A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pavel Maňka | |
slovenský výtvarník | |
Narodenie | 21. máj 1929 Levice, Česko-Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 4. september 2015 (86 rokov) Bratislava, Slovensko |
Bydlisko | Pohronská ulica, Bratislava |
Národnosť | Slovenská |
Zamestnanie | Akademický Maliar |
Známy vďaka | umeleckej tvorbe |
Alma mater | VŠVU, Bratislava (1951-1956) |
Rodičia | Irena a Július Maňka |
Pavel Maňka (* 21. máj 1929, Levice – † 4. september 2015, Bratislava) bol slovenský výtvarník. Bol modernista, avantgardista, letec, maliar, konštruktér a konštruktivista, soliterista a filozof. Uzavretý experimentátor a konštruktér, jeden z priekopníkov abstraktno-geometrickej tendencie na Slovensku.
Životopis
Rodisko, štúdiá, vzdelanie
Pavel Maňka sa narodil 21. mája 1929 v Leviciach. Do Bratislavy (Nové Mesto) sa presťahoval s dvomi bratmi Igorom a Tomášom, a rodičmi Irenou a Júliusom v roku 1945. Traja bratia tu zažili rozkvet vetroňov v Dúbravke a na Vajnorskom letisku. Vášeň k lietaniu Pavla Maňku sprevádzala celý život, menila len formu.
Po absolvovaní strednej Školy umeleckého priemyslu študoval v rokoch 1951 – 1956 na VŠVU v Bratislave u prof. Jána Želibského.
Jeho hľadanie výtvarného prejavu prebiehalo v kontexte s vývojom abstraktného umenia v Európe. Od roku 1961 sa zúčastňoval na neverejných výstavách abstraktnej tvorby. Bol členom klubu Konkrétistov a od roku 1969 vystavoval s mladými talentami v Bratislave, Prahe, Viedni, Brne a ďalších mestách. Slovenské publikum veľmi nerozumelo jeho moderným víziám, o to viac bol úspešný na sérii výstav v galériách českých miest v 60-tych rokoch 20. storočia. V rokoch 1969 – 1989, počas socializmu, bola moderná abstraktná tvorba považovaná za problematickú a Pavel Maňka sa stiahol z verejného života; tvoril v ateliéri na Pohronskej ulici.
Od roku 1991 vystavoval na spoločných výstavách a salónoch. Samostatnú výstavu mal v galérii Cypriána Majerníka v roku 2012 pod kurátorským vedením Jiřího Valocha. „Pavlovi Maňkovi prináleží časové prvenstvo v obrate k abstraktne – geometrickému tvarosloviu v slovenskom maliarstve po druhej svetovej vojne.“ napísala Ľuba Belohradská.
V súkromnom živote sa pre umeleckú tvorbu vedome vzdal rodinného života. Samostatnou časťou jeho tvorby sú lietadlá; vytvoril dizajn stoviek lietadiel a vznášadiel, ktoré všetky lietajú v podobe modelov z balzy, papiera a polystyrénu.
Sám povedal: „Veda, technika a umenie umožnili dosiahnutie súčasného vysokého stupňa našej civilizácie, neustále sa zväčšuje rádius tvorivých možností v globálnom meradle. Mám rád technické výtvory, modernú architektúru a umenie. Ladné línie a čisté farby športového automobilu vzbudzujú vo mne esteticko-dynamické vzrušenie, podobne štart raketoplánu; priťahuje ma kozmický priestor. Paralelne s technikou, aj vo výtvarnom umení nastal rozvoj všetkými smermi. Mne sú blízke konštruktivistické tendencie, umožňujúce vyjadrenie až samotnej podstaty sveta. Dá sa to formulovať jednou vetou – všetko je vlnenie, sú len rôzne formy vlnenia. V reálnom svete je to asi DUCH, ENERGIA, HMOTA, ČAS. Príťažlivosť, ako jedna z foriem energie je v každej hmote, či živej bytosti. Potom by sa dalo povedať, že GRAVITÁCIA = LÁSKA, LÁSKA = CIT Kde nie je láska, tam je rozpad, chaos.“
Zomrel 4. septembra 2015 v Bratislave.
Kolektívne výstavy
- 1960 MLADÍ VÝTVARNÍCI BRATISLAVY, MGB (Mestská galéria Bratislava)
- 1961 KONFRONTÁCIE I., ateliér J. Jankoviča, Bratislava
- 1962 KONFRONTÁCIE II., ateliér A. Rudavského, Podunajské Biskupice, Bratislava
- 1963 OBRAZY, Malá scéna SND, Bratislava
- 1963 SÚČASNÉ SLOVENSKÉ UMENIE, Jízdarna Pražského hradu, Praha
- 1966 SIEBEN JÜNGE KÜNSTLER AUS BRATISLAVA, Viedeň, Rakúsko
- 1969 MODERNE UND NAIVE KUNST AUS DER SLOWAKEI, Braith-Mali Museum, Biberach an der Riss, Nemecko
- 1969 KLUB KONKRÉTISTOV, Pavilón ZSVU, Bratislava
- 1970 KLUB KONKRÉTISTŮ, Dům pánů z Kunštátu, Brno
- 1971 – 1989 nevystavoval, tvoril vo svojom ateliéri.
- 1991 ABSTRAKCIA, Slovenská výtvarná únia, Bratislava
- 1993 SALÓN ´93, Galéria Heffner, Bratislava
- 1994 SALÓN ´94, Galéria Heffner, Bratislava
- 1995 ŠESŤDESIATE ROKY V SLOVENSKOM VÝTVARNOM UMENÍ, SNG Bratislava
- 1996 ŠESŤDESIATE ROKY V SLOVENSKOM VÝTVARNOM UMENÍ, SNG, Zvolenský zámok, Zvolen
- 1996 SALÓN, Umelecká beseda slovenská. Bratislava
- 1997 SALÓN, Umelecká beseda slovenská. Bratislava
- 1997 KLUB KONKRÉTISTŮ, Oblastní galérie Vysočiny, Jihlava, Česko
- 1998 KLUB KONKRÉTISTŮ, Oblastní galérie, Liberec, Česko
- 1998 KLUB KONKRÉTISTŮ, Galérie Klatovy – Klenová, Česko
- 1998 KLUB KONKRÉTISTŮ, Galérie výtvarného umění, Ostrava, Česko
- 1999 KLUB KONKRÉTISTŮ, Alšova jihočeská galerie, Hluboká nad Vltavou, Česko
- 1999 KLUB KONKÉTISTOV, SNG Bratislava
- 2000 SALÓN, Umelecká beseda slovenská. Bratislava
- 2001 KLUB KONKÉTISTOV – POCTA A.KLIMOVI, Galéria Z, Bratislava
- 2001 SALÓN, Umelecká beseda slovenská. Bratislava
- 2002 SALÓN, Umelecká beseda slovenská. Bratislava
- 2003 SALÓN, Umelecká beseda slovenská. Bratislava
- 2006 BIENÁLE VOĽNÉHO VÝTVARNÉHO UMENIA 2006, Spoločnosť voľných výtvarných umelcov, USB Bratislava
- 2008 HRANNICE GEOMETRIE, Galéria Z, Bratislava
- 2010 HRANNICE GEOMETRIE, Dom umenia, Bratislava
- 2010 SOUČASNÁ SLOVENSKÁ GEOMETRIE 1, Galéria mesta Plzně, Česko
- 2011 BRATISLAVSKÉ KONFRONTÁCIE 1961 – 1965, Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava
- 2013 1963 – PREDVEČER SLOVENSKEJ NEOAVANTGARDY, Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava
Samostatné výstavy
- 2012 PAVEL MAŇKA – BRATISLAVSKÝ KONŠTRUKTÉR, Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava
- 2015 PAVEL MAŇKA, ateliér na Pohronskej ulici, Bratislava
Bibliografie (výber)
- E. Šefčáková: Konfrontácia (Výstava mladých slovenských umelcov nefiguralistov v Bratislave) Mladá tvorba. 1964, č.11, str.38-41
- Ľ. Belohradská: Konfrontácia nových postupov, Pravda 17.2.1968
- E. Šefčáková: Klub konkrétistov v Bratislave, Výtvarný život, 15, 1970, č.4 str. 22-
- Pohribný: Klub konkrétistů po dvaceti letech, Revue K, 1988-89, č. 32 – 33
- Kolektív: Šesťdesiate roky, katalóg výstavy SNG, Bratislava 1995
Dielo
Umelec
Maňka nepatril k autorom „chrliacim“ gejzíry nápadov, svoj tvorivý potenciál koncentroval sústredene jedným smerom – k rozvíjaniu vlastného autorského programu, v ktorom sa opieral o premyslenú kompozíciu celku, redukovanie farebnej škály a čisté jasné tvary. Svoje diela postupne očisťoval od všetkého „nedôležitého“ a „nadbytočného“. Každý prvok v procese jeho tvorby nadobúdali svoj maximálny význam a dôležitosť. Pre samotného Maňku bolo toto neustále hľadanie harmónie celku zároveň aj vyjadrením akéhosi životného postoja, resp. výrazom vnútorného presvedčenia. V roku 1966 sa ho pokúsil teoreticky zdôvodniť slovami: „ Rovná narysovaná čiara je vlastne kus nekonečna, má viditeľné pokračovanie oboma smermi. Seriálové opakovanie určitých prvkov zase imituje fázový časový posun. Tak ako jednotlivé častice hmoty spája gravitácia a ďalšie sily aj v umení každá skladba či kompozícia vznikne po realizácii určitej myšlienky či koncepcie. Pôsobením fyzikálnych síl, určitých zákonitostí a tvorčej invencie vznikajú originály smerujúce k vytvoreniu novej umelej prírody. Psychotronika odhalila fakty o existencii poľa u každého objektu, u živých bytostí biopole a vyžarovanie kladnej alebo zápornej energie. V súčasnom období sa snažím, síce v malej miere, obohatiť výtvarné objekty práve o túto dimenziu, aby vyžarovali kladné pole pozitívne pôsobiace na psychiku človeka. Myslím, že výsledky tohto až laboratórneho experimentovania jednotlivcov by mali prejsť do snahy o vytvorenie celoplanetárneho estetizovaného prostredia, harmonicky napojeného na mikro a makrokozmos.“
Hoci Maňkove prvé, kubisticky ladené diela ešte prezrádzali inšpiráciu v predmetnom svete, postupne čoraz viac smeroval ku geometrickej abstrakcii zaujímajúc sa predovšetkým o riešenie priestorových vzťahov v ploche. Ohľadne počiatkov svojho záujmu o geometrickú abstrakciu spomenul svojich stredoškolských pedagógov Jozefa Chovana a Miroslava Fikariho. Zrejme práve kompozičné školské cvičenia na bratislavskej ŠUV, ktorú navštevoval v rokoch 1946 – 1950, boli prvým impulzom na ceste k neskoršiemu abstraktno-geometrickému prejavu.
Konštruktér a dizajnér
Maňka sa venoval aj dizajnu. Návrhy rôznych novotvarov, ako napríklad návrh lietajúceho “vznášadla„, alebo maketa centrálneho sídla inštitúcií európskej únie v Bruseli (2000) boli prejavom jeho tvorivosti prezrádzajúcim túžbu aspoň utopicky zasahovať do veľkých architektonických projektov. V tejto rovine sa dá jeho tvorba vnímať v kontexte utopických architektonických habitatov, objavujúcich sa v umení 60. rokov. Osobité postavenie v tvorbe P. Maňku majú jeho priestorové objekty, akými sú napr. Tribukus a Perfokubus z roku 1965 – perforované biele kocky, založené na hre so svetlom a tieňom.
Odborný záujem o Maňkovu tvorbu vzbudila najmä jeho účasť na bratislavských Konfrontáciách7 a jeho spriaznenosť s Klubom Konkretistov, ku ktorému sa pripojil v roku 1968. Po utlmení činnosti klubu sa vytráca zo scény a znovu vystavuje až po roku 1990. Je známy fakt, že svoje veci „ťažko púšťal“ a ich zverejneniu sa v podstate bránil.
Galéria
Zdroje
- Ľ. Belohradská mu pripisuje časové prvenstvo v obrate k abstraktne-geometrickému tvarosloviu v slovenskom maliarstve po druhej svetovej vojne.Spomína prvú (neverejnú)Konfrontáciu I v ateliéri J. Jankoviča kde saprezentoval ako jediný predstaviteľ abstraktne-geometrického prejavu. BELOHRADSKÁ, Ľ./TROJANOVÁ, E.: Hranice geometrie. Petrum, Bratislava 2009, s. 240.
- Materiál bol pomerne systematicky usporadúvaný jednak samotným umelcom, po jeho smrti čiastočne jeho neterou výtvarníčkou Soňou Sadílkovou (Maňkovou).
- BELOHRADSKÁ, Ľ.: Nepovšimnutý bratislavský konštruktér Pavel Maňka vs. (nevšímavý) kurátor Jiří Valoch. In: Jazdec roč. 4/2012, s. 3.
- POHRIBNÝ, A. (ed.) Klub Konkretistov. Kant, České Budejovice 1997, s. 125.
- BELOHRADSKÁ/TROJANOVÁ, 2009, s . 240. 6 Ibid., s . 58-59. 7 MOJŽIŠ J./JANKOVIČOVÁ S.: Konfrontácie. Petrum, Bratislava 2010.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľubomír Ferko
Ľubomír Goč
Ľubomír Longauer
Ľudovít Čech
Ľudovít Čordák
Ľudovít Bebjak
Ľudovít Feld
Ľudovít Fulla
Ľudovít Hološka
Ľudo Lehen
Šimon Organista
Štefan Bednár
Štefan Belička
Štefan Nécsey
Štefan Nejeschleba
Štefan Petic
Štefan Polkoráb
Adam Friedrich Oeser
Adolf Holesch
Adolf Medzihradský
Albín Brunovský
Alexander Bugan
Alexander Buzna
Alexander Eckerdt
Alojz Klimo
Alojz Rigele
Andor Borúth
Andrej Barčík
Andrej Dúbravský
Andrej Kuc
Andrej Nemeš
Anton Dvornický
Anton Hollý
Anton Jasusch
Beňo Malec
Blažej Baláž
Bohumír Gottfried Mind
Cyprián Majerník
Cyril Kutlík
Danglár
Dezider Castiglione
Dezider Milly
Dionýz Holesch
Dušan Mravec
Edmund Gwerk
Edmund Massányi
Eduard Antal
Emil Makovický (maliar)
Eugen Bárkány
Eugen Dodek
Eugen Lehotský
Fedor Klimáček
Ferdinand Hložník
Florián Klimkovič
František Klimkovič
František Meissl
František Reichentál
František Viktor Podolay
Gejza Angyal
Gustáv Mallý
Herman Kvasnica
Ignác Klimkovič
Ignác Kolčák
Igor Benca
Imrich Barta
Imrich Oravecz
Ivan Pavle
Ivan Pavlisko
Ján Bartko
Ján Gálus
Ján Guráň
Ján Janoška
Ján Kostra
Ján Kupecký
Ján Matejko
Ján Mráz (maliar)
Ján Mudroch
Ján Paľo
Ján Rojko (maliar)
Július Bencúr
Július Flache
Július Jakoby
Július Jonáš
Július Nemčík
Július Považan
Jakub Bauernfreund
Jakub Bogdan
Jakub Khien
Janko Alexy
Jan Hála (maliar)
Jaroslav Knil
Jozef Balogh
Jozef Beňo
Jozef Božetech Klemens
Jozef Cesnak
Jozef Cincík (maliar)
Jozef Czauczik
Jozef Dóka ml.
Jozef Fedora
Jozef Hanula
Jozef Majkut
Jozef Miklóši
Jozef Murgaš
Jozef Práznovský
Jozef Teodor Mousson
Jozef Vojtech Kasanický
Juraj Krutek
Karol Ľudovít Libai
Karol Ondreička (1898)
Karol Ondreička (1944)
Koloman Leššo
Konštantín Bauer
Konštantín Kővári
Laco Déczi
Ladislav Čech
Ladislav Čisárik
Ladislav Berák
Ladislav Guderna
Ladislav Medňanský
Leopold Štefan Horowitz
Luka Brase
Majster MS
Marcel Dúbravec
Marián Čunderlík
Martin Benka
Martin Gartner
Martin Guderna
Matej Fabrici
Michal Dubay
Mikuláš Bánovský
Mikuláš Fischer
Mikuláš Jordán
Mikuláš Klimčák
Mikuláš Lovacký
Mikuláš z Levoče
Milan Laluha
Milan Lukáč
Milan Paštéka
Milan Thomka Mitrovský
Miloš Alexander Bazovský
Miloš Kopták
Miroslav Bárdi
Miroslav Brooš
Miroslav Cipár
Miroslav Knap
Miroslav Kudzia
Oldrich Majda
Ondrej Adler
Orest Dubay (1919)
Orest Dubay (1954)
Palo Macho
Pavel Čáni
Pavel Maňka
Pavol Kráľ
Pavol Szinyei Merse
Peter Bartoš (maliar)
Peter Július Kern
Peter Kocák (maliar)
Peter Matejka
Peter Michal Bohúň
Rastislav Podoba
Robert Almási
Roman Lazar
Rudolf Bunček
Rudolf Cigánik
Rudolf Kárpáty
Rudolf Kloska
Rudolf Krivoš
Rudolf Likavčan
Rudolf Rabatin
Samuel Gottlieb Hanrich
Samuel Láni
Samuel Letač
Stanislav Balko
Stanislav Dusík
Stanislav Filko
Stano Lajda
Teodor Csontváry-Kostka
Tibor Gáll
Vít Bojňanský (umelec)
Vavrinec Dunajský
Vavrinec Mussinger
Viktor Olgyai
Viliam Chmel
Viliam Hornáček
Viliam Loviška
Vincent Hložník
Vladimír Kadera
Vladimír Kompánek
Vladimír Ossif
Vladimír Popovič
Vojtech Klimkovič
Vojtech Löffler
Vojtech Mensatoris
Záboj Bohuslav Kuľhavý
Zoltán Palugyay
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk