové (37) {{legenda|#232C77|Piráti}}      Starostové a nezávislí Opozícia (92)      ANO (72)      SPD (20)
Voľby
Posledné voľby Senát	1. kolo: 5. – 6. 10. 2018 2. kolo: 12. – 13. 10. 2018
Posledné voľby Poslanecká snemovňa	8. – 9. 10. 2021
Miesto zasadania
Valdštejnský palác, Malá Strana, Praha Senát
Thunovský palác, Malá Strana, Praha Poslanecká snemovňa
Externé odkazy
Web stránky	https://www.senat.cz/ http://www.psp.cz
Wikimedia Commons	Parlament Českej republiky (multimediálne súbory)
Politický portál  Český portál

Parlament Českej republiky je dvojkomorový zákonodarný zbor Českej republiky. Tvorí ho Poslanecká snemovňa (dolná komora) a Senát (horná komora).

Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky vznikla 1. januára 1993 premenovaním Českej národnej rady. Poslanecká snemovňa je tvorená 200 poslancami volenými na štyri roky pomerným volebným systémom.

Senát Parlamentu Českej republiky sa prvýkrát naplnil až po voľbách na jeseň roku 1996. Senát tvorí 81 senátorov volených na šesť rokov väčšinovým volebným systémom, každé dva roky sa vymení tretina Senátu. Senát je nerozpustiteľný.

Podľa čl. 20 Ústavy Českej republiky nesmie byť nikto členom oboch parlamentných komôr súčasne.^[1]

Predchodcovia

Na území dnešného Česka v minulosti pôsobili rôzne druhy snemov, a to český, moravský a sliezský krajinský snem, rakúsky Ríšsky snem a rôzne československé parlamenty. (Národné zhromaždenie)

História

Parlament Českej republiky vznikol na základne dočasného ustanovenia čl. 106 odst. 1 Ústavy Českej republiky 1/1993 Sb. dňom nadobudnutia účinnosti Ústavy, teda k 1. januáru 1993, z Českej národnej rady, ktorá sa stala Poslaneckou snemovňou pre volebné obdobie do 6. júna 1996.

Čl. 106 odst. 1 Ústavy Českej republiky stanovil, že pokiaľ nie je zvolený Senát, tak funkcie Senátu Dočasný Senát, ktorý sa zriadi spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom do nadobudnutia účinnosti takého zákona vykonáva funkcie Senátu Poslanecká snemovňa. Dočasný Senát však nebol nikdy zriadený a Poslanecká snemovňa vykonávala funkcie Senátu až do jesene 1996, kedy sa voľbami naplnil riadny Senát. V prvých voľbách do Senátu bolo zvolených všetkých 81 senátorov naraz, avšak len tretina z nich na celé šesťročné funkčné obdobie, ostatné dve tretiny senátorov mali skrátené funkčné obdobie na dve alebo jednu tretinu riadneho funkčného obdobia.

Ústavné právomoci

Štruktúru a právomoci parlamentu, spôsob jeho rozhodovania a spôsob volieb jeho členov a podmienky ich mandátov ustanovila Ústava Českej republiky č. 1/1993 Sb., prijatá Českou národnou radou. Niektoré podrobnosti ustanovil zákon č. 247/1995 Sb., o voľbách do Parlamentu Českej republiky.

Parlament Českej republiky:

• vykonáva zákonodarnú moc
• má právo meniť Ústavu Českej republiky
• ratifikuje medzinárodné zmluvy
• vyslovuje dôveru alebo nedôveru vláde (len Poslanecká snemovňa)
• schvaľuje rozpočet vlády na nasledujúci rok a prejednáva štátny záverečný účet minulého roku (len Poslanecká snemovňa)
• pre vyštrenie vecí verejného záujmu môže zriadiť vyšetrovaciu komisiu (len Poslanecká snemovňa)
• rozhoduje o vyhlásení vojnového stavu v prípade napadnutia alebo plnení medzinárodných záväzkov a rozhoduje o účasti Českej republiky v obranných systémoch NATO
• vyslovuje súhlas s vyslaním armády mimo územie štátu, tak ako aj s pobytom cudzích vojsk na území Česka (ak nerozhodne vláda)
• vyslovuje súhlas s vymenovaním sudcov Ústavného súdu Českej republiky (len Senát)

Sídlo a kancelárie

22. septembra 1992 prijala Česká národná rada zákon č. 465/1992 Sb., o sídle Českej národnej rady, účinný od 15. októbra 1992. Tento zákon ako sídlo ČNR vymedzil komplex budov čp. 176, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 6, 7, 8 a 518 na Malej Strane v Prahe a zároveň v § 3 vyhlásil celý tento komplex za národnú kultúrnu pamiatku a zaviazal vládu, aby vydala nariadenie, ktorým sa stanoví spôsob ochrany. Vláda tak učinila svojím nariadením č. 118/1993 Sb.

Potom stanovil sídlo parlamentu, teda obidvoch jeho komôr, ich orgánov, senátorov, poslancov, Kancelárie Senátu a Kancelárie Poslaneckej snemovne zákon č. 59/1996 Sb., o sídle Parlamentu Českej republiky, ktorý taktiež celý komplex prehlásil za národnú kulturnu pamiatku. Ten istý zákon tiež ustanovil Kanceláriu Senátu a Kanceláriu Poslaneckej snemovne ako štátne rozpočtové organizácie.

Sídlom Senátu je areál Valdštejnského paláca spolu s Valdštejnskou záhradou, Valdštejnskou jazdiarňou a tiež Kolovratským palácom a Malým Fürstenberským palácom.

Sídlo Poslaneckej snemovne sa nachádza v troch blokoch domov a palácov v oblasti medzi Malostranským a Valdštejnským námestím, okolo ulíc Sněmovní a Thunovská. K sídlu patrí najmä Thunovský palác, kde zasadá plénum, ďalej k sídlu patrí dom čp. 1 na severnej strane Malostranského námestia, Palác Smiřižických, Šternberský palác a tiež domy čp. 518 a čp. 8.

• 

  Zasadacia sála Senátu

• 

  Zasadacia sála Poslaneckej snemovne

Referencie

Pozri aj

• Senát parlamentu Českej republiky
• Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky
• Zoznam predsedov Senátu Parlamentu Českej republiky
• Zoznam predsedov Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky

Externé odkazy

• Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky
• Senát Parlamentu Českej republiky

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Parlament České republiky na českej Wikipédii.