Pavel Blaho
slovenský lekár, publicista a politik
Iné mená	Pavel Skalický
Narodenie	25.03.186725. marec 1867 Skalica, Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie	29. november 1927 (60 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko
Alma mater	Viedenská univerzita
Rodičia	Ján Blaha Mária, rod. Bellayová
Manželka	Gizela, rod. Okániková
Deti	Ján, Pavol, Vladimír
Odkazy
Commons	Pavel Blaho
Biografický portál

Dr. Pavel Blaho alebo Pavol Blaho (pseudonym: Pavel Skalický; * 25. marec 1867, Skalica – † 29. november 1927, Bratislava) bol slovenský lekár, publicista, politik a národný buditeľ.

Život

• Otec: Ján Blaha
• Matka: Mária Bellay

Otec Pavla Blahu bol roľníkom, neskôr bohatým mešťanom v Skalici.

Štúdium

Študoval na gymnáziu v Skalici a v Trnave, kde maturoval v roku 1887. Od roku 1889 študoval medicínu na univerzite vo Viedni.

Novinárska činnosť

Počas štúdia pracoval v akademickom spolku Tatran, neskôr bol jeho predsedom. Keď na popud uhorskej vlády bola zastavená činnosť Tatranu, Blaho spolu s Wagnerom založil spolok Národ, v ktorom sa okrem študentov schádzali aj mladí remeselníci a robotníci. Bol dopisovateľom Amerikánsko-slovenských novín. V lete 1893 odišiel na pozvanie Petra V. Rovnianka do USA, kde pracoval ako redaktor v Amerikánsko-slovenských novinách. V roku 1896 bol spoluzakladateľom Českoslovanskej jednoty. Po skončení štúdia sa vrátil do Skalice a otvoril si tam ordináciu.

Venoval sa aj novinárskej a publikačnej činnosti. V roku 1898 začal vydávať ľudový kalendár Nová domová pokladnica, ktorý vychádzal až do prvej svetovej vojny (1914). Spolu s Vavrom Šrobárom založil časopis Hlas a bol jeho prvým šéfredaktorom. Časopis vystupoval proti pasivite Slovenskej národnej strany. Okolo časopisu sa sústredila skupina mladých národne orientovaných ľudí a celá táto nová generácia slovenských politikov sa podľa časopisu nazývala hlasná generácia. Zaslúžil sa tiež o vydávanie periodík Pokrok (1903 – 1916) a Ľudové noviny (1907 – 1910, viedol redakciu).

Podnikanie

Popri lekárskej praxi sa angažoval aj v zakladaní potravných a peňažných družstiev. V roku 1898 založil Gazdovsko-potravný spolok v Skalici, ktorý bol podnetom pre zakladanie podobných spolkov na západnom Slovensku. Podieľal sa aj na vzniku potravného družstva v Gbeloch v roku 1901. V roku 1904 uviedol do prevádzky Roľnícke mliekarenské družstvo v Skalici. Založil Družstvo na nákup a speňaženie ľudového priemyslu, ktoré organizovalo obchod so slovenskými výšivkami. Založil približne 100 potravných, úverových a svojpomocných družstiev.

V roku 1907 založil Obchodnú banku v Skalici a v júni 1909 založil Roľnícku a priemyselnú banku vo Veľkých Levároch, ktorá sa v roku 1917 sfúzovala s Meštianskou bankou v Topoľčanoch a o dva roky neskôr s Obchodnou bankou v Skalici. V roku 1919 preniesol sídlo banky do Malaciek a ešte v tom istom roku do Bratislavy. V roku 1920 sa banka v zmysle zmluvy s Michalom Bosákom zmenila na Americko-slovenskú banku so sídlom v Bratislave. Blaho potom pôsobil ako predseda alebo podpredseda správnej rady Americko-slovenskej banky až do svojej smrti.

Politika a verejný život

Organizoval divadelné predstavenia skalických ochotníkov. Na Záhorí zakladal spolky triezvosti, ľudové knižnice. V Skalici založil spevokol. V roku 1905 tam dal vybudovať Spolkový dom v Skalici, pri ktorom o rok neskôr založil aj múzeum, ktorého základom sa stala jeho zbierka ľudovoumeleckých výrobkov.

Spolu s Milanom Hodžom boli predstaviteľmi raného agrarizmu na Slovensku. V rokoch 1906 – 1913 organizoval roľnícke zjazdy v Skalici a stal sa prvým riaditeľom Ústredného družstva pre hospodárstvo a obchod založeného v roku 1912 v Budapešti.

Od roku 1899 bol členom mestského zastupiteľstva v Skalici a v roku 1906 bol zvolený za poslanca uhorského snemu za okres Svätý Ján. Za poslanca bol zvolený aj druhýkrát v roku 1910. V sneme vystupoval proti Apponyiho školským zákonom.

V rokoch 1903 – 1914 a 1918 pracoval ako sezónny lekár v kúpeloch Luhačovice. V rokoch 1908 – 1914 bol hlavným organizátorom porád Českoslovanskej jednoty v Luhačoviciach. V roku 1912 odišiel druhýkrát do USA, kde navštívil krajanské spolky a prednášal o postavení Slovákov v Uhorsku. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako vojenský lekár v Kroměříži (1914 – 1916) a v Stoličnom Belehrade (1916). Od roku 1917 bol na zdravotnej dovolenke.

Po vzniku Slovenskej národnej rady sa stal jej členom, pre chorobu však nebol aktívny. Bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Od 6. novembra 1918 menovaný povereníkom pražského Národného výboru pre politickú administratívu, poľnohospodárstvo a zásobovanie v prvej dočasnej vláde na Slovensku. Od 17. decembra 1918 referent poľnohospodárstva na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska. V rokoch 1918 – 1920 bol členom Revolučného národného zhromaždenia, v rokoch 1920 – 1927 poslancom Národného zhromaždenia za agrárnu stranu. Od roku 1920 predseda dozorného výboru Ústredného družstva v Bratislave. Od roku 1921 predseda Zemedelskej rady.

Je pochovaný v Skalici.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavel Blaho (1867)

Literatúra

• PEKNÍK, Miroslav; BARTLOVÁ, Alena; BLAHOVÁ, Eva; ČELKO, Vojtech; DUBNIČKA, Ivan, ĎURIŠKA, Zdenko; GBÚROVÁ, Marcela; GONĚC, Vladimír; HANULA, Matej; a kol. Dr. Pavel Blaho : politik a národnoosvetový pracovník. 1. vyd. Bratislava : Ústav politických vied SAV, 2022. 367 s. ISBN 978-80-224-1963-5.
• LUKÁČOVÁ, Viera. V službách človečenstva : zo života MUDr. Pavla Blaha. 2. vyd. Skalica : Záhorské múzeum v Skalici, 2017. 159 s. ISBN 978-80-85446-92-0.
• JANŠÁK, Štefan. Život Dr. Pavla Blahu. 1. vyd. Zväzok 1. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1947. 482 s.
• JANŠÁK, Štefan. Život Dr. Pavla Blahu. 1. vyd. Zväzok 2. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1947. 523 s.

 Externé odkazy

• Záznam o narodení a krste v matrike riadok 737 - Skalica